Jozef
Deň I.
Komu sa nechce čítať dlhý príspevok ponúkam zhrnutie dňa: „Pivo – Lajštroch – Pivo – Ďumbier – Pivo“.
Počas cesty autom na Donovaly máme dostatočnú časovú rezervu. V pohode stíhame doplniť zásoby v Kauflande i kávu na jednej osvedčenej pumpe. V pohode sa zmestíme i do autobusu – smer Banská Bystrica. Zatiaľ vládne dobrá nálada. Až do chvíle, keď niekoho napadne, že v Bystrici prestupujeme na diaľkový autobus. Ak bude plný, nezoberie nás. Rýchlo hľadáme riešenia. Nikto sa totiž nechce zmieriť s tým, že budeme musieť zmeniť miesto štartu z Čertovice na Banskú Bystricu. Je tu jedna alternatíva. Pôjdeme na autobus do Brezna a odtiaľ buď stopom alebo ukecáme nejakého domáceho za „zopár“ euro. Je však pondelok a autobus má dostatok voľných sedadiel.
Na Čertovicu dorazíme okolo 14:00 hod.. Objednáme si polievku a pivo. Čašníčky sa pýtame, či tu dnes pršalo. Vraj ešte nie. Keď odchádzame, zisťujeme, že pri vedľajšom stole sedí rodina z Trnavy.
Neprší a predsa sme mokrí. To preto, že začíname pekne z ostra – cez lyžiarsky svah a ešte ďalej, až… až na chatu Generála Štefánika. Po ceste sa občas obzrieme a zisťujeme, že na Čertovici už prší. Tak predsa len tá predpoveď SHMÚ vyšla. Dážď prišiel o nejakú hodinku neskôr, ale prišiel. Občas počuť aj hrom. O chvíľku aj nás osvieži dážď. Čudujeme sa odkiaľ to prší, pretože nad nami je modrá obloha.
Po príchode riešime veci pekne po poriadku. Najprv objednávame pivo a potom sa ubytujeme. Zhodíme ruksaky do izby a poďho smer Ďumbier. Znovu nás chytá dážď, ale iba na chvíľu a len na osvieženie. Inak by sme to otočili. Tentoraz hrmí niekoľko kilometrov pred nami. Pozeráme, kadiaľ fúka, kam vietor zaveje tú búrku pred nami. Našťastie to ide iným smerom a pokračujeme vo výstupe.
Zrazu na nás čumí kamzík. Je trávu a čumí. Zatiaľ mu vôbec nevadíme. Sme ticho, postupujeme pomaly a fotografujeme rýchlo. Paličkami nemlátime o zem, aby sme ho nevyplašili. Zo začiatku sa zdá, že mu je jedno, čo sa deje okolo neho. Keď už sme relatívne blízko, predsa len sa v ňom niečo pohne a pomaly odchádza.
Cestou späť už vidíme aj blesk. Búrka je však dostatočne ďaleko od nás. Zostupujeme a vidíme, že tu celkom slušne pršalo. Mali sme šťastie, síce tu pršalo, ale my sme vtedy boli akurát na Ďumbieri. Asi aby nám nebolo ľúto, tak cestou späť znovu na nás padlo zopár kvapiek.
Počas večere a hrania kariet hodíme reč s našim spolustolovníkom. Zisťujeme, že je to SNP-čkar. Je na ceste už deviaty deň a každý deň sa mu podarilo zmoknúť. Na Čertovicu dorazil práve, keď tam začalo pršať. Preto sa mu tam podarilo vypiť dve pivá. Po druhom pive prestalo pršať. Mal síce v nohách mnoho kilometrov počas tých deviatych dní, no napriek tomu vyzeral v lepšom stave ako my po prvom dni. To preto, že vyzeral, ako keby všetkých deväť dní strávil na chate.
