Dnes je: sobota - 4.7.2020, Meniny má: Prokop

Úvod

Aktualizované: 04.07.2020

Návštevy: 40693

Fotografie z rokov 2014



On-line: 10

Počet odkazov: 408 Počet komentárov: 755

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: nedeľa - 20.10.2019
Pohorie: Vtáčnik
Vzdialenosť: 12 km
Čas: 4h 30m
Stúpanie: 857 m
Klesanie: 857 m
Náročnosť trasy: 5
Body do rankingu: 51.3
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef St - 16.10.2019
Miso Miso Pi - 18.10.2019
Rado Rado Pi - 18.10.2019
Majka Majka Pi - 18.10.2019
Maros Maros So - 19.10.2019
Adka Adka So - 19.10.2019

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Mládežnícky tábor – Hornoveskou dolinou – Rudica – Žarnov (840 m) – Sladná skala (913 m) – Jaseň pod Buchlovom – Buchlov (1041 m) – Zadná lúka – Dolinkou – Mládežnícky tábor

Poznámka k akcii

Čas odchodu doladíme podľa počtu a chuti zúčastnených. Trasa nie je časovo veľmi náročná (čas som si vycucal z prsta). Cesta autom tam trvá približne 1:30 hod..

Kvôli parkovaniu máme za štart a cieľ určený Mládežnícky tábor.

Komentáre:

Jozef Jozef 1

Navečer, deň pred odchodom si dohadujeme čas stretnutia na štarte. Voľba padá na 09:30 hod.. Dni sa skracujú a my takto neskoro, po pansky? Môžeme si to dovoliť, pretože nás čaká krátka trasa, iba 12 kilometrov. To asi zabralo a úspešne pomýlilo viacerých, pretože sme sa zišli v hojnom počte – až 6 členov spolku. Trasa bola síce krátka, ale zato veľmi výživná. Kto by čakal stupáčik iba na začiatku, bol by príjemne prekvapený!

Obe posádky vozidiel pristupujú k celej akcii zodpovedne. Dorážame na štart niečo tesne pred 09:15 hod. Navzájom si voláme. Aj Maroš je už na štarte, takže môžeme vyraziť skôr. Len ho nejako nevidíme a nie je to kvôli hmle. Nie je ani hmla, ani Maroš. Pri mládežníckom tábore sme boli sami. Padne doplňujúca otázka „Kde ste?“ Bodaj by sme ich aj videli, keď posádka druhého auta bola síce tiež na štarte, ale v obci Rudica. Ako to vyriešiť? Jedno auto bude musieť prísť k druhému, ale ktoré? Začali preteky v opisovaní oboch štartov. „My máme krajšie parkovisko, aj autobus sa tu otočí…“ Nakoniec to Maroš vzdal a i keď netušil, kde je mládežnícky tábor, odhodlane vyrazil a… trafil k nám! Vyrážame podľa plánu okolo 09:30 hod..

Počas našej dnešnej akcie pôjdeme chodníčkami od výmyslu sveta. Začneme zľahka asfaltkou. Voľba je to dobrá, pretože sa jej zbavíme hneď na začiatku. Potom zvoľna pokračujeme po lesnej ceste, ktorá ďalej pokračuje ako lúčna cesta. Zvažujeme, že si to skrátime, a nepôjdeme dole až do dediny Rudica, ale elektrický ohradník je proti. Pozostáva z dvoch „drôtov“ akurát tak blbo umiestnených, že to človek ani nepodlezie ani neprekročí. To je ale doba! Žiaden dobrovoľník, aby zistil, či je tam naozaj elektrina. Bližšie k dedine je nad elektrickým ohradníkom umiestnený už aj ostnatý drôt. Na chvíľku sa vráti asfalt. No nič, aspoň máme príležitosť pozrieť si, kde to vlastne Maroš parkoval. Môžem skonštatovať, že pri opise parkovacieho miesta vôbec nepreháňal. Otočiť by sa tam zvládol aj opitý autobusár, a to bez nehody!

Asfalt znovu strieda lúčna cestička. Tú za chvíľku nahradí lesná cesta, z ktorej sa neskôr vykľuje turistický chodník. A tu to začína. Zisťujeme, že Žarnov je naozaj hore. Fučíme a šľapeme do kopca. Šľapeme do kopca a fučíme. A takto sa to pekne u nás strieda. Občas medzi šľapanie a fučanie dáme aj prestávku, aby to nebolo také jednotvárne. Očakávame všelijaké skaly, pretože Vtáčnik je sopečného pôvodu a zrovna táto časť pohoria je známa svojou krásou. Zo začiatku som si myslel, že nie je známa, ale podľa počtu ľudí a vzhľadom na to, že sa bavíme o pohorí Vtáčnik…

Žarnov nesklamal, len keby tak nefučalo. Aj oblakov vraj malo byť menej. Maroš to stihol ešte ráno zhodnotiť slovami „Jediný oblak je nad republikou a aj to zrovna tu.“ Zo začiatku to tak aj vyzeralo. Neskôr, asi aby nám nebolo ľúto, už boli oblaky všade. Postupne však oblačnosti ubúdalo a na oblohe začala víťaziť modrá farba. Len vietor to stále nevzdával.

Pokračujeme bočným hrebeňom na Sladnú skalu a Buchlov. Turistický chodník miestami viac pripomína prť (chodníček vyšľapaný zverou) ako riadny turistický chodník. Neskôr zistíme, že sme sa mýlili a tu na hrebeni sme postupovali pohodlnou širokou turistickou autostrádou. Povinnú zastávku, ktorá sa zvrhla na štandardnú prestávku, sme absolvovali pri chránenom strome. Môžete si vygúgliť „Jaseň pod Buchlovom“. Podľa blízkej tabuľky má 250 rokov.

Buchlov nesklamal, pretože Buchlov jednoducho nemôže sklamať. Proste nádhera. Aj tu fučalo, ale my sme sa po povinnom fotografovaní ukryli kúsok pod vrchol. Práve tu sme odovzdali dva certifikáty udelené za prejdenú vzdialenosť. Odstránili sme tým resty, ktoré sme mali. Obaja šťastní majitelia certifikátov ich mali dostať už pred pár mesiacmi. Jednému z ocenených dokonca vznikol nárok na certifikát už v roku 2018. Vincent, dohovor prosím PATovi a MATovi, poprípade pre istotu aj generálnemu sekretárovi a pokladníkovi v jednej osobe.

Zostup z Buchlova touto stranou je jednoznačne zážitkový! Zo začiatku mali niektorí členovia výpravy obavy, ale keď zistili, že tie rebríky nie sú upevnené, ale sú tam iba položené… Na obavy proste nezostal čas. Jediné, čo sa dá vytýkať tomuto úseku cesty je to, že bol príliš krátky.

Na Zadnej lúke opúšťame žltú turistickú značku a zahajujeme zostup po zelenej. Teda, aspoň by sme chceli, len ju akosi nemôžeme nájsť. Dolu smeruje i pohodlná lesná cesta, len nie je taká krátka ako turistická. Po asi 200 – 300 metroch máme tú smolu, že objavujeme zelenú turistickú značku. Stalo sa to takto: Pozeráme, oči si ideme vyočiť keď tu zrazu na okraji lesnej cesty vidíme stĺpik a na ňom zelenú turistickú značku! Lenže, čo to? Za ňou je ďalšia zelená! Riadne zelená hradba vegetácie! Mačetu z nás nemal nik. Lepšie sa prizrieme a všimneme si v zelenej hradbe štrbinku. Kto nemá predstavivosť, nech sa tam ide pozrieť a uvidí ako vyzerá prť (chodníček vyšľapaný zverou).

Na záver klasika: „Jéj, my tu stále máme auto! Nespoznávame náš rodný kraj.“ „Dobrý deň, čo si dáte?“ „Akú máte polievku?“ „Fazuľová sa už minula…“

komentár 596 pridaný: 21.10.2019 - 09:38

Reakcie na komentár 596

Miso Miso 1
zobraziť foto

Jozef veľmi pekné fotky a rovnako aj veľmi vtipné komenty, palec hore, aj od ľudí mimo sekty wink

komentár 597 pridaný: 23.10.2019 - 07:25
Jozef Jozef 2

Ďakujem Michal. Tradične sa snažím. Nikdy neviem, ako moje snaženie dopadne a preto som občas rovnako prekvapený, ako ostatní:

  • Ku komentárom a popisu akcie: na každú akciu sa mi nepodarí zobrať si zo sebou kondičku. To isté sa týka inšpirácie pri písaní komentov a popisov akcie. Múza sa neráči dostaviť každý deň
  • K fotografiám: mnoho fotiek nevyjde. Odhadom je to v pomere 4 – 5 zlých ku 1 dobrej. Občas horší pomer. Ale to je môj pohľad, pretože každému sa páči niečo iné. Niekedy nestíham fotografovať (veľmi rýchle tempo), inokedy zistím, že oko to vníma podstatne lepšie ako fotoaparát (radšej necvaknem, ak cvaknem, výsledkom je des a hrôza), občas sa stáva, že nie som schopný vnímať okolie (napr. nestačím s dychom a som rád že som neodpadol, alebo sa sústredím na vlastné kolená, aby som sa vôbec dostal k cieľu)…
komentár 599 pridaný: 25.10.2019 - 18:20