Detail akcie Na Súľovský hrad a Zbiňovský budzogáň

Ako sa rodila táto akcia

Predovšetkým sa rodila na základe pracovného voľna a priaznivého počasia. Dažďu sme si užili dosť minule. Voľba padla na nedeľu, kedy malo byť nádherné počasie.
Keď som v piatok vkladal akciu dúmal som, do ktorého pohoria ísť. Vtedy som si spomenul, že pred dvoma rokmi navštívili niektorí z nás Budzogáň v Súľovských vrchoch. Onoho dňa som ja nemohol ísť a tak padla táto voľba.
Otázkou bolo, kto sa na akciu prihlási. Od piatka som intenzívne navštevoval našu stránku a čakal, kto ma doplní do zoznamu prihlásených. V poslednej chvíli ma od samostatnej účasti zachránil Dušo. Bol som rád, že nepôjdem sám. Poviem pravdu mal som v hre ešte dve horúce želiezka: Rada a Miša. No tie rázom vychladli.

O priebehu akcie

Štart bol tradične v Piešťanoch pred Tescom. Tentoraz išiel autom Dušo a to mi prišlo vhod. Totižto chcel som natočiť aj kúsok z cesty do Súľova.
Keď sme dorazili na štart a obúvali sa Dušan sa ma opýtal čo si obuť. Vysoké turistické alebo tenisky. Jednoznačne padla voľba na tenisky. Povedal som mu, že dnes nebude pršať a pochopil to na prvý krát – nie ako ja Na úvod až po koniec prvého výživného stupáčiku sme si dali aj bundičky. No keď sme dorazili na prvú vyhliadku milé bundičky sa porúčali do ruksačiku. Kto išiel touto trasou na Súľovský hrad musí uznať, že je to nádherná trasa s ešte krajšími výhľadmi. Celú cestu som z úsť Duša nepočul nič iné ako „wau“. Bol tu prvý krát, tak sa niet čomu čudovať, že jeho reakcie boli takéto. Keď sme vystúpili na najvyšší bod hradu a kochali sa výhľadmi nádherné počasie všetko umocňovalo. Proste nádhera. A neboli sme sami, kto sa touto nádherou kochal. Celú cestu až do Roháčskeho sedla sme stretali turistov. Už dávno som na túre nestretol toľko „rovnako postihnutých“ ako sme my. Samozrejme prevažovali turisti českej národnosti. Kto by čakal iné že. Dokonca sme stretli dve slovenky, ktoré sa zaujímali z akého turistického spolku sme a či sa dá na akcie prihlásiť. Tvrdili, že tiež ako pred časom Dušo, nemajú s kým chodiť do hôr. Poskytol som im adresu našej stránky, tak som zvedavý, či sa ozvú. Tento deň to neboli jediné osoby nežného pohlavia, ktoré sme stretali. Jozef môže banovať, že nebol. Musím vysloviť tvrdenie hraničiace s istotou, že by si Jožo našiel medzi nimi aj partnerku. Ale pozor. Nepovedal som manželku, aby nebol niekto na omyle. To by záležalo na ňom, ako by prvotné stretnutie zveľaďoval Posledných ľudí sme stretli v Roháčskom sedle. Potom sa už po nich zľahla zem. Zostali sme sami Nechápem, prečo to bolo na tejto strane okruhu také prázdne. Trasa a výhľady boli rovnaké, nádherne ako v prvej polovici. Najkrajšiu zastávku sme absolvovali na Kečke, kde sme si dali aj krátku prestávku. Aj z tohto miesta je rozhľad do celej doliny. Je vidieť aj takzvaná zraková pyramída, ku ktorej sa trúsili početné skupiny „mravcov“. Je to miesto hodne navštevované ľudmi. My sme na návštevu čas nemali. Možno nabudúce.
Poslednú časť okruhu sme absolvovali od sedla Patúch. Po sedlo to bola celkom príjemná rovinka. Bola taká upokojujúca. No vzápetí sa cestička akosi naklonila a zostala naklonená až po Budzogáň. Musím ale poznamenať, cesta k nemu sa oplatila. Bolo to ďalšie čarovné miesto, pri ktorom som počul z Dušových úst „wau“. Jednoznačne návšteva tohto kamienka stála za námahu. Neboli sme tu sami. I na tejto trase býva dosť ľudí, čo ma vôbec neprekvapuje. Posledným cieľom nášho dobrovoľného trýznenia bol vŕšok Žibrid. Tu sme sa dlho nezdržali. A kedže som bol na čele našej „skupinky“ a chuť doviesť trýznenie do krajnosti bolo enormné, dal som sa dolu svahom do sedla Patúch do behu. Celú trasu sme s Dušom svorne zbehli. Odmenou potom nám bola príjemná rovinka, ktorá končila až v cieli, v dedine.
Posledným zážitkom na tejto akcii bolo občerstvenie v miestnom penzióne Na kopečku kde sme si dali kofolku a večeru.

Na koniec chcem povedať, že je mi tak trocha ľúto, že sa k nám nepridal niekto ďalší. Áno uznávam, že niektorí mali objektívne príčiny. No tí, ktorí mohli ísť a nešli, premarnili príležitosť využiť ideálne počasie a navštíviť skvelé a jedinečné miesto, ktorým bezpochyby Súľovské vrchy sú. Škoda. Možno nabudúce nás bude viac.