Dnes je: piatok - 29.3.2024, Meniny má: Miroslav
Aktualizované: 29.03.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 11

Akcie: 809

Foto galérie: 646

Videá: 280

Odkazy: 576

Komentáre: 1449

Login:

Heslo:

Detail akcie Moja spoločná trasa s SNP-éčkarom RADOM

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
štvrtok - 28.07.2022
Pohorie:

Pohoria:

Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Považské podolie
Biele Karpaty
Vzdialenosť:
62.2 km
Čas:
16h 5m
Stúpanie:
1901 m
Klesanie:
1278 m
Náročnosť trasy:
10+
Body do rankingu:
158.2
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
účasť:
Vinco Vinco
St - 27.07.

Fotky a videa z akcie

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Trenčianske Teplice – Kubrá – Trenčín, stanica – Zlatovce, dialnica – Drietoma – Pod Kykulou – Mikulčin vrch – Troják, rázc. – Lopeník, rázc. – Březová, bus. – Kamenná búda – Veľká Javorina (970 m) – Holubyho chata

Poznámka k akcii

Päťdesiatku Považským Inovcom som odložil do túžob. Absolvujem ju inokedy.

Michal mi dal do hlavy brouka, že by bolo dobré podporiť nášho SNP-éčkara Rada. A tak som si naplánoval túto túru, aby som mu chvíľu mohol robiť spoločnosť.

Komentáre:

Danka

Danka

2

Pekné videjko Vinco. A klobúk dole pred tými kilometrami. gulp

komentár: 1264 pridaný: 06.08.2022 - 20:32

Reakcie na komentár: 1264

Vinco

Vinco

1

Ďakujem Danka. Ja som rád išiel s Radom aspoň kúsok SNP-éčky. Čo predo mnou ale pred Radom klobúk dole. Išiel so mnou, ako keby ešte len začínal tongue wink

Bola to pekná trasa, ale občas keď sme boli na slnku to bolo spaľujúce. Ale aj tak som rád, že som bol a vôbec nebanujem, práve naopak.

komentár: 1266 pridaný: 06.08.2022 - 20:41
Vinco

Vinco

1

Úvod

Pôvodne som mal naplánovanú trasu v Považskom Inovci. Bola to dlhá trasa a tak som bol odsúdený, že si ju asi pôjdem sám. No v práci, keď sme s kolegami spomínali a bavili sa o našom SNP-éčkarovi Radovi, Michal vyslovil plán ísť podporiť Rada. Proste prejsť s ním jednu, nejakú časť Cesty hrdinov SNP. Okamžite ma tento skvelý nápad zaujal. Asi by ma to samého nenapadlo, i keď už pred tým sme s Jožom a Mišom uvažovali o sprevádzaní Rada, keď bude niekde v Malých Karpatoch. Prvé úvahy o sprevádzaní však vznikli ešte oveľa skôr. Vtedy sme rozmýšľali o trase medzi Kráľovou studňou (Veľká Fatra) a Kordíkmi (Kremnické vrchy). A to preto, lebo Mišovi do jeho SNP-éčkarskej skladačky, práve tento úsek chýba.

A teraz dokončím tú myšlienku, že ma tento nápad zaujal. Okamžite som začal na mape kresliť mnohé varianty závislé od toho, kde Rado skončí v stredu. Moju predikciu rozlúskol až telefonát Radovi. V ňom sme sa dohodli, že v stredu večer mi Rado zavolá a ja podľa toho vyrazím a dorazím do potrebného miesta. A aj tak bolo. Tajne som dúfal, že dorazí do Trenčína, no on napokon skončil v Trenčianskych Tepliciach a bolo rozhodnuté. Len som naštartoval CP, pozrel si spoje a môj príchod do Trenčianskych Teplíc nahlásil neskoro večer Radovi. Všetko vybavené, len ráno vstať a ísť za Radom.

Putovanie

Áno. Dnes som to nazval celé „Putovanie“, nebudú žiadne „Zastávka, Kontrolný bod, Pauzička, Zážitok, Zastavenie, Čerešnička, atď…“. Dnes by sa pýtal názov „Pivné zastavenie“. A viete čo. Aj to tak nazvem, lebo pre Rada, len takýto prívlastok zastavenia mal blahodarné účinky. A poviem pravdu, že aj pre mňa. Keď som sa po prvých metroch putovania z Trenčianskych Teplíc dozvedel, že Rado už vypil asi sto pív a každé si fotí, aby ich vedel na konci SNP-éčky zrátať, ani sa nečudujem, že aj takéto zastávky vlastne Rada ženú ďalej grin A ja môžem iba dodať: Ja môžem a budem tongue wink

Takže – prvé pivné zastavenie

Po tom, čo som dorazil do Trenčianskych Teplíc a z autobusovej stanice pricupital do parčíka zbadal som nejakého čakajúceho chlapa v červenom tričku. Prvý dojem? Čo je to za zarasteného a smradľavého chlapa question grin Ale keď som sa prizrel bližšie, spoznal som pod tým všetkým nášho Rada. Zvítali sme sa a bez okolkov vyrazili na spoločnú púť Cestou hrdinov SNP. Prvé slová boli, že nemal na raňajky žiadne pivo. A to je zle. Budeme musieť za pivom putovať a to do Trenčína.

Malá iskierka nádeje vzbĺkla v Kubrej v Penzióne Kyselka. Červená značka ide presne okolo penziónu, ale keď sme zbadali vo výdajnom okienku veľký nápis „ZATVORENÉ“, bolo po iskierke nádeje. Ešte sme sa pokúsili obmäkčiť pani v okienku nech nám načapuje, ale oná rezolútne odpovedala, že otvára sa o desiatej. Bolo po pive a aj nálada poklesla. Nič to. Do Trenčína to je len kúsok, ideme ďalej. Nádej sme dávali do staničnej reštaurácie.

Útrapy po Trenčianskych asfaltkách nás doviedli na železničnú stanicu. Oči sa nám okamžite „zavesili“ na Bistro S.A.D. Vleteli sme dnu a okamžite objednali prvé pivko. Zasyčalo v našich útrobách ako voda na sahare. Bolo veľmi teplo a tak sa načudujte. Inak poriadne teplo nás sprevádzalo až do cieľa, bolo to proste spaľujúce a teda pivné zastávky boli životu nevyhnutné. Pivo sme mali v sebe a čo jedlo? Rado mal na raňajky iba horalku a tak sa potreboval aj najesť. Postúpili sme k stanici. Na stanici nie je reštaurácia, ale opodiaľ v bufete Target sme sa zamerali na Hot-Dog. A potom sme si všimli o dvadsať metrov ďalej Café restaurant ROTUNDA. Čas na ďalšie pivko grin a aj na Radove raňajky. Keď bol môj parťák viditeľne spokojnejší, vyrazili sme za ďalším pivkom grin

Druhé pivné zastavenie

Za podchodom pod železničnou traťou sme stretli dve SNP-éčkárky idúce z Devína. Chvíľu sme s nimi kecali a ja som im „pochválil“ ich ťažké ruksaky cheese Neboli z toho nadšené a asi som im nedodal moc povzbudenia cool grin Ony nám zato „popriali“ veľa šťastia do nasledujúceho stúpačiku. Vtedy sme ešte nechápali čo tým mysleli, ale neskôr sme už pochopili. Ale po poriadku.

Po tom, čo sme konečne odchodili Trenčianske asfaltky a podliezli diaľnicu, vstúpili sme konečne do lesa. Čakala nás Drietoma. Už po pár stovkách metroch nás osviežil prameň. Nie však pivný ale vodný. Záblatskú kyselku sme využili na občerstvenie a na schladenie nôh. A potom horsa na Drietomu. Po tom, čo nás opustil les oprelo sa do nás spaľujúce slniečko. Úsek vedúci po vyprahnutej lúke až do Drietomy si pýtal pivnú zastávku. Nevyhnutne! Pred príchodom do dedinky sme využili tieň osamelého stromu, na ktorý si určite spomenú Jozef s Romanom. Vtedy a aj my dnes sme nepohrdli jeho hojdačkou.

Po príchode do Drietomy Rado ihneď vedel, kde máme zaparkovať. Na chvíľu sa stal našim útočiskom Motorest EDEN. Keďže Rado prednedávnom konzumoval kalorické jedlo zostal pri pivku. Ja hladný, som spráskal Gordon Bleu so zemiakmi a samozrejme pivko a od smädu kofolu. No a po týchto gastronomických orgiách sme sa pohli ďalej.

Tretie pivné zastavenie

Po odchode z Drietomy prišlo na rad to prianie šťastia od spomínaných SNP-éčkarok cool grin Mysleli sme, že to stúpanie malo byť k spomínanému samotárskemu stromu pod Bolovicou, ale nie. Jednalo sa o dlhýýýýýýýýý a stále nekončiaci stúpak za Drietomou do časti zvanej Ihriská. Ten nás riadne preveril.

Od Drietomy sme na ďalšie pivko museli čakať až 15.5 kilometra. Áno bolo to utrpenie pod spaľujúcim slnkom. V tomto čase nám bola dobrá aj voda. Po príjemných lesných cestičkách prišli na rad asfaltky. Tie sa objavili hneď, ako sme vkročili za hranice na Moravskú stranu. Začalo to Pod Kykulou. Keď sme minuli Památník americkým letcům B17-G pred Vyškovcom nevedeli sme sa dočkať občerstvenia. Ja som už túto trasu raz išiel, a to s Jožom a Romanom v novembri roku 2018, takže som si pri šliapaní nekonečnou asfaltkou nepamätal, za ktorou zákrutou je už ten vytúžený cieľ. Darmo sa ma Rado pýtal, nie a nie si spomenúť. Ale naopak, niektoré fragmenty z tejto trasy som si pamätal, ako keby boli včera.

Napokon sme sa dočkali. V diaľke som už spoznal parkovisko, oproti ktorému už bola vytúžená Chata Lopata. Keď sme prišli k chate očakávali sme, že je otvorená. No nebola. Ale. Pred chatou sedelo pri stole pár ľudí, popíjali nápoje a na grile opekali buřty. Prišli sme k nim a slušne pozdravili. Keď sme zbadali na ich stole točené pivko s penou okamžite nám zamľaskali papuľky. Prvá otázka bola. Máte otvorené? Natočíte nám prosím pivo? A ony, že áno. A aj najesť vám dáme, keď si chvíľu počkáte. Ani neviete, akú radosť sme mali. Prosím pekne. Tí ľudia tam boli kvôli oslave narodenín. Bola to súkromná akcia. A napriek tomu nám dali napiť a najesť. Ihneď som si spomenul na skúsenosť zo Slovenska v Kubrej, keď nám pani v okienku Penziónu Kyselka pri prosbe o pivo odvrkla, že otvárajú až o desiatej. No a títo skvelí ľudia na Moravskej strane sa o nás postarali. Ja im chcem ešte raz aj touto komentárovou formou veľmi pekne poďakovať, že nás nenechali na holičkách.

Po tejto príjemnej skúsenosti som ja už musel ísť ďalej. Čakalo ma ešte dvadsať kilometrov na Veľkú Javorinu. Rado na chate ešte chvíľu zostal a potom sa pobral nocovať na rozhľadňu Obecnice nad obcou Strání.

Záver putovania

Moja cesta na Veľkú Javorinu bola najprv príjemná. Medzi obcami Březová a Stráni som si vychutnal západ slnka. Pri rozhľadni Obecnice už tma zahalila okolie a na rad prišla moja kamarátka čelovka. V týchto miestach som stretol posledných turistov. Bol to mladý párik a jedna dievčina, ktorá bola už šesťdesiaty deň na ceste – Stezkou Českem. Dostalo sa jej odo mňa veľké uznanie a obdiv. Prehodili sme pár viet a ja som pokračoval ďalej. Moje nohy rátali každý meter, ktorý zostával do cieľa. Bola to nekonečná cesta. Stúpanie nie je prudké, ale veľmi dlhé a nemá konca kraja. Keď som vyšiel posledný kopček a predo mnou sa otvorila z tmy obloha, kde na červeno blikal vysielač prišla neskutočná úľava. Už len päťsto metrov a som v cieli. O 22.50 sa skončila moja púť pri Holubyho chate na Veľkej Javorine. Odvoz domov mi zabezpečila moja manželka Renátka, ktorá ochotne prišla pre mňa, za čo jej veľmi pekne ďakujem.

Koniec

Čo na koniec? Som rád, že moja prítomnosť na tejto trase prišla vhod Radovi. Vypočul som si veľa neopísateľných príbehov z jeho úst a ticho mu závidel. Mišov nápad, ísť Rada podporiť bol vynikajúci. Ja som si to veľmi užil a rád som robil Radovi spoločnosť. Bola to síce jedna z tých ťažších túr, ale keby sa táto možnosť zopakovala ani sekundu by som neváhal a pustil sa so skvelým Radom do ďalšieho dobrodružstva.

RADO, ďakujem za spoločnosť a pekný zážitok.

komentár: 1261 pridaný: 30.07.2022 - 23:54