
Jozef
Na tejto výprave sme hľadali odpovede na dve dôležité otázky:
- „Bude mať ohľadom počasia pravdu SHMÚ alebo Nóri?“
- „Je toto ešte turistika, alebo už Trnavská 13-tka?“
SHMÚ vs. Nóri: V minulosti mali Nóri ohľadom predpovedania počasia veľmi dobré meno. V poslednej dobe to však ide s nimi trochu dole z kopca. Prší vtedy, keď podľa ich predpovede pršať nemá, napr. slávna výprava za tromi vyhliadkovými vežami, keď sme približne poslednú hodinu šľapali v daždi a prestalo pršať až keď sme prišli k autu. Neprší vtedy, keď to predpovedajú, napr. akcia Pohronský Inovec, ignorovali sme ich predpoveď, veď máme pršáky a nič nebolo. V oboch uvedených prípadoch malo pravdu SHMÚ.
Sami sme boli zvedaví, ako to dnes dopadne. Norí sľubovali 2 x dážď, SHMÚ nič. Tentoraz bola pravda niekde uprostred. Keď malo prvý krát pršať, mali sme nad hlavami tmavý oblak, ale nepršalo. Druhý raz už však našťastie pršalo. Našťastie preto, že nás „ďážď“ osviežil a trochu schladil aj asfaltku, po ktorej sme zdolávali posledné kilometre.
Poučenie? Raz má pravdu SHMÚ, inokedy Nóri, občas sa aj podelia. Odporúčania? Vybrať si z ponuky predpovedí počasia to svoje podľa nálady a trasy a pre istotu si dať do batoha aj pršák.
Turistika vs. Trnavská 13-tka: Začalo sa to ako vždy, celkom nevinne. Počas cesty autom niekto poznamenal, že ten hotel Poľana asi nefunguje. Panike sa už nedalo zabrániť. To snáď nie! Budeme bez dôležitého bodu občerstvenia! Kde je ten vedúci zájazdu, čo to tu organizuje! Takýto bordel! Okamžite bolo jednohlasne prijaté krízové rozhodnutie, stojíme pri Lídli! Mnohí členovia výpravy pre istotu kúpili po 2 pivá v plechovkách. Neskôr vysvitlo, že niektorí z nich už predtým mali nejaké pivo aj v aute ako núdzovú rezervu.
Slnko svieti a tieňa v blízkosti niet. Nasadzujeme prvé dve plechovky Piva ešte v Detve. Pivá kolujú družne z ruky do ruky. Tieňa je však v prvej časti trasy málo. Po necelých dvoch hodinách prichádzame k prvej studničke. Vodu sa však piť neodvážime. Je stojatá, špinavá. Nasadzujeme ďalšie dve plechovky jemne prihriateho piva.
Prichádzame k hotelu Poľana. Naozaj vyzerá trochu ošarpane, ale pozor! Niektoré okná sú otvorené! Nádej na občerstvovací bod prudko ožíva! Naozaj, na boku je drobná prevádzka a majú chladené pivo! Okamžite zneužívame novovzniknutú situáciu vo svoj prospech. Pomerne rýchlo sa nám podarilo obnoviť sily a pokračujeme ďalej.
Konečne dosahujeme vrchol. Problém, zostalo ešte nejaké pivo. Už keď sme ho doterigali až na vrchol, čo s ním? Problému sa treba postaviť čelom, mužne a bez zbytočných rečí. Teplota nápoja sa ani omylom neblížila k ideálnej, ale dobre padlo.
Zostupujeme a robíme si vtipy z Nórov. Znovu prichádzame k hotelu Poľana. Tentoraz ale naozaj za to môže počasie! Začalo pršať. Čo teraz. Počkáme a uvidíme! Len tak počkáme? Nie, len tak, dáme aj pivo. Tu zrazu niekto prehlásil, že táto akcia nemá ďaleko od „Trnavskej 13-tky“. Slová nestihli ani poriadne doznieť a už zrazu zaznie „Spravíme z toho tradíciu!“ Obávam sa, že má pravdu.
Čo k tomu dodať? To je tak, keď vypukne panika!