Keď som Mirovi v piatok večer volal či nemá chuť navštíviť
v nedeľu zrkadlisko a bahnisko v piešťanských kúpeľoch, našťastie
nemal čas sa so mnou rozprávať a zároveň mi zabudol zavolať naspäť.
V sobotu večer som však už mal v hlave na nedeľu iný plán – ľahkú
turistiku. Miro sa chvíľu povinne bránil a niečo splietal o skialpoch vo
Vysokých Tatrách, ale nakoniec kapituloval. Konečne po vyše dvoch rokoch som
ho ukecal na akciu.
Cestou autom na turistiku som sa mu neprezievavo priznal, že pôvodne som
chcel ísť do zrkadliska a bahniska. To som nemal robiť, pretože túto
myšlienku som už z Mirovej hlavy nedostal. Na pôvodnej trase sme mali ísť
aj mimo turistický chodník a hľadať Mačaciu skalu a druhú jaskyňu.
Kľudne nám to mohlo trvať dlhšie, ako by sme si želali. Preto sme sa
rozhodli zmeniť cieľovú destináciu, aby sme stihli zrkadlisko a bahnisko,
ktoré Mira stále mátalo. Keby len mátalo, on vstup pre dve osoby stihol
objednať na 16:15 hod..
Zaparkovali sme pri ranči pod Babicou. Ďalšia moja hrubá chyba. Miro
zistil, že tam varia a zrazu si uvedomil, že je hladný. Tentoraz mal v hlave
tri veci – som hladný, zrkadlisko a bahnisko. Nič sa nedalo robiť. Už som
si zvykol, že keď som niekde s Mirom, všetko je úplne inak a napriek tomu
je to dobre. Síce si zvykneme niekam sadnúť na polievku až po absolvovaní
turistickej akcie, tentoraz sme to absolvovali hneď po vystúpení z auta
ešte pred akciou. Ako sa neskôr ukázalo, tradíciu sme dodržali a na
polievku sme si boli sadnúť aj po odšľapaní potrebných kilometrov.
Prišla čašníčka, objednávame. Pýta sa nás či je to všetko. Zrazu
z Mira vypadne „môžem si pohladkať vtáka?“ Čašníčka na nás
chvíľu nechápavo pozerá. Ja už som čiastočne zvyknutý, takže mňa Miro
nešokoval. Sedeli sme totiž kúsok od klietky s papagájom. Miro spresnil
svoju prosbu „Opereného“. Tentoraz už viditeľne upokojená čašníčka
povedala Mirovi „áno“. Povedala to síce trochu dlhšou verziou „ak vás
neďobne“, čo pre Mira automaticky znamenalo „áno“. Musím uznať, že
Miro je rýchly a šikovný. Dlho papagája hladkal a tomu sa ho za tú dobu
podarilo iba raz ďobnúť.
Pri ranči je trochu problém s parkovaním. Pred rančom je dovolené
parkovať len hosťom ranča a vo dvore iba ubytovaným hosťom. Hádajte, kde
sme parkovali? Správne, vo dvore. Po absolvovaní druhých raňajok sme sa
spokojne presunuli k autu na dvore, vytiahli turistické paličky, ruksaky,
topánky a začali sa obúvať. Ja som sa obzeral, či nám niekto nepríde
vynadať a vyhodí nás aj s autom. Miro sa tváril ako keby sa nič nedialo.
Zvládal to so samozrejmosťou jemu vlastnou. Nič sa nestalo a na aute sme si
nenašli ani papuču.
Toto som ešte nezažil. Kúsok za dedinou ide oproti nám z hory pupkatý
chlapík na babete. Lepšie sa prizrieme a on má na pleci drevo ako hrom. Na
babete zvážať drevo a navyše takýmto spôsobom som ešte nevidel. Podarilo
sa mi ho odfotiť len keď išiel s drevom druhý krát. Babeta by sa trápila
aj keby mala iba jeho samotného viezť, nie to ešte drevo. Asi na to prišiel
aj sám, keď tretí raz viezol drevo, tak mu zdochla. Presnejšie zhasol motor.
S takým jedom šmariť hrubú haluz o zem som dávno nevidel. Evidentne nemal
náladu, tak som radšej ani foťák nevyťahoval.
Začína to byť veľmi dlhé, tak to skrátim. Dnes sme s Mirom stihli:
- zmeniť akciu už počas cesty autom na akciu
- absolvovať polievku ešte pred samotnou akciou (Miro bol hladný)
- skamarátiť sa s papagájom počas druhých raňajok (prvé sme
stihli doma)
- absolvovať samotnú akciu
- pospať si na vale (Miro cítil pozitívne vibrácie hradiska a tie ho
dostali)
- nájsť kúsok za hradiskom koníka, ktorého stratilo dieťa (položili
sme – ho na viditeľné miesto, aby sa mu potešilo nejaké
iné dieťa)
- na poslednom kilometri akcie kúsok pred dedinou stopnúť traktor (aby sme
stihli zrkadlisko a bahnisko)
- Miro za tú chvíľu stihol z traktoristu vytiahnuť či ľudia bežne na
tejto ceste stopujú (áno, najmä ženy)
- do sekundy po vystúpení z traktora sa Miro stihol skamarátiť s koňom,
ktorý stál v neďalekej ohrade
- cestou do Piešťan zastaviť sa v reštaurácií na polievku (Miro bol
zase hladný)
- zaparkovať auto na pokútnom mieste v Piešťanoch (dopravná značka to
moc neodporúčala)
- kúpiť si kúpelné oblátky na sklenom moste (Miro mal ešte na
ne chuť)
- absolvovať zrkadlisko a bahnisko
- navštíviť korytnačky v jazierkach (Mirovi sa podarilo jednu chytiť a
vytiahnuť z vody)
- obdivovať pouličnú speváčku na sklenom moste
- sadnúť si na pizzu u nás doma
A to všetko sme stihli napriek tomu, že Miro ráno meškal pol hodiny.
Nezvykne meškať a tentoraz mal na to aj svoj dôvod. Základ je, že Miro bol
spokojný a sám dobrovoľne vyhlásil, že je rád za túto akciu. Pochopil,
že ak by išiel na skyalpy do Vysokých Tatier prišiel by neskoro a
unavený – predsa len je to ďaleko. Kto ho vie, možno pôjde niekam s nami
aj nabudúce…
Koho hradisko zaujalo má k dispozícii viac informácií napr. Tu: https://www.youtube.com/watch?… http://www.hradiska.sk/…bojna-i.html