Detail akcie Z Vrbového na Orlie skaly

Keď som v pondelok Jozefovi povedal, že k akcii napíšem aj ja pár viet povedal mi, že to je zbytočné, že po takej dobe po akcii to už nebude nikto čítať.
No ja som sa aj tak rozhodol, že k nej niečo napíšem. Sám som zvedavý, či bude mať pravdu.

Túto akciu sme „upiekli“ spoločne s Jozefom. Tajne sme dúfali, že nebudeme jediní účastníci. Určité nádeje som vkladal do Romana, ale Jozef ma informoval, že Roman ešte nie je fit. Také malé váhanie som pozoroval aj u Rada, avšak nepotvrdilo sa. Zostali sme sami dvaja 

Keď som v to ráno vstal nažhavil som sporák a už sa vínko varilo. Však viete – škorica, klinčeky – všetko muselo byť tip-top. Romanovu latku kvality treba dodržať. Ešte som si voľačo energetické hodil do ruksaku a bol som pripravený. Nezabudol som na návleky, ktoré som si pred časom zaopatril a dnes mali premiéru. Potom už prišiel Jozef a mohli sme vyraziť.

Trasu sme mali pripravenú dokonale. Nakoľko neviedla po turistických značkách, zahrali sme sa na kresliča trás na Hikingu. Vytýčili sme si veľkolepé ciele – až štyri vrcholy a skoro 20 kiláčov. Odvážne. No realita bola úplne iná.

Vyrážame. Po uličkách mestečka pohoda. Sneh ujazdený, udupaný. Opúšťame Vrbové. 3800 m až po Baraní dvor ešte stále pohoda – ušliapaný, ujazdený sneh. Tu zrazu pred nami brána a „súkromný pozemok“. Sme nútení odbočiť a ísť popri plote. Pohodička skončila. Od tejto chvíle sa my stávame prešľapávačmi cestičky. Náš spoločník sneh nám nič nedaroval zadarmo. Jeho veličenstvo sa miestami vyšplhalo až pod kolená. Ale s tým sme rátali. Preto sme si dva krát urobili vínnu zastávku. Jozef poznamenal, že vínne zastávky boli za účelom oblbnutia našich zmyslov, aby sme nevnímali namáhavý sneh. Musím priznať, že to určitý čas pomáhalo, ale neskôr sa účinky akosi vytratili. Ponaučenie – nabudúce brať so sebou väčšie množstvo oblbováku 

Hoci sme mali trasu dokonale nakreslenú, ani náhodou sa nám nedarilo sa ju dodržať. Našim hlavným priateľom bola improvizácia a samozrejme moja GPS v mobile a prirodzená navigačná schopnosť. Dúfam, že to bolo teraz bez smiechu Nejakým zázrakom sme našli prvý vŕšok Kamenicu. O trochu neskôr nám pomohla lesná cestička. Aj na nej sme spáchali jeden omyl – nesprávne sme odbočili. V tejto chvíli nezištne pomohla GPS, ktorá nás doviedla až na Orlie skaly – najkrajší bod našej trasy. Pekné výhľady sme si patrične užili. Nakoniec to boli jediné, ako sa neskôr ukázalo.

Pokračovali sme ďalej. Div sa svete. Stretli sme dvoch šialencov, ako spomínal Jozef, neozbrojených poľovníkov. Po družnom rozhovore nám poradili, aby sme na „obe Pece“ nešli. Po prvé zle sa hľadajú a po druhé sneh bude hlboký. Nechali sme si poradiť. Ešte nám poradili na spiatočnej ceste využiť ich stopy. Vykúpenie pre nás bol príchod na cestu pred Baraním dvorom. Odtiaľ to bolo až ku mne iba dole a to bolo dobré, lebo Jozef už pociťoval problémy s kolenom. Aj ja som mal už toho dosť. Ten sneh nám obom dal zabrať. Už dlho ma nohy z turistiky tak neboleli ako teraz. Cítil som sa, ako by som celý deň šliapal kapustu I tak som rád, že sme na akcii boli.

Ďakujem Jožovi za spoločnosť.

Dnes nebolo takmer nič tak, ako malo byť, snáď okrem základného tábora – Vrbového:

• aby sme sa vôbec dostali z Vrbového, nasadili sme nejaký ten meter pred vyjdením z mestečka paličky
• čakali sme, že sa budeme už hneď za mestečkom brodiť v snehu, ani omylom, odhrnuté až po Baraní majer
• pri obchádzaní Baranieho majera sme sa už brodili, sneh nám v priemere siahal do poly lýtok, občas menej, občas až pod kolená
• myslíte si, že Baraní majer je majer? Omyl, je to obora, a preto sme ho mali problém obísť – veľmi dlhý plot!
• podľa mapy na hikingu nie je vrch Kamenica zalesnený, doteraz si neviem vysvetliť, ako to, že pri snehu do poly lýtok mi občas tá „tráva“ udierala do očí
• Orlie skaly boli tam, kde mali byť, tu niet čo vytknúť
• Za Orlími skalami sme stretli dvoch neozbrojených polovníkov na prechádzke, ktorí nás poučili, že Baraní majer nie je majer a ak by sme ho chceli obchádzať z druhej strany, je to ešte dlhšie… Zároveň nás upozornili na množstvo snehu a ak nepoznáme Veľkú pec, teraz keď je všetko zasnežené, ani tam netrafíme… Preto sme sa rozhodli dnešnú trasu skrátiť
• takže namiesto 4 cieľov sme dosiahli 2 (Vrch Kamenica a Orlie skaly), ostatné si nechávame na jar alebo leto s tým, že základný tábor bude trochu na inej svetovej strane