Dnes je: piatok - 24.5.2024, Meniny má: Ela, Vanesa
Aktualizované: 23.05.2024

Fotografie z roku 2012



On-line: 3

Akcie: 824

Foto galérie: 658

Videá: 285

Odkazy: 578

Komentáre: 1472

Login:

Heslo:

Detail akcie Výstup na všetky Rokoše v Strážovských vrchoch

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
sobota - 20.05.2023
Pohorie:
Strážovské vrchy
Vzdialenosť:
15.1 km
Čas:
6h 17m
Stúpanie:
994 m
Klesanie:
994 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
63.8
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Vinco Vinco
Št - 18.05.
Jozef Jozef
Št - 18.05.
Marcelka Marcelka
Pi - 19.05.

Fotky a videa Videné: 55

prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Nitrianske Rudno, cintorín – Predný Rokoš (812 m) – Plevňa (901 m) – Sedlo Rokoš – Malý Rokoš (953 m) – Sedlo Rokoš – Rokoš (1010 m) – Košútova jaskyňa – Košútova skala (841 m) – Nitrianske Rudno, cintorín

Poznámka k akcii

Vystúpime na všetky Rokoše v Strážovských vrchoch a pozrieme si pár vyhliadok – reparát z minula.

Zraz a odchod z Piešťan tradične od Tesca je stanovený na 7.15 hod.

Cesta trvá 1 hod. a 18 min. po diaľnici. Parkujeme v Nitrianskom Rudne pri cintoríne.

Komentáre:

Vinco

Vinco

2

Úvod

Na túto túru som sa tešil. Očakával som však hojnejšiu účasť, čo sa nestalo. Viem, že keď sme sa pokúsili o ňu minule, mali záujem Danka s Petrom. Škoda. Na druhú stranu som rád, že sme nešli len my dvaja s Jožom, ale pridala sa kvetinka Marcelka. Ona netušila do čoho ide a popravde ani my dvaja. To sme zistili až potom, keď sme konečne dorazili do cieľa.

Putovanie

Je pekné zažiť tú istú trasu v dvoch rôznych ročných obdobiach. Mohli sme naživo sledovať a porovnávať rozdiely. Časť na Predný Rokoš bola rovnako namáhavá ako vo februári. Darmo. Je to cca 550 m výškových na 4 a pól kilometroch. Ale za námahu to určite stojí. Dnes bolo nádherné teplé počasie. Nie ešte letné, ale teplo bolo a bolo sa potrebné chrániť opaľovacím krémom pred spálením. Mali sme aj šťastie, že ustavične pofukoval príjemný ochladzujúci vetrík.

Na Prednom Rozkoši hop Rokoši grin sme absolvovali dlhšiu prestávku. Ja som ju využil na raňajko-obed, Jozef ulovil nejakú kešku a Marcelka využila čas na opaľovanie. Každopádne všetci sme si užili nádherné výhľady, ktoré Predný Rokoš poskytuje.

Po minulom nepodarenom pokuse som bol zvedavý, čo bude na trase ďalej. Do sedla Pod Rokošom sme išli príjemným a utešeným hrebienkom. Naplno sme sa kochali faunou a flórou. Ani sme nezbadali a prešli vrchom Plevňa, z ktorého je to len na krok do sedla Pod Rokošom. Až v sedle, ktorým „putuje“ červená turistická značka Chodníka Ľ. Štúra a A. Dubčeka, sme prvý krát stretli skupinky turistov. S každou sme s radosťou prehodili pár viet. Bolo príjemné niekoho stretnúť.

Zo sedla vedie cesta na Rokoš doprava, ale Jožove kešky nepustia a ani názov akcie nepustí. Veď píšeme „Výstup na všetky Rokoše“ a to sa musí dodržať. Hoci cez Malý Rokoš nevedie turistická značka, nás to nezastavilo a vystúpili sme naň. Keška na Malom Rokoši dala Jožovi zabrať, ale po výdatnej pomoci od Marcelky bol napokon úspešný.

Pred nami bol ústredný cieľ našej trasy Rokoš. Museli sme sa vrátiť do sedla Pod Rokošom a odtiaľ je to už len čo by kameňom dohodil. Pri spiatočnej ceste sme opäť stretli turistický párik, ktorý sa vracal medzitým z Rokoša. Moji parťáci znova prehodili pár viet, no ja som pokračoval ďalej sám a sám som aj dorazil na Rokoš. Čas na čakanie som využil na oddych na lavičke v príjemnej horizontálnej polohe a takmer som zaspal.

Kúsok od vrcholu je turistický altánok. Sedeli tu už jedna dáma a traja páni – kolegovia turisti. Do reči sme sa s nimi dali po tom, čo si všimli názov PAT a MAT na mojom tričku a predsedov visiacich na mojom ruksaku. Potešilo ma keď spomenuli, že sledujú našu turistickú stránku a videa na našom Youtube kanáli. Okamžite sme mali o čom rozprávať. Naše turistické zážitky sa prelínali s ich turistickými zážitkami. Celá debata a príjemná vzájomná atmosféra nakoniec vyústila v spoločnú fotografiu, ktorú si môžete pozrieť v pripnutej fotogalérii.

Pár metrov od vrcholu sa nachádza výhľadová lúčka, kde je umiestnený pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi. Aj na tomto príjemnom mieste sme pobudli hodnú chvíľu. Najedli sme sa, oddýchli si a kochali sa. A i tu prebehla družná debata s ďalšími tromi turistami. Tentoraz nežné pokolenie malo prevahu 2 na 1. Znova sa preberali vzájomné zážitky. Po tejto skúsenosti som len zaregistroval myšlienku od Marcelky: „na horách stretneš samých dobrých ľudí“. A má absolútnu pravdu. Marcelke sa na lúčke až tak páčilo, že si hodila šlofíka a veľmi nerada potom z tohto miesta odchádzala. Mám taký dojem, že po odchode ešte chvíľu spala za pochodu grin

Nasledujúce dobrodružstvo sa udialo pri hľadaní Košútovej jaskyne. Na druhý pokus sme ju našli a teda aj riadne preskúmali. Jaskyňa má trinásť metrov a na jej konci sa nachádza aj jemná kvapľová výzdoba. Nám to spríjemnilo trasu a aj zážitok.

Od jaskyne je to na krok na posledný zaujímavý bod našej trasy. Po 250 metroch sme dorazili na výhľadovú Košútovú skalu. Z jej vrcholu je vidieť väčšinu trasy, ktorú sme išli. Aj tu sme absolvovali krátky oddych a Marcelka sa opäť „natiahla“. Bonzovať sa nemá, ale hlásiť sa to musí grin Na tomto mieste som nezaregistroval, či Jožo lovil kešku. Možno mi to sám prezradí.

V túto hodinu už slnko riadne pieklo. Našťastie nás chránili stromy. Od Košútovej skaly nás čakal 520 metrový zostup do Rudna. A verte, že sme si ho užili tongue rolleye Až na ceste dedinou, keď sme išli nekrytý pred slnkom, sme ocenili výhodu lesa. Ale to sme sa už blížili do cieľa k cintorínu. Zážitok s kravičkami už spomenul Jozef a tak nič.

Úspešne sme zvládli túto vysnenú túru. Prezradím, že táto trasa mňa nezastihla v dobrej konštelácii. Už v sedle Pod Rokošom som si myslel, že trasu nedôjdem a to v dôsledku kŕčov v nohách. Dodnes si neviem vysvetliť, ako sa to mohlo stať. Na pätnásť kilometrovej trase s tisíc metrovým prevýšením by sa to nemalo stávať. Ale stalo sa. Nevadí. Oklepem sa a idem ďalej.

Po ceste domov sme sa opakovane zastavili v Kolibe Solec na cesnakovú polievku, bryndzové halušky a inakosť zabezpečila Marcelka tým, že si dala sladké perky grin K tomu bolo mlieko, kofola a ja som si dovolil aj pivko. Musím poznamenať, že už dávno som v reštaurácii nejedol také dobré halušky ako tu. Klobúk dole a palec hore Kolibe Solec.

Záver

Ďakujem Marcelke a Jožovi za skvelú prítomnosť a atmosféru počas celej trasy. Bol som s vami rád. Jožovi ďakujem, že vymyslel túto zaujímavú trasu. Mne sa veľmi páčila a veľmi som si to užil. A verím, že sa uvidíme opäť nabudúce.

Dovidenia!

komentár: 1390 pridaný: 23.05.2023 - 19:24
Jozef

Jozef

1

Tam, kde sa šmýkali srnky

Začíname presne tam, kde sme začínali aj vo februári pri našom prvom neúspešnom pokuse zdolať všetky Rokoše. Vtedy nám priveľa snehu zabránilo zvládnuť celý okruh. Teraz je však jar a preto je to iné. Naozaj iné. Napríklad tento elektrický ohradník za poslednými domami tu nebol. Ešte že som dostatočne vysoký. Ale čo taký Vincent? Ten si bude musieť naozaj dobre rozmyslieť, kde sa rozhodne prekročiť ten ohradník. Má niekto na sebe niečo červené? Vlastne je to jedno, lebo dobytok nevidieť.

Ohradník máme úspešne za sebou a nepodarenú asfaltovú cestičku pred sebou. Asfalt je taký čudný, hrboľatý. Nie dobre sa po ňom ide. Našťastie to dlho nebude trvať. Za necelú pol hodinku sa ho zbavíme a terén bude iný. Aj je. Tu dolu je blato. Aj mierne stúpanie má za následok šmýkanie sa. A ako tak pozerám na to blato, nešmýkali sme sa tu sami. Tu sa pred nami šmýkali srnky. Také malé stádo. Alebo to boli kravy?

Postupujeme vyššie. S láskou spomíname na chodníček, kde sa šmýkali srnky. Cez túto lesnú cestu sa totiž prehnali stroje v rámci ťažby dreva. Je to tu rozbité. Zle sa ide. Miestami ako keby neviditeľné ruky na chvíľu pridržali topánku kráčajúceho. Ale vtedy, keď ho to šmýka dolu, tak práve vtedy ako na potvoru nie. Stále sú tu aj stopy. Čo by robili kravy takto vysoko? Asi sú to predsa len srnky.

Konečne dobré správy. Je tu stupák a to najpodstatnejšie, podstatne menej blata, ako dolu. Konečne sa ide lepšie. Už nám blato nechce vyzuť topánky a ani nemáme pocit, že by sme mali obuté korčule. Dosahujeme Predný Rokoš, ktorý miestni nazývajú aj Rudniansky Rokoš. Dávame si klasickú 20 – 30 minútovú pauzičku na kochanie sa, nabratie síl na ďalšiu časť túry a fotodokumentáciu.

Hlavnou myšlienkou dnešnej trasy bolo navštíviť všetky Rokoše. Počas návštevy Malého Rokoša zisťujeme, že zostane pri jednorazovej návšteve. Kto by chcel ísť túto trasu, zbytočne by šiel aj na Malý Rokoš. Zato Predný Rokoš a Rokoš za návštevu stoja. Síce z vrcholu Rokoša nie sú žiadne výhľady, ale neďaleko vrcholu a kúsok od červenej turistickej značky dokážete objaviť zopár výhľadov a z nich uvidieť trasu, ktorú máte za sebou. A na lúčku kúsok od vrcholu tuším vedie aj krátka odbočka. Z Predného Rokoša zase uvidíte, čo všetko vás ešte len čaká.

Ešte nás čaká malé dobrodružstvo. Budeme hľadať Košútovu jaskyňu. Volajú ju aj Čierny kotol. Nevedie k nej červená turistická značka, ale taká improvizovaná, slabo viditeľná svetlá farba na svetlohnedých kmeňoch stromov. Chodníček pod nohami je zo začiatku viditeľný. Potom pomaly, ale isto začína miznúť. Až zrazu vzduch preťal výkrik „Tam je diera!“. Máme ju! Ako prvý sa k nej prebojujem ja a zisťujem, že je to všetko možné, len nie jaskyňa. Takže späť a hľadáme znovu. Druhý pokus nám už vyšiel. Jaskyňa nie je veľká, asi 13 metrov dlhá, ale i tak náš dnešný program obohatila.

Košútovu skalu som dlhšie vnímal. Zatiaľ iba na mape. Vo februári, počas nášho neúspešného pokusu o absolvovanie tohto okruhu, som ju z Predného Rokoša videl aj naživo. Lenže priveľa snehu nás odradilo od pokračovania ďalej. A teraz sa už dívam z Košútovej skaly a vidím, čo všetko už máme za sebou. Odtiaľto by nás malo čakať už len klesanie.

Klesanie je riadne. Sme radi, že sme na Rokoš vystúpili cez Predný Rokoš a nie opačne. Síce sú to tie isté výškové metre, veď je to okruh, nemôže to byť inak, ale ten nášup! To je na palicu. Mali sme šťastie a šli sme zo správnej strany. Žltá značka vedie aj cez priestory motocrosu. Preto, keď sú tu preteky, sa obchádza okrajom.

Čaká nás posledný náročný úsek. Znovu elektrický ohradník. Tentoraz sú za ním aj kravičky. A kúsok ďalej človek. Pravdepodobne mu patria. Tentoraz to budeme mať asi s hubovou polievkou. A to sme chceli ísť na bryndzové halušky. Opatrne preliezame, ale tak, aby sa kravičky neplašili. Darí sa nám to tak, že aj medzi nami a nimi je ešte jeden elektrický ohradník. Postaršiemu pánovi sa však už vyhnúť nedokážeme. Teraz to príde. Pán má pokojnú tvár. Slušne pozdravíme. Čelíme otázke, kde sme boli. Popisujeme trasu. Vôbec nám nenadáva. Dokonca aj ráno nás videl. Domáci z Nitrianskeho Rudna chodivajú od Madvovej studničky po neznačenom chodníčku. To nám síce nepovedal práve tento pán, ale iní na Rokoši spomínali. Takže ak pôjdeme nabudúce znovu, tak tadiaľto…

komentár: 1389 pridaný: 21.05.2023 - 12:56