Jozef
Sme tu posledný plnohodnotný deň. Tradične začíname rozcvičkou. Tentoraz máme aj divákov. Teda presnejšie diváčky. Upratovačky o dve poschodia nad nami umývajú okná a naša rozcvička spôsobí na ich tvárach úsmevy. Je to s našim cvičením také zlé? To len Dušanovi ide tak ladne? Mám podozrenie, že to Ivan natočil…
Zostali nám kopčeky naľavo od Bašky. Cestička vedie najprv po asfalte, ktorý vedie až ku kostolu sv. Ivana. Ideme okolo včelára. Predávajú aj olivový olej. Je ráno a nechce sa nám zbytočne zaťažiť ruksaky. Najmä mne nie, pretože zo sebou ťahám 5 litrov tekutín. A to som nikdy za predchádzajúce dni toľko nepotreboval. Prvý raz preto, že sme trasu skrátili a šli naspäť vodným taxíkom a druhý raz po celý čas fúkal vietor. Veď sa u včelára možno poobede zastavíme.
Pri kostole sa lúčime s Marošom. Nepokračuje ďalej, pretože ho bolia kríže. Nechce riskovať. Zajtra nás totiž čaká dostatočne dlhá cesta autom domov. Aby sa to nezhoršilo. Pokračujeme bez neho ďalej po chodníčku. Po luxusnom chodníčku! Je tu tieň! Tieň borovíc. Okrem neho aj občasné výhľady. Krásne výhľady. Až mi je ľúto tých cyklistov, ktorí len preletia okolo. Ani si ten nádherný výhľad nevšimli. My hej a rozhodli sme sa tu aj občerstviť. Idú okolo mladí. Strašné. Ani oni neotočili hlavou do boku. Proste si nevšimli výhľady. Iba šľapú a šľapú…
Celé stúpanie hore na Mesačnú planinu ideme v tieni. Zrazu borovicový les mizne a už je nám jasné, prečo sa to volá Mesačná planina. A už máme po tieni. Našťastie sú tu len mierne prevýšenia. Tá zmena krajiny je neuveriteľná. Ako keby sme boli na inej planéte…
Na najvyššom mieste dnešnej trasy, na vrchole Hlamu, nás dobieha jedna pani v stredných rokoch. Počuje našu slovenčinu a reaguje češtinou. Je tu pracovne a zároveň na dovolenkke. Pracuje pre cestovku a upratuje najmä počas výmeny turnusov, čo je jeden deň v týždni a potom si robí a chodí, kam chce. Občas poupratuje aj inokedy, ak treba. Finančný zázrak to síce nie je, ale dá sa. Najmä dobre spozná dané miesto. Chcela ísť na Elbu, ale poslali ju sem. A je to v… Ivan počul slovo Elba. A už si mali o čom rozprávať… Dlho rozprávať.
Popri klesaní si ešte odskočíme na Zakam a pozrieme si výhľady na Bašku. Výhľady ma stáli škrkanec na nohaviciach. Aspoň, že to stehno neschytalo. Takto sa potom aspoň môžem ísť kúpať. Nie že by boli výhľady zlé, ale priamo na Bašku to chcelo ešte preliezť nízky ostnatý plot. A tam som si škrtol nohavice. Ale cestou späť to šlo už bez zaváhania! A teraz poďme už dolu, aby sme sa ešte okúpali v mori…
Stojíme, včelár! Píšu tu, že predávajú aj domáci olivový olej! Zvoníme. Pozývajú nás ďalej. Medu majú dostatok, ale olej už dnes nie. Snažia sa komunikovať po nemecky, potom anglicky. Nakoniec to dáme cez naše príbuzné jazyky. Dnes už nemajú, ale zajtra ráno okolo deviatej bude. Skúsime sa tu zastaviť zajtra ráno pred odchodom. A teraz poď ho zhodiť zo seba ruksak, obliecť plavky a trochu sa schladiť do mora…