Vinco
Úvod
Moja potreba opakovane navštíviť Žibrid vznikla už dávno. Keď som spolu s Dúšom „krúžil“ veľkým Súľovským okruhom v septembri 2019, pridali sme si ešte Zbyňovský budzogáň a práve vrch Žibrid. No, ale vtedy sme na jeho vyhliadku vôbec nevyšli. Prešli sme len okolo vrcholovej tabuľky s nápisom a pokračovali do Sedla Patúch. Ja som vtedy vôbec netušil, že na vrchole je nádherná vyhliadka. A tak prišla teraz na rad táto trasa. A keďže som okolie na mape riadne preskúmal, vymyslel som tento parádny okruh s rozhľadňou Dubová a so Zbyňovskou skalnou ihlou.
Dopravu opäť zabezpečil Lubo s Inkou, za čom im veľmi pekne ďakujem. No a aby som bol úplný, tak štart nášho okruhu som naplánoval na parkovisku pri termálnom kúpalisku Veronika v Rajci, kde sa pohodlne parkuje. Navyše, stáli sme priamo na Náučnom chodníku Okolím Rajeckého hradu, ktorým sme zahájili naše putovanie.
Putovanie
Prvý zaujímavý bod – Rozhľadňa Dubová
Už úvodné kroky nás vyhnali mimo mesta a to bolo dobre. Nikomu sa nechce ísť zbytočne asfaltom, keď nemusí. Cesta viedla peknou jarnou stromovou alejou a tá nás priviedla k oddychovému miestu, kde sme nepohrdli prestávkou. Bol odtiaľto parádny výhľad na Rajec a už sme videli aj kopec, na ktorom trónila rozhľadňa Dubová. V týchto miestach naše telá vhupli do blahodarne voňajúceho borovicového lesa. Počasie bolo nádherné, slnečné a tak bol náš zážitok ešte intenzívnejší. V miestach kde kopcom prechádza vysokonapäťové vedenie nám obohatila znalosti prvá informačná tabuľa spomínaného náučného chodníka. Informačné tabule nás potom sprevádzali dlhú dobu.
Pred výstupom na samotnú rozhľadňu je zriadené sedenie / oddychové miesto s pekným výhľadom a po krátkej pitnej chvíľke na nej už naše turistické topánky stúpali po kovových schodoch na samotný vrchol Rozhľadne Dubová. Výhľadom a oddychu sme venovali chvíľu a pred odchodom sme ochotne zapózovali mojej kamere.
Druhý zaujímavý bod – Žibrid
Nebolo ľahké sa k tomuto bodu „prehrýzť“. Keďže sme stále išli po náučnom chodníku nemohli sme minúť miesto, kde kedysi veľmi dávno stál Rajecký hrad. Najprv sme sa oboznámili s jeho históriou z informačnej tabule a potom sme povinne vyliezli na dominantný kopec tohto miesta, na ktorom zrejme trónil spomínaný hrad.
Od tohto bodu už naše nohy nešliapali po onom náučnom chodníku. Vybral
som adrenalínovejší zostup. Celé nasledujúce klesanie nám pripravilo
bahno, kamene a k tomu priamo chodníkom tečúcu vodu. Už sme si mysleli, že
po predchádzajúcich dažďoch nezažijeme v Súľovských vrchoch bahnový
terén. Mýlili sme sa. Vykúpením a zároveň odmenou nám bolo parádne
oddychové miesto zvané Biele brehy. Slnkom zaliata
„oáza ticha“ bola ideálna na oddych a občerstvenie. Ak by sme mali
špekáčiky, aj opiecť si ich bolo možné. Nabudúce musím preskúmať
podobné miesta ešte dôkladnejšie a nariadim do výbavy aj špekáčiky, že
Inka 
Pravá turistika prišla okamžite po odchode z Bielych brehov. Zelený chodník sa čoraz viac nakláňal do nepriaznivejšieho uhla. Ani na chvíľu nám nedal vydýchnuť. Bolo treba šliapať stále hore a hore. V tento deň sa mi vôbec nešlo dobre. Bol som úplne bez energie, pretože na Veľký Piatok som podstúpil poctivý pôst iba o vode. A to bolo príčinou mojej „prázdnoty“. No i tak som si túru užíval.
Pred tým než sme dorazili do pomyselného sedla pred vrcholom, si náš
kamzík Mišo ešte odskočil na vyhliadku, ktorú som nezaradil do itinerára
trasy. Mišo je proste rebel a vymkol sa mi z pod kontroly Na vrchol to
odtiaľto bolo šesťsto metrov Chvála Bohu. Moje bezduché telo vystúpilo na
Žibrid ako posledné. Parťáci sa už opekali na
vrcholovej skale. Tentoraz som sa tabuľkou s nápisom Žibrid nenechal
obalamutiť a vyliezol som za asistencie reťazí za mojimi členmi výpravy.
Oplatilo sa. Žibrid ponúka nádherný výhľad, avšak iba jedným smerom.
Pozorovacie uhly sú tu tak 180°, ale sú nádherné. Dnes ich aj parádne
počasie excelentne vylepšilo. Vrcholu sme venovali asi tridsať minút a
nezabudli sme ani na spoločnú fotografiu. Bude to klenot v mojej
galérii.
Tretí zaujímavý bod – Zbyňovský budzogáň
Žibrid je koncom ďalšieho náučného chodníka. Volá sa Náučný Chodník Stratený Budzogáň a ústi v neďalekých Rajeckých Tepliciach. A tak sme išli hľadať toho budzogáňa. Cesta k nemu, k tomu zázraku prírody, bola nadmieru pohodová. Išlo sa prevažne dole. Na týchto miestach sa už začali objavovať turisti, ktorí pribúdali s približujúcim sa budzogáňom. Netrvalo to dlho a po 1100 metroch putovania sme už „čupeli“ pod impozantným pánom Zbyňovským budzogáňom. Päť minút trvala naša prestávka. Toľko bolo treba na dôkladné zadokumentovanie tohto nádherného skalného skvostu, ktorý je veľmi často navštevovaný. Aj teraz tu bolo veľa návštevníkov a mnoho sme ich stretali aj pri nasledujúcej ceste dole.
Štvrtý zaujímavý bod – Zbyňovská skalná ihla
Po asi kilometri sa stretol náučný chodník so žltou turistickou značkou. Išlo sa po nej parádne. No dopriala nám iba pár sto metrov. Ešte že som sledoval odbočku. Tá nás poslala do ďalšieho kopca. Nebolo to príjemné, ale každý ochotne načrel do zásob a poslušne šliapal k tomuto zaujímavému bodu. Úprimne. Ja som sa o „ihle“ dozvedel iba z mapy.cz a považoval som jej návštevu za dobrý nápad. A ono to naozaj bol dobrý, priam vynikajúci nápad. To potvrdil, po návšteve prekrásnej vyhliadky nad Zbyňovskou skalnou ihlou, každý člen výpravy. Mišo dokonca poznamenal, že skalná ihla a jej vyhliadka má krajší výhľad ako Žibrid. A má absolútnu pravdu. Priam neskutočné počasie nám zážitok z tohto miesta niekoľkonásobne vylepšilo. Kto chce zažiť jedinečnosť tohto miesta musí ho navštíviť. Vrelo Vám to odporúčam.
Do cieľa
Z ihly najprv po žltej, naše kroky viedli k rázcestníku Pod Kamenným dielom. A nasledujúce putovanie hlavne príjemnými lúkami, bolo ako balzam na nohy a výhľady z týchto lúk zas pastva pre oči. V diaľke nám pózovali končiare Krivánskej a Lúčanskej časti Malej Fatry. Nemohli sme si nevšimnúť náš minulotýždňový navštívený kopec Čipčie. Barančeky na oblohe tomu všetkému dali punc kvality. Tento obraz, ktorý sme mali nasledujúce putovanie do cieľa pred očami, sa mi intenzívne vypálil do hlavy. Na túto akciu si naozaj budem dlho pamätať, lebo bola výnimočná trasou, počasím, ale hlavne mojimi skvelými spoločníkmi – Inkou, Lenkou, Lubom a Mišom.
Záver
Ďakujem Vám priatelia za účasť. Že ste nezaváhali ani na chvíľu a išli so mnou, do tento peknej časti Súľovských vrchov a zažili spoločné a miestami aj úsmevné chvíle.
Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.