Takmer nik z nás už nepozná pravý význam Vianoc. Prinajlepšom je to
pre nás čas vzájomného obdarovania sa, pokoja v kruhu blízkych…
Niektorým však darčeky stále nosí Ježiško. A k tomu veľmi veľa
chvíľ strávených na gauči pred telkou a koláčiky, celé hromady. Lenže
keď je niečoho veľa, tak je toho moc. Hrozí prežieranie sa a navyše mnohé
klasické rozprávky a filmy sú síce pekné, ale bežia každé Vianoce.
Čo s tým? Naordinoval som si pohyb a k tomu ako bonus čerstvý vzduch.
Samému sa mi však nechce. Nech so mnou trpí aj niekto iný. O viacerých som
tušil, že by niekam chceli ísť, ale tento termín im nevyhovoval. Žiaľ mne
to vychádzalo iba na tento termín. Potom až na Silvestra.
Nakoniec sme sa zišli v tradičnej Štefanskej zostave, teda okrem Maroša.
Aspoň za posledné roky tak bolo. Po veľmi dlhej dobe šiel aj Poppy. Určite
by chcel chodievať častejšie, ale nejako sa nedá. Viacerí z nás sa vedia
vcítiť do jeho kože, pretože občas majú ten istý problém.
Tentoraz sme išli mojim autom. Bolo to ako cesta v čase. Všetko o sebe
dávalo vedieť drnčaním, poprípade aspoň vibráciami, motor hulákal…
Zlaté 80-te roky. Všetci sme sa tešili, zo začiatku aj Poppy. Neskôr však
pôsobil trochu vystrašene a hádzal po nás smutné oči. Si myslel že
zastavíme. Smola. Musel vydržať. Po vystúpení z auta to však bol úplne
iný Poppy. Hýril pohybom a mal veselé oči. Takto ho poznáme ako podpredsedu
nášho spolku. Kráčame s dobou. Dobre, možno sme trochu popredu, ale nie je
ďaleko doba, keď kone opäť budú senátormi.
Blata bolo síce dostatok, ale nám to náladu nepokazilo. Tempo sme mali
ležérne. Teda okrem Poppyho. Ten nabehal minimálne dvojnásobok toho, čo sme
prešli. Ak nie aj viac. Hýril pohybom, odbiehal dopredu. Preto sme z neho
urobili prieskumníka. A osvedčil sa.
Doslova na zopár kilometroch sme narazili na tri studničky. Aj tie
poukazujú na to, že Krasín bol využívaný na pastierske účely. V prvej
studničke voda nebola. Aspoň sme si tak zo začiatku mysleli. Smädný Poppy
nás však pomerne rýchlo presvedčil, že tam nejaká voda je. Veľa jej však
nebolo, pretože Poppymu nestačilo a dostal vodu od Lenky. V druhej studničke
bola tiež nízka hladina. Až v poslednej z nich bol dostatok vody.
Hrad je pomerne nenápadný. Bodaj by aj bol nápadný, keď je vidieť iba
rovné, kedysi človekom upravené miesta. Dnes sú pekne vidieť. Prednedávnom
však boli pokryté krovinami a na prvý pohľad nebolo vidieť ani to. Pri
rozhľadni nás čakali kvapky dažďa, dúha, sneh i vietor.. Slniečko občas
osvietilo tam kopček, inde lúčku… Proste mali sme pohyb na čerstvom
vzduchu a dobre nám to padlo.