Dnes je: streda - 8.7.2020, Meniny má: Ivan

Úvod

Aktualizované: 07.07.2020

Návštevy: 40814

Fotografie z rokov 2012



On-line: 2

Počet odkazov: 409 Počet komentárov: 759

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: štvrtok - 21.02.2019
Pohorie: Malé Karpaty
Vzdialenosť: 18.7 km
Čas: 5h 40m
Stúpanie: 799 m
Klesanie: 796 m
Náročnosť trasy: 6
Body do rankingu: 66.3
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Ut - 19.02.2019
Vinco Vinco Ut - 19.02.2019
Maros Maros St - 20.02.2019
Miso Miso St - 20.02.2019

Fotky a videa z akcie:

Trasa akcie

Modra – Harmónia – Pod Zámčiskom – Zámčisko – Nad Hvezdárňou – Veľká Homoľa (709 m) – Vápenka – Zbojnícke – Čermák – Zochova chata – Medvedia skala – Modra – Harmónia

Poznámka k akcii

Na tejto akcii nás čakajú čerešničky:

  • Vyhliadka na Zámčisku: Uvidíme Modru, Pezinok a mnohými turistami neuznávané „pohorie“ Podunajská pahorkatina". Názov Zámčisko získalo toto miesto nie len tak pre nič za nič. Okolo roku 700 p. n. l. tu bolo opevnené hradisko. Vraj dodnes je viditeľná podkova – pozostatok opevneného valu. Hradisko využívali vtedajší „Modrania“ ako útočisko v nepokojných časoch.
  • Veľká Homoľa (709 m): Koncom roka 2018 nám znovuotvorili vyhliadkovú vežu na Veľkej Homoli.
  • Dvojitá štôlňa: V 40 m dlhej štôlni sa dá pohybovať vzpriamene. Štôlňa sa kúsok od vchodu rozdvojuje. Žijú v nej netopiere.
  • Pamiatke mŕtvych žiab: Tento malý pamätník (kameň zo soškou žaby) je kúsok bokom od našej trasy v Modre – Harmónii.

Komentáre:

Jozef Jozef 2

S Vincentom sme boli dohodnutí že dáme v dohľadnej dobe nejakú akciu dokopy. Tentoraz sme sa rozhodli ísť cez týždeň. Voľba padla na štvrtok. Bola to šťastná voľba, súdim aspoň podľa počtu zúčastnených. Vincent takticky naplánovanie trasy ponechal na mňa.

Kam ísť? Nakoniec som sa rozhodol pre Veľkú Homoľu. Starú vyhliadkovú vežu nahradila nová. Tentoraz tam vyšľapeme zo smeru, z ktorého sme ešte nešli a tak uvidíme aj staré hradisko, ktoré „Modrania“ používali v čase nebezpečenstva ako útočisko. Trasu som sa snažil natiahnuť tak, aby mala aspoň 15 km.

K informáciám o starých štôlňach som sa dostal až po naplánovaní trasy doslova ako slepé kura k zrnu. Po troche pátrania som zrazu zistil, ako vhodne bola trasa naplánovaná – po ceste nás čakajú dve štôlne. Ak by sme silou mocou chceli vidieť aj tretiu štôlňu, museli by sme trochu pozmeniť trasu, ale chalani sa odmietli plaziť (prvý úsek – cez vchod sa treba plaziť, potom už je to pohodička – vraj), takže sme nakoniec k tretej štôlni nazývanej Bartolomej nešli. Ďalšie štôlne sú pri Pezinku a Perneku.

Pri hľadaní vhodného parkovacieho miesta sme v Modre – Harmónii trochu chaosili. Nie, Vincent nebol na vine, bolo to vďaka mne. Áno, je to tak, nie za všetko môže Vincent. Naštartovali sme sa a vykročili sme. Stačila chvíľka nepozornosti a už aj sme sa ešte v Modre – Harmónii otáčali späť. Tu už sa však zrazu vinník nenašiel. Našťastie to bol len kúsok, ktorý nám neublížil, dúfam.

Cestička ďalej viedla popri veselo žblnkotajúcom potôčiku. Radosťou bolo ísť popri ňom. Aj som si občas hovoril „Som ešte v Malých Karpatoch, alebo som už niekde úplne inde?“ Trochu rozvodnený potôčik nielen veselo žblnkotal, ale aj zo tri krát sa nám postavil do cesty. Museli sme ho prebrodiť. Je to tak, každý sme iní. Každý z nás si našiel svoj súkromný „brod“.

Kúsok pod Zámčiskom sa potôčik s nami rozlúčil. Hneď na to sme však objavili vchod do našej dnešnej prvej štôlne. Niektorí ju nazývajú štôlňa pod Zámčiskom, ale môžete sa stretnúť aj s názvom štôlňa Panna Mária Pomocná (Maria Hulf Stolln). Táto prieskumná štôlňa vznikla najneskôr v 17. storočí. Je pozostatkom snahy nájsť zlatú žilu. Dnes štôlňu využívajú maličké netopiere na prezimovanie. Štôlňa je 155 m dlhá a radí sa medzi „suché“.

Po vyjdení na povrch zemský som sa rozhodol naliať si z termosky čaj. Nebolo to dobré rozhodnutíe, pretože čaj bol horúci a práve nás čakal úsek jemne naklonenej roviny. Nekráčalo sa mi s tým čajom v ruke úplne ideálne, ale šlo to. Ďalšou našou dnešnou zastávkou je Zámčisko. Bežný smrteľník na dnešných hradiskách toho veľa neuvidí, pretože nevie kam sa má a ako sa má pozerať. Neraz rozozná iba zemný val. Našimi laickými očami sme toho tiež viac nevideli. Napriek tomu je to pekné miesto – lavičky, výhľady, cítil som sa tam príjemne…

Kúsok nad Zámčiskom sa k nám pridal sneh a vydržal to s nami ťahať až takmer po Zochovu chatu. Občas to bol sneh vo svojej dobrodružnejšej podobe – v podobe hrboľatého ľadu. Keď sa k tomu pripočíta jemne naklonená rovina, tak je o zábavu postarané. Kto sa šmykne a spadne, doslova dostane šancu si stupáčik vychutnať ešte raz. Nik z nás nepadol, Vincent sa síce rozcvičoval, ale ustál to.

Ešte poznámočka k Vincovmu orientačnému zmyslu a inštinktu. Mnohí z nás neveria, že ich má – vrátane mňa. Vincent je však tvrdohlavý a myslí si, že ich má. Skôr by som mu uveril, že má dezorientačný zmysel a schopnosť zabúdať. Pri hľadaní dnešnej druhej štôlne však orientačný zmysel i inštinkt uplatnil v praxi a ako prvý našiel Dvojitú štôlňu. Musel som to napísať, lebo za prvé, je to pravda a za druhé, keby to napísal Vincent, tak mu nikto neverí.

komentár 477 pridaný: 23.02.2019 - 12:42
Jozef Jozef 1

Nezabudnite si baterky alebo čelovky. Na trase nás čaká ešte jedna štôlňa (155 m dlhá) http://ciernediery.sk/…m-pri-modre/

komentár 476 pridaný: 20.02.2019 - 14:38