Detail akcie Poľanská 13-ka

Na tejto výprave sme hľadali odpovede na dve dôležité otázky:

1. „Bude mať ohľadom počasia pravdu SHMÚ alebo Nóri?“
2. „Je toto ešte turistika, alebo už Trnavská 13-tka?“

SHMÚ vs. Nóri: V minulosti mali Nóri ohľadom predpovedania počasia veľmi dobré meno. V poslednej dobe to však ide s nimi trochu dole z kopca. Prší vtedy, keď podľa ich predpovede pršať nemá, napr. slávna výprava za tromi vyhliadkovými vežami, keď sme približne poslednú hodinu šľapali v daždi a prestalo pršať až keď sme prišli k autu. Neprší vtedy, keď to predpovedajú, napr. akcia Pohronský Inovec, ignorovali sme ich predpoveď, veď máme pršáky a nič nebolo. V oboch uvedených prípadoch malo pravdu SHMÚ.

Sami sme boli zvedaví, ako to dnes dopadne. Norí sľubovali 2 x dážď, SHMÚ nič. Tentoraz bola pravda niekde uprostred. Keď malo prvý krát pršať, mali sme nad hlavami tmavý oblak, ale nepršalo. Druhý raz už však našťastie pršalo. Našťastie preto, že nás „ďážď“ osviežil a trochu schladil aj asfaltku, po ktorej sme zdolávali posledné kilometre.

Poučenie? Raz má pravdu SHMÚ, inokedy Nóri, občas sa aj podelia. Odporúčania? Vybrať si z ponuky predpovedí počasia to svoje podľa nálady a trasy a pre istotu si dať do batoha aj pršák.

Turistika vs. Trnavská 13-tka: Začalo sa to ako vždy, celkom nevinne. Počas cesty autom niekto poznamenal, že ten hotel Poľana asi nefunguje. Panike sa už nedalo zabrániť. To snáď nie! Budeme bez dôležitého bodu občerstvenia! Kde je ten vedúci zájazdu, čo to tu organizuje! Takýto bordel! Okamžite bolo jednohlasne prijaté krízové rozhodnutie, stojíme pri Lídli! Mnohí členovia výpravy pre istotu kúpili po 2 pivá v plechovkách. Neskôr vysvitlo, že niektorí z nich už predtým mali nejaké pivo aj v aute ako núdzovú rezervu.

Slnko svieti a tieňa v blízkosti niet. Nasadzujeme prvé dve plechovky Piva ešte v Detve. Pivá kolujú družne z ruky do ruky. Tieňa je však v prvej časti trasy málo. Po necelých dvoch hodinách prichádzame k prvej studničke. Vodu sa však piť neodvážime. Je stojatá, špinavá. Nasadzujeme ďalšie dve plechovky jemne prihriateho piva.

Prichádzame k hotelu Poľana. Naozaj vyzerá trochu ošarpane, ale pozor! Niektoré okná sú otvorené! Nádej na občerstvovací bod prudko ožíva! Naozaj, na boku je drobná prevádzka a majú chladené pivo! Okamžite zneužívame novovzniknutú situáciu vo svoj prospech. Pomerne rýchlo sa nám podarilo obnoviť sily a pokračujeme ďalej.

Konečne dosahujeme vrchol. Problém, zostalo ešte nejaké pivo. Už keď sme ho doterigali až na vrchol, čo s ním? Problému sa treba postaviť čelom, mužne a bez zbytočných rečí. Teplota nápoja sa ani omylom neblížila k ideálnej, ale dobre padlo.

Zostupujeme a robíme si vtipy z Nórov. Znovu prichádzame k hotelu Poľana. Tentoraz ale naozaj za to môže počasie! Začalo pršať. Čo teraz. Počkáme a uvidíme! Len tak počkáme? Nie, len tak, dáme aj pivo. Tu zrazu niekto prehlásil, že táto akcia nemá ďaleko od „Trnavskej 13-tky“. Slová nestihli ani poriadne doznieť a už zrazu zaznie „Spravíme z toho tradíciu!“ Obávam sa, že má pravdu.

Čo k tomu dodať? To je tak, keď vypukne panika!

Stratovulkán Poľana

Menej navštevované pohorie Slovenska – Poľana, patrí spolu s rumunským pohorím Calimani k najzachovalejším sopečným masívom v celom karpatskom oblúku. Poľana je zbytok obrovskej sopky o priemere približne 30 km. S priemerom krátera 6 km sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Sila sopečnej erupcie dávnej Poľany by sa dala prirovnať k slávnej sopke Krakatoa (Indonézia – výbuch v roku 1815 zahalil na tri dni celú zem do tmy).

Mohutný kráter je dnes čiastočne zachovaný, hlavnú líniu vytýčuje hrebeň najvyšších vrchov, ktoré sa stáčajú do podkovy. Pôvodne uzatvorený kráter bol na západnej strane prerazený vplyvom erózie potokom Hučava. Poľana je porastená lesmi, preto dnes nie je sopečný pôvod v teréne príliš vidieť.

Sopečná aktivita Poľany sa ukončila pred vyše 12 miliónmi rokov. V jej strede je veľká depresia. Na vonkajších svahoch je sieť chrbtov a dolín, ktoré sú charakteristické pre sopečné vyvýšeniny. Dnešná veda dokáže povedať, ktorá horninová vzorka vznikla v centre a ktorá na okraji vulkánu. Vedci hovoria, že dnes chýbajú asi dve tretiny pôvodnej hmoty sopky. Vrchol Poľany mohol preto v minulosti presahovať výšku 4 000 m, a okraje vulkánu siahali omnoho ďalej, ako dnes.

Poľana je vraj po Kriváni a Kráľovej holi najospevovanejšou slovenskou horou!

Stratovulkán: vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín. Väčšinou má kužeľovitý tvar so strmými úbočiami – láva utuhne už na svahu sopky (neroztečie sa) a preto sú stratovulkány väčšinou vysoké cez 2 500 m.

Zdroje:

https://cestovani.idnes.cz/…m-sveta.aspx?…

http://www.krasy-slovenska.eu/…es/view/804/

https://www.dobrenoviny.sk/…j-pozostatky-

https://sk.wikipedia.org/…ovulk%C3%A1n http://www.quark.sk/…i-slovenska/

Čo symbolizuje pomník SNP, pri ktorom sme boli? Jeden z mnohých ťažkých bojov o Poľanu.

Povstalecká dráma na Poľane zdroj: https://www.permonrevue.sk/…a-na-polane/

V dňoch 18. – 22. 10. 1944 začali okupačné vojská generálnu ofenzívu proti Slovenskému národnému povstaniu z 11-tich smerov a zovreli územie základne SNP (trojuholník Zvolen – Banská Bystrica – Brezno).

22. 10. 1944 dostala časť povstaleckých jednotiek rozkaz zaujať pohyblivú obranu v priestore Poľana – Ľubietovský Vepor – Slovenské rudohorie. Práve na Poľane mala vzniknúť rezervná a druhá hlavná základňa povstaleckých jednotiek pre boj v horách. Toto územie malo byť zároveň vysunutým bodom smerom k postupujúcim osloboditeľským armádam.

Vedenie SNP počítalo s tým, že na týchto pozíciách sa povstalci dokážu udržať až do spojenia s postupujúcimi frontovými jednotkami Sovietskej armády, rumunskej armády a 1. Čs. armádneho zboru. Rýchly a razantný postup nemeckých jednotiek však znemožnil všetky prijaté opatrenia na organizovaný ústup do hôr a materiálnu prípravu základní.

25. 10. 1944 dokončili jednotky SS vyčisťovanie oblasti Detvianskej Huty, Detvy a Podkriváňa od povstalcov a sústredili svoju pozornosť na ich zatlačovanie do hôr a lesov Poľany a Slovenského Rudohoria. Podarilo sa im oddeliť hlavný prúd povstalcov v Nízkych Tatrách od rezervnej povstaleckej základni v horách na Poľane.

Poľana sa premenila na veľký vojenský a partizánsky tábor. Bolo tu niekoľko tisíc povstaleckých vojakov a partizánov, dostatok materiálu i zásob, ale pre chyby vojenského a partizánskeho velenia, ktoré nepredpokladalo vytrvalé útoky nepriateľa aj v horskom a lesnatom teréne, pre vyčerpanosť únavu a zlý psychický stav vojakov a partizánov po vyše dvojmesačných ústupových bojoch, sa priestor Poľany nepodarilo dlhšie udržať.

Povstalci len s veľkou námahou a za ťažkých strát odrážali útoky nepriateľa. Do 30. 10. 1944 uzatvorili jednotky SS pevnú reťaz okolo horstva Poľany. Pri postupe do hory systematicky ničili všetky staviská, chaty, koliby, senníky, humná, ktoré by mohli povstalci použiť na pobyt v zimných podmienkach v horách.

Neustále boje v obkľúčení, dážď zo snehom, rozpad velenia a niektorých jednotiek, ťažký psychický a fyzický stav vojakov a partizánov, to všetko napomáhalo nepriateľovi zužovať povstalecký priestor na Poľane. 11.11.1944 sa nemeckým jednotkám podarilo prechodne prebojovať sa až na samý vrchol masívu. Partizánom sa podarilo prebojovať sa z obkľúčenia. Po ich odchode pokračovali vojaci v boji až do 14.11.1944, kedy ich odpor bol zlomený. Preživší povstaleckí vojaci a partizáni pokračovali v boji proti nemeckým a maďarským okupantom až do príchodu osloboditeľských vojsk Sovietskej a rumunskej armády a 1. Čs. armádneho zboru.

Odpor na Poľane sa podarilo zlomiť až takmer tri týždne po dobití Banskej Bystrice (27.10.1944) a asi 18 dní po dobití a obsadení prvej a hlavnej základne povstalcov v horách na Donovaloch.

Spomienky tých, čo prežili:

• Ústupové cesty na Poľanu zaplnené vojenskými autokolónami, trénmi a ustupujúcimi pešími a delostreleckými jednotkami, ku ktorým sa pridávajú evakuovaní a utekajúci civili. Je to neorganizovaný pohyb. Nikto nevie, kde ide, ale všetci vedia, že utekajú pred Nemcami.
• Nepreskúmané horské cesty, nepripravené prechody, batérie uviazli na úpätí hôr, nastali zápchy na cestách. Nemecké jednotky využívajú situáciu a ničia batérie na presune koncentrovanou paľbou. pechota, ktorá mala kryť batérie pri presune do masívu Poľany, nevydržala nápor, a tak prestal organizovaný boj.
• Na začiatkoch lesných ciest horia autá. nálada ťažká, smutná. Senníky a chaty sa premenili na domčeky. Nikdy nebolo na Poľane toľko ľudí. Nemci obsadili všetky podhorské dediny a obkolesili celú Poľanu. Prečesávajú hory, zajatci neexistujú. Je potrebné prebiť sa cez nepriateľský kruh na Vepor a Klenovské vrchy s roztrúsenými laz­mi.

A to máš Rado proviant iba pre seba, alebo pre všetkých? Ak pre všetkých, tak tým pádom si nič na jedenie a pitie nemusím brať 

Ja už som pripravený.

V pohorí Poľana leží aj geografický stred Slovenska. Je ním vrch Hrb (1255 m). K nemu sa však na tejto akcii ani nepriblížime. Možno niekedy nabudúce.