Dnes je: utorok - 19.3.2024, Meniny má: Jozef
Aktualizované: 17.03.2024

Fotografie z roku 2012



Akcie: 808

Foto galérie: 645

Videá: 278

Odkazy: 576

Komentáre: 1447

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail akcie Vápenná a Plavecký hrad

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
nedeľa - 24.11.2019
Pohorie:
Malé Karpaty
Vzdialenosť:
14.9 km
Čas:
4h 25m
Stúpanie:
692 m
Klesanie:
692 m
Náročnosť trasy:
5
Body do rankingu:
50.5
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
zúčastnil sa:
Jozef Jozef
So - 23.11.
Mišo Mišo
So - 23.11.
Vinco Vinco
So - 23.11.

Som v práci, preto nemôžem downer

Maroš Maroš
Ne - 24.11.

Fotky a videa z akcie

Trasa akcie

Plavecké Podhradie – Vápenná (752 m) – Mesačná lúka – sedlo Uhliská – Klokoč (661 m) – Amonova lúka – sedlo Báborská – Plavecký hrad – Plavecké Podhradie

Poznámka k akcii

Odchod z Leopoldova o 08:00 hod..

Komentáre:

Jozef

Jozef

1

V piatok si s Marošom voláme a padá dôležitá otázka „A či pôjdeme niekam v túto nedeľu?“ Dohodli sme sa, že sa dohodneme zajtra. Rozhodnutie nepadá napriek tomu, že sme dlho nikde neboli, buď povinnosti, alebo počasie, aspoň čo sa novembra týka. Nie je to až také zlé, ako by sa zdalo, pretože nádej žije, aspoň dozajtra. Nakoniec rozhodnutie padlo až v sobotu podvečer. Bolo to správne rozhodnutie, pretože „áno“ sa dobre počúva. Proste má krajší zvuk ako „nie“. Aspoň mne sa tak zdá. I keď aj to je relatívne, záleží od okolností.

V nedeľu ráno sa všetci stretávame „u mňa“. Cestou tipujeme, akému silnému vetru budeme dnes čeliť. V správach o počasí sa totiž vyhrážali silným vetrom, ale toľko toho už doteraz stihli nasľubovať a my sme dávno nikde neboli… Dopredu prezradím, že v hore sa nepohol ani lístok na strome. Asi preto, že na stromoch už žiadne listy neboli.

O miesta na parkovanie v dedine nie je núdza. S Marošom sa pokúšame otvoriť dvere. Nejako to však nejde. Asi Michal na aute zamkol počas jazdy dvere a nestihol ich ešte odomknúť. Á tak nie. Keď to nejde silou, pôjde to ešte väčšou silou. Aj šlo, ale my by sme radšej šli naspäť do auta. Vetrisko riadne dul a rýchlo nám bral naše telesné teplo. Ak si myslíte, že chlapíci meniaci kolesá na formule v boxoch sú rýchli, ste na omyle. My sme dnes boli v obliekaní sa rýchlejší, lebo sme proste museli byť. Tentoraz nikto neodmietol štartovné. Nastal opačný problém. A či zostane niečo aj na vrchol?

Zdržoval som to len ja, lebo som v ruksaku hľadal fotoaparát. Tentoraz som bol neúspešný, nebolo ho. To je tak, keď sa ráno balím v polosvetle. Neskôr som ho našiel položený na posteli, kde som sa ráno ráčil baliť. Ostatní si mysleli, že už nebude žiadna fotodokumentácia. Našťastie tu mám ešte mobil. Síce sa nevyrovná fotoaparátu, ale lepšie ako nič. Preto, prosím, ospravedlnte zníženú kvalitu fotografií.

Prvú časť dediny riadne fučalo. Ťažko sa nám šlapalo vpred. Navyše vietor občas dorážal v zosilených nárazoch. Občas sme museli postupovať riadne nahnutí dopredu, aby to ako tak šlo vpred. Som mal aj trochu onbavy – ak ten vietor zrazu prestane fúkať, tak si tu niekto riadne rozbije držku. To sa však nakoniec nestalo. Občas niekoho vietor trochu sfúkol o krok doboku. Tackali sme sa vo vetre, keď tu niekto poznamenal „Veď to štartovné vôbec také silné nebolo!“ Všetci sme sa však zhodli „keď už sme tu…“, aspoň budeme mať zaujímavú skúsenosť. Opovážil by sa niekto nezhodnúť! Do auta by sa pred vetrom neschoval. To ale teraz automaticky neznamená, že budeme musieť čakať na uragán, aby sme mohli ísť na ďalšiu akciu.

Pod horou sa to zlepšilo, pretože sme sa dostali do závetria. Trochu s obavami sme odhadovali, čo nás asi čaká na hrebeni Vápennej. Zrazu to prišlo. „Vidím turistický rázcestník!“ Viac dotyčný nestihol, pretože ho prerušil vietor. Keď sme sa hýbali, nebolo to také zlé. Občas to niekoho hodilo o krok doboku a fotografovalo sa trochu naprd, ale dalo sa. Horšie to bolo, keď sme sa prestali hýbať kvôli spolkovým tradíciám a povinnej fotografii na vrchole. Veľmi rýchlo sme sa zhodli, že čaj si dáme v závetrí. Vietor tak hučal, že som občas mal pocit, že v Malých Karpatoch je vodopád veľkosti Niagary. Ak nie po celý rok, tak dnes určite.

Výhľady dnes boli nijaké alebo slabé. Zlepšilo sa to až poobede. Keďže sú už dni krátke, nepomohol by nám ani neskorší nástup na štart. Teda pomohol, ale chcelo by to v druhej časti trasy čelovky. A Plavecký hrad absolvovať s čelovkami? To sa nám nechcelo. Zato sme zažili jedno príjemné prekvapenie. Teda ja. Vincent by prístrešok na Amonovej lúke veru nespoznal. Jednoducho preto, že starý tam nie je. Latky z neho sú nahádzané na kope asi ako budúce palivo na oheň. Stojí tu nový prístrešok a nie je tu sám! V jeho blízkosti je latrína. Takáto vybavenosť tu je!

Hrad sme si vo vetre príliš neužili, takže ho budeme musieť navštíviť aj niekedy inokedy. Vietor bol miestami nepríjemný. Znovu sme mali problém fotografovať. Ako keby nás hradný pán nechcel prijať. Možno nechcel, ale nakoniec musel. Zato dosiahol svoje, návšteve síce nezabránil, ale podarilo sa mu ju skrátiť. Keď som sa blížil k bráne, tak mi zrazu do chrbta tak zadulo, že ani neviem ako, zrazu som bol vonku.

Vydržíte toho veľa. Gratulujem, úspešne sa Vám podarilo dočítať môj príspevok dokonca.

komentár: 616 pridaný: 24.11.2019 - 18:30