Detail turistickej akcie

Klobúk dole milí turisti. Bol to naozaj super výkon.

P.S.: plne vás chápem, že ste nevyužili služby hromadnej dopravy. Pri takej kráse ísť dole autobusom by bol hriech 

Tretia časť Tatranskej trilógie (Po stopách Vladimíra Iljiča Lenina) RYSY Takže po vzore slávnych turistov ako je náš Roman, sme vyrazili zo Štrbského plesa o 3:22:41 Zulu zulu. Nasadili čelovky a vydali sa na Popradské pleso a s družnou debatou sme plašili prítomných medveďov. Medveďa sme asi úspešne odplašili, ale je až neuveriteľné koľko obrovských pavúkov behá v noci po lese. Niektorí členovia pravdepodobne úspešne získali arachnofóbiu. Na Popradskom plese som sa zaťažil asi 5-kilovým balíkom, ktorý tam už v noci čakal na prvých šerpov. (boli tam aj 30 kilové krosná, ale nevedel som čo nás ešte čaká, tak som to neriskol) Pri odbočke nad žabím potokom sa začalo rozvidnievať. Pri žabích plesách sme skoro všetci chytili krízu z nedostatočného spánku. Inak žabie pleso pre nevyspatého človeka vyzerá úplne ako zmrznuté jazero z Hry o tróny. Normálne som čakal či sa neobjaví niekde drak a kopec nemŕtvych. Nasledujúci úsek s reťazami nás všetkých dostatočne prebral k životu. Po náročnom úseku som zbadal nad sebou autobusovú zastávku a bolo počuť naštartovaný motor. Niekomu v nevyspatej hlave preletelo, že odtiaľto až na vrchol chodí nejaký pravidelný spoj. NIE NECHODÍ. To bol generátor na chate. Na chatu pod Rysmi sme prišli práve keď ubytovaní vstávali a mali švédske stoly. Kým sme si dali čaj a pivko, tak všetci ubytovaní vyrazili na Rysy. Keď sme my vyrazili hore tak už tam bol kopec ľudí. Ale kým sme vyliezli hore, tak všetci odtiaľ odišli. S nami tam bol len jeden Poliak čo vyliezol z Poľskej strany a jeden slovenský pár, čo nás predbehol pri žabích plesách. Ale aj tí už boli na odchode. Pofotili sme čo sa dalo a šup na chatu na pivko a polievku. Tam sme stretli priateľov, ktorí čakali na svoju manželku, ktorá bola z vodcom na výlete na VYSOKEJ. Asi zaplatili vodcovi málo, lebo vodca sa tam objavil aj s jeho manželkou. Niektorí členovia ešte absolvovali svoju potrebu v kadibúdke s najkrajším výhľadom na svete, pretože pri chate platí zákaz srať a šťať. Dolu som to chcel dať na Sagana. Už som mal naštartovanú „Ukrajinu“ ale bol som odhovorený. Na spiatočnej ceste sme stretali zástupy turistov, akoby nikto z nich nepozeral predpovede počasia. Určite všetci nepekne zmokli. Okolo „jazera nemŕtvych“ sme rýchlo preleteli a zastavili sa až na kofču na Popradskom. Dlho sme sa nezdržali, lebo sa začalo zaťahovať. Po ceste dolu aj začalo popŕchať. Na Štrbské pleso sme prišli o 13:47:40 zulu zulu. Výlet to bol parádny, len stopy toho LENINA sme nevideli.

Boli ste na vrchole Rysov sami?