Dnes je: sobota - 4.7.2020, Meniny má: Prokop

Úvod

Aktualizované: 04.07.2020

Návštevy: 40692

Fotografie z rokov 2015



On-line: 5

Počet odkazov: 408 Počet komentárov: 755

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Vinco
Dátum: streda - 31.07.2019
Pohorie:

Navštívené pohoria:

Nízke Tatry, Starohorské vrchy
Nízke Tatry
Vzdialenosť: 27.7 km
Čas: 8h 50m
Stúpanie: 1154 m
Klesanie: 1794 m
Náročnosť trasy: 9
Body do rankingu: 98.4
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Vinco Vinco St - 05.06.2019
Rado Rado St - 05.06.2019
Jozef Jozef Št - 06.06.2019
Roman Roman Št - 06.06.2019
Miso Miso Ut - 11.06.2019
Marek Marek Ut - 16.07.2019

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video
1. časť2. časť3. časť

Trasa akcie

Ďurková, útuľňa – Ďurková (1750 m) – Zámostská hoľa (1625 m) – Košarisko (1685 m) – Veľká Chochuľa (1753 m) – Hiadeľské s. – Kozí chrbát (1330 m) – Kečka (1225 m) – Donovaly

Poznámka k akcii

Letná akcia – dokončenie hrebeňa Nízkych Tatier – 3. deň

Dorazíme k autu.

Komentáre:

Jozef Jozef 1

Deň III.

Zhrnutie pre tých, čo majú problém s dlhými príspevkami: „zo začiatku našťastie nevidíme kde sú Donovaly, pretože sú ďaleko. Potom, žiaľ vidíme kde sú Donovaly, pretože ich obchádzame a vchádzame do nich z inej svetovej strany“.

V Chate Ďurková sme spali na matracoch všetci vedľa seba – muži, ženy i deti. V úzkych uličkách boli ruksaky. Ísť na záchod sa len tak nedalo. Nebolo kadiaľ. Vlastne bolo – cez mnoho spiacich ľudí na matracoch. Všetci sa snažili byť ohľaduplní a zo začiatku nik v noci nechcel ísť na záchod. Viacerí sa však intenzívne prehadzovali, až to jeden nevydržal a proste šiel. Spustil tým lavínu udalostí. Hneď za ním vyrazili ďalší dvaja dovtedy váhajúci.

V noci viacerí chrápali, ale nebolo to nič hrozného. Ráno sa zopár spáčov začalo viac mrviť. Vstali, začali šramotiť a pripravovať sa na odchod. O chvíľku už vstávala celá chata. To je tak, keď v jednej „izbe“ naraz spí niekoľko desiatok ľudí. Nám to však nevadí, pretože chceme vyraziť na našu dnešnú dlhú cestu najneskôr o 07:00 hod.. To sa nám aj podarilo a to aj napriek tomu, že niektorí členovia výpravy boli na záchode tri krát. To je tak, keď tá slanina má podozrivú farbu a vy to úspešne ignorujete.

Počasie máme rovnaké ako včera – občas nevidíme dlhú dobu nič, neskôr sem tam výhľady, ale dlho nebolo vidieť doďaleka. Bránilo tomu veľké množstvo vodnej pary v ovzduší. Najlepšie výhľady sme mali paradoxne až keď sme opustili Nízke Tatry a vyšľapali sme na najvyšší vrchol Starohorských vrchov – Kozí chrbát.

Pred padákom z Prašivej dole do Hiadelského sedla sme mali všetci rešpekt. Veď aj bolo prečo, na približne 2,5 kilometra dlhej trase nás čaká strata viac ako 500 výškových metrov. Našťastie si tento padák nevybral v našich radoch žiadnu obeť.

Kto si myslí, že keď opúšťa Nízke Tatry a čakajú ho už iba viditeľne podstatne nižšie Starohorské vrchy, tak už má vyhrané, takéhoto turistu stupáčik z Hiadelského sedla na vrchol Kozieho chrbta prekvapí. Stupáčik je veľmi záživný a aj šmykľavý. Našťastie nie je nejako extra dlhý, na niečo jemne viac ako 1 kilometer pripadá niečo cez 200 výškových metrov. Našťastie nasledujúci úsek trasy už bol v pohode, žiadne brutálne stúpanie či klesanie. Čakalo nás však ešte jedno prekvapenie. Bol ním asfalt pred Donovalmi. Je dlhý iba necelé 2 kilometre, ale aj napriek tomu si vyberá svoju daň. Pri tom úpeku, ktorý tu teraz vládne, pri tom rozpálenom asfalte, keď sa kamienky prilepujú na podrážky topánok… Tak nás pália šľapy! Auto je však už na dohľad a každý z nás cíti koniec trýznenia.

Na tejto akcii sme mali veľa šťastia. Nikoho nezradilo zdravie i počasie nám vyšlo. A veru to počasie malo byť všelijaké. Občas chýbala kondička, ale tú sme dokázali nahradiť zdravým zaťatím sa. Ďakujem prírode, že sa na nás nevyzúrila a ostatným zúčastneným členom za príjemnú spoločnosť.

komentár 556 pridaný: 02.08.2019 - 07:46