Dnes je: sobota - 4.7.2020, Meniny má: Prokop

Úvod

Aktualizované: 04.07.2020

Návštevy: 40692

Fotografie z rokov 2015



On-line: 9

Počet odkazov: 408 Počet komentárov: 755

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: štvrtok - 26.12.2019
Pohorie: Biele Karpaty
Vzdialenosť: 12.5 km
Čas: 5h
Stúpanie: 550 m
Klesanie: 550 m
Náročnosť trasy: 4
Body do rankingu: 44.1
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Lenka Lenka St - 25.12.2019
Poppy Poppy St - 25.12.2019
Jozef Jozef St - 25.12.2019
Host 1 Host 1 St - 25.12.2019

Fotky a videa z akcie:

Trasa akcie

Dolná Súča – Krasín (516 m) – Súča (nepatrné zvyšky hradu) – Dolná Súča – Malý Jelenec (459 m) – Rozhľadňa Trenčianska Závada – Dolná Súča

Poznámka k akcii

Odchod ráno o 08:00 hod. z Vrbového

Prvá časť trasy vedie náučným chodníkom „Janka Miklasa okolo Krasína“. Pretože má iba 4 kilometre a prevýšenie nejakých 250 – 280 metrov, som to trochu predĺžil a navštívime aj drevenú rozhľadňu na vrchu Malý Jelenec.

Krasín: Skalné bralo malo byť zničené komorovým odstrelom kvôli ťažbe lomového kameňa. Vyhlásenie tejto oblasti za CHKO Biele Karpaty v roku 1979 zachránilo Krasín pred týmto smutným osudom.

Súča: Hrad bol v roku 1550 zbúraný na príkaz veliteľa Trenčianskej posádky aby sa na ňom nemohli usadiť odbojníci. Poslednými majiteľmi hradu boli totiž lúpežní rytieri bratia Podmanickí, ktorí aj z tohto hradu podnikali svoje lúpežné výpravy. Zvyšky hradu je potrebné hľadať v zarastenom teréne. Nachádzajú sa v najzápadnejšej časti Krasína.

Rozhľadňa na Malom Jelenci: Nazývajú ju aj Rozhľadňa Trenčianska Závada. Táto drevená vežička bola postavená v roku 2015. Je vysoká 24,5 metra a má 116 schodov. Kvôli lesu neposkytuje kruhový výhľad. Napriek tomu je z nej vidieť Vršatecké bralá, Strážovské vrchy a v prípade veľmi dobrej viditeľnosti aj Martinské hole.

Komentáre:

Vinco Vinco 2

Som rád, že aj v tento deň niekto z nášho spolku využil čas na akciu. Mnohí z nás by aj išli, ale objektívne povinnosti nepustili. Sila spolku je v tom, že je nás viac a vždy sa nájde niekto, kto môže plniť svoje i sny iných. Ver mi Jozef, že aj ja by som vymenil „obžerstvo a povinnosť ísť do práce“ za pohyb v prírode, no niekedy sa nedá.

Na koniec Ťa chcem pochváliť a vzdať obdiv za vtipné komentáre k fotkám z akcie. Nechápem, kde chodíš na takéto myšlienky. Rozmýšľam, či na niečom nefyčíš grin Poraď, nech mám aj ja také vtipné „črevo“.

P.S.: inak Jozef aj ja som išiel poobede do „roboty“, ale nie do takej ako Ty grin grin

komentár 629 pridaný: 27.12.2019 - 16:29

Reakcie na komentár 629

Jozef Jozef 1

Musím sa priznať, že fičím na dobrej nálade a sile okamihu. Proste to príde samé v pravý čas. Niekedy komentár k fotografii mám pred očami už pri fotografovaní, inokedy ma napadne až keď vkladám fotografie. Neprichádza to však vždy na počkanie. Chce to kľud – bez telefonátov, otázok i požiadaviek iných ľudí. Zároveň musím mať chuť na vkladanie fotografií. Proste to chce svoj čas, ako všetko. Niektoré komentáre sú vtipné, iné pomenej a ďalšie sú iba popisné. Občas dokonca neviem, čo napísať k zopár fotografiám… Proste to nejde. Ďakujem za pochvalu.

komentár 630 pridaný: 27.12.2019 - 21:41
Jozef Jozef 1
zobraziť foto

Takmer nik z nás už nepozná pravý význam Vianoc. Prinajlepšom je to pre nás čas vzájomného obdarovania sa, pokoja v kruhu blízkych… Niektorým však darčeky stále nosí Ježiško. A k tomu veľmi veľa chvíľ strávených na gauči pred telkou a koláčiky, celé hromady. Lenže keď je niečoho veľa, tak je toho moc. Hrozí prežieranie sa a navyše mnohé klasické rozprávky a filmy sú síce pekné, ale bežia každé Vianoce.

Čo s tým? Naordinoval som si pohyb a k tomu ako bonus čerstvý vzduch. Samému sa mi však nechce. Nech so mnou trpí aj niekto iný. O viacerých som tušil, že by niekam chceli ísť, ale tento termín im nevyhovoval. Žiaľ mne to vychádzalo iba na tento termín. Potom až na Silvestra.

Nakoniec sme sa zišli v tradičnej Štefanskej zostave, teda okrem Maroša. Aspoň za posledné roky tak bolo. Po veľmi dlhej dobe šiel aj Poppy. Určite by chcel chodievať častejšie, ale nejako sa nedá. Viacerí z nás sa vedia vcítiť do jeho kože, pretože občas majú ten istý problém.

Tentoraz sme išli mojim autom. Bolo to ako cesta v čase. Všetko o sebe dávalo vedieť drnčaním, poprípade aspoň vibráciami, motor hulákal… Zlaté 80-te roky. Všetci sme sa tešili, zo začiatku aj Poppy. Neskôr však pôsobil trochu vystrašene a hádzal po nás smutné oči. Si myslel že zastavíme. Smola. Musel vydržať. Po vystúpení z auta to však bol úplne iný Poppy. Hýril pohybom a mal veselé oči. Takto ho poznáme ako podpredsedu nášho spolku. Kráčame s dobou. Dobre, možno sme trochu popredu, ale nie je ďaleko doba, keď kone opäť budú senátormi.

Blata bolo síce dostatok, ale nám to náladu nepokazilo. Tempo sme mali ležérne. Teda okrem Poppyho. Ten nabehal minimálne dvojnásobok toho, čo sme prešli. Ak nie aj viac. Hýril pohybom, odbiehal dopredu. Preto sme z neho urobili prieskumníka. A osvedčil sa.

Doslova na zopár kilometroch sme narazili na tri studničky. Aj tie poukazujú na to, že Krasín bol využívaný na pastierske účely. V prvej studničke voda nebola. Aspoň sme si tak zo začiatku mysleli. Smädný Poppy nás však pomerne rýchlo presvedčil, že tam nejaká voda je. Veľa jej však nebolo, pretože Poppymu nestačilo a dostal vodu od Lenky. V druhej studničke bola tiež nízka hladina. Až v poslednej z nich bol dostatok vody.

Hrad je pomerne nenápadný. Bodaj by aj bol nápadný, keď je vidieť iba rovné, kedysi človekom upravené miesta. Dnes sú pekne vidieť. Prednedávnom však boli pokryté krovinami a na prvý pohľad nebolo vidieť ani to. Pri rozhľadni nás čakali kvapky dažďa, dúha, sneh i vietor.. Slniečko občas osvietilo tam kopček, inde lúčku… Proste mali sme pohyb na čerstvom vzduchu a dobre nám to padlo.

komentár 628 pridaný: 27.12.2019 - 15:43