Detail akcie Dve jaskyne a Topolčiansky hrad

Je dobré turisti, že ste niekam išli. Je veľmi dôležité udržiavať našu stránku živú Tí, čo z rôznych dôvodov nemôžu byť teraz aktívny, sa potešia aspoň čítaním jej obsahu. Ak by sme nikam nechodili, nebolo by čo čítať A samozrejme sa to týka aj fotografií. Aj keď sme tam my ostatní nemohli byť, vďaka nim sme tam akoby boli aj my
Dĺžku trasy a miesto ste zvolili ideálne. Bola to pekná a zaujímavá túrka, škoda len, že ja som musel byť v práci. No nič. O to viac sa môžem tešiť o týždeň na Tatry.

Dnes to nie je o kilometroch ani o prevýšení, výhľadov nemáme veľa, vodopád žiadny. Podstatné je, že sme dávno nikde neboli, máme voľno a chceme ísť. Síce po 12-tej hodine má pršať, ale to nevadí. Dnes dáme krátku trasu. Čaká nás síce iba približne 10 kilometrov, ale na nich narazíme na jednu zrúcaninu hradu, jednu skalnú ihlu a dve jaskyne.

Je teplo. Nešľape sa nám dobre. Za normálnych okolností by z nás tak nelialo. To nás však neodradzuje a pokračujeme ďalej. Idem fotografovať, ale čo to? Karta mi blbne. Voľačo to hlási v jazyku nie môjho kmeňa. Na tretí pokus zvolím správnu kombináciu odpovedí. Aspoň si to myslím, pretože sa ma to konečne nič nepýta. Zato stále svieti „Please wait“. To žiaľ, svieti aj po dlhej dobe, keď dorazíme k prvej jaskyni. Musel som až vybrať kartu a vlezlý kvíz s odpoveďami absolvovať znovu. Pomohlo to. Fotoaparát reaguje, karta občas. To je prudké zlepšenie. Som z toho tak mimo, že sa celou cestou znovu učím fotografovať. Preto mi nejedna fotografia nevyšla – napríklad z prvej jaskyne a preto som do fotoalbumu žiadnu nedal.

Ak by sa mi to stalo v Nízkych Tatrách o týždeň neskôr, asi by som obrbtavel. Takto mám šancu s tým niečo urobiť. Napríklad tú kartu doma sformátovať a robiť rôzne hókusy – pokusy.

Je tu záver. Stihli sme to a nezmokli sme. Pršať začalo až keď sme mali objednané v reštaurácii pod hradom.