Dnes je: utorok - 19.3.2024, Meniny má: Jozef
Aktualizované: 17.03.2024

Fotografie z roku 2013



Akcie: 808

Foto galérie: 645

Videá: 278

Odkazy: 576

Komentáre: 1447

Login:

Heslo:

On-line: 4

Detail akcie Liečebák, Svoradova jaskyňa a Zobor

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Maroš
Dátum:
nedeľa - 31.03.2019
Pohorie:
Tribeč
Vzdialenosť:
13 km
Čas:
4h 10m
Stúpanie:
650 m
Klesanie:
650 m
Náročnosť trasy:
4
Body do rankingu:
45.1
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
zúčastnil sa:
Jozef Jozef
So - 30.03.
Maroš Maroš
Ne - 31.03.

Fotky a videa z akcie

Trasa akcie

Zobor, lieč. ústav – Svoradova jaskyňa (30m) – Tri duby – Lyžiarska lúka – Sedlo pod Zoborom – Zobor, pyramída (556 m) – Zobor (587 m) – Trojchotár – Viadukt – Hôrka (291 m) – Meškov vrch – Zobor, lieč. ústav

Poznámka k akcii

Kondičná túra aby sme nazakrneli. Nebudeme to siliť, štart bude od liečebáku o 10:00.

Trasu sme za pochodu menili ako sa nám chcelo. Keďže malé úseky sme išli mimo chodníka, nakreslil som celú mapu ručne.

Komentáre:

Maroš

Maroš

3

Ako Jozef správne podotkol pred akciou som neuhol, ale nebolo to úplne bez indidentu, aj keď neúmyselného. Ráno som v pohode vstal, naraňajkoval sa, kávičku dal a spokojne si čítam knižku. Zvoní mi telefón a turista Jozef ma nečakane zaskočí oznamom že už je na mieste a aké sú moje súradnice. Ja zamračene pozerám na nesynchronizované hodiny na stene kuchyne ktoré ukazujú čas 9:05 a rozmýšľam čo viedlo Jozefa k tomu aby tam bol o hodinu skôr a prečo je prekvapený že ja tam ešte niesom. Po niekolkých milisekundách prepočítavania mi docvaklo že sa menil čas a nastenné hodiny to nejak odignorovali. O tom s nimi ešte budem mať vážny rozhovor a bude ich to stáť hodinu života.

Túru ako takú zhrnul kolega vcelku v poriadku, nemám pripomienky a dávam mu 10 bodov.

A áno po stretnutí sa s priateľkou a spol. som absolvoval ešte jeden výstup na pyramídu. grin

komentár: 491 pridaný: 01.04.2019 - 08:34
Jozef

Jozef

2

Táto turistická akcia sa zrodila v piatok poobede na inej, neturistickej akcii – doslova za 5 minút 12 (necelé 2 dni pred akciou). Za akciu vďačím Marošovi, navrhol ju a potom neuhol a zúčastnil sa. Bohatú účasť som neočakával. Tento rok je to oproti minulému roku veľká bieda. Turistických akcií je ako šafranu. Navyše nám na dvere klope apríl a máme zatiaľ iba 4 aktívnych turistov. Štvrť roka za nami. Už ani nečakám, že sa to v priebehu roka výrazne zlepší. Iba v roku 2012 sme nemali dvojciferné číslo aktívnych turistov, tento rok tento “rekord” asi znovu dosiahneme.

Na Zobori alebo na Pyramíde som bol viac krát, ale ani raz sa mi nepodarilo navštíviť Svoradovu jaskyňu. Tentoraz som ju nechcel obísť. Oproti iným jaskyniam je netradičná tým, že spred jej vchodu sú obmedzené výhľady (ale sú!) a najmä, že dostala svoj názov podľa pustovníka Svorada, ktorý v tejto jaskyni strávil časť svojho života. Budúci pustovník sa narodil okolo roku 980 v Poľsku v rodine roľníka v dedine Tropie nad Dunajcom. Pridŕžal sa cyrilometodskej tradície. Keď kráľ Boleslav Chrabrý zasiahol v roku 1022 proti staroslovienskej liturgii, odišiel Svorad (Swierad) na územie Slovenska až prišiel do kláštora pod Zoborom. Prijal meno Andrej a rozhodol sa viesť pustovnícky život.

Aj keď dodržiaval pôst chodil Svorad pracovať so sekerou do lesa. Po dennej robote si dožičil odpočinok, ktorý sa dá skôr nazvať trýznením. Niektorí to nazývajú honosnejšie – askézou. Dubový klát ohradil plotom a na tento plot zo všetkých strán pripevnil ostré tŕstie. Sadol si na klát a keď jeho telo premožené spánkom sa naklonilo na akúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené precitlo. Okrem toho mal na hlave drevenú korunu, na ktroú zo štyroch strán zavesil štyri kamene. Ak sa jeho ospalá hlava naklonila na akúkoľvek stranu, udrela sa o kameň. Po jeho smrti pri umývaní jeho tela našli v ňom kovovú reťaz. Dotýkala sa už vnútorností a keď sa ju pokúsili vytiahnuť z tela, tak škŕkala o rebrá. Tieto “skutky” opísal Päťkostolský biskup Maurus.

Svorad bol pochovaný v Bazilike sv. Emeráma v Nitre. Už za života bol považovaný za Svätca pre svoj veľmi prísny spôsob života, ktorý veľmi presahoval priemernosť. Dodržiaval askézu, ktorú praktizovali “východní” mnísi. Trýznením dodržiaval regulu opáta Zosima, sýrskeho mnícha. Tieto sýrsko – palestínske asketické regule pravdepodobne prišli na naše územie spolu so solúnskymi bratmi – Metod bol predstavený v maloázijskom Olympe a mohol sa s týmito praktikami oboznámiť prostredníctvom sýrsko – palestínskych mníchov, ktorí utekali pred moslimami.

Tak, a historické okienko máte úspešne za sebou. Od jaskyne naša cesta viedla správnym smerom – do kopca. Stretávali sme ľudí a šli do kopca. Istý čas len ľudia a do kopca. Potom sa tá naklonená rovina trochu urovnala a zrazu tu bola Pyramída, ktorú viacerí menej informovaní ľudia považujú za vrchol Zobora. Maroš bol stále v pohode, pochvaľoval si, ako sa dobre parkovalo na parkovisku a ako je dnes doobeda hore relatívne málo ľudí. Keď mi vysvetlil, kde sa parkuje poobede a koľko tu býva ľudí, začal som chápať, že je tu takmer ľudoprázdno. Proste je pekne, poobede tu bude narvané, ale my už budeme poobede niekde úplne inde. Absolvovali sme “povinné” občerstvenie v netradičnom bufete, trochu sme sa pokochali a šli ďalej.

Po chvíľke dosahujeme naozajstný vrchol Zobora. Darmo, je pekne, pretože aj tu stretáme dvojcíferný počet ľudí. Síce viditeľne menej ako na pyramíde, ale sú tu. Trochu sa pokocháme a pokračujeme ďalej. Na Trojchotári zisťujeme, že je okolo pol jednej. Aká to náhoda, akurát nám padli do oka dva pníky. Rozkladáme dočasný základný tábor (sadáme si na ne) a zahajujeme obed. Počas prežúvania zdravíme nejedného cyklistu. Evidentne kúsok poniže nás majú hniezdo. Pekné počasie robí divy. Takmer každý z nich nás pozdraví a nejeden z nich nám aj zaželá dobrú chuť.

Obed sme načasovali perfektne. S plným bruchom dole kopcom, nie je problém! Ani nebol. Kúsok od Podhorian prichádzame na pole. Zrazu pred sebou vidíme rozhľadňu. Začíname uvažovať o drobnej zmene v dnešnej trase. Pod viaduktom je to už jasné. Šípka ukazuje jasne ktorým smerom je rozhľadňa. Padá rozhodnutie neísť ďalej do Podhorian, ale hneď na Hôrku, ktorú by sme inak obchádzali. Týmto sme dosiahli, že trasa sa nám nepredĺži, len to prevýšenie trošku… Aby som to skrátil, neľutujeme.

Kúsok za Hôrkou znovu prichádzame na turistickú značku. Sme dole, ale to nevadí, lebo nám to automaticky umožní ísť hore. Stúpanie je pozvoľné. Naša cesta vedie popri chatovej oblasti. Takže minimálne po chatovú oblasť musí byť stúpanie v pohode – ako by tam autá vyšli? Náš predpoklad je správny. Avšak ani potom to nie je drsné ani príliš dlhé. Zrazu sme na Meškovom vrchu. Odtiaľ je to k liečebnému ústavu kúsok (asi 25 minút). Práve na tomto mieste zvoní Marošovi telefón. Volajúci mu oznámi, že za “chvíľku” prídu k liečebáku aj oni a asi pôjdu s deťmi na Zobor. Maroš skonštatoval, že na parkovisko prídu približne v rovnakom čase ako on a začal sa pohrávať s myšlienkou, že hodí ruksak do auta a dá Zobor s nimi bez neho ešte raz. Ako sa rozhodol netuším.

komentár: 490 pridaný: 31.03.2019 - 20:10
Jozef

Jozef

1

Kúsok od našej trasy je Svoradova jaskyňa. Ešte som tam nebol, ale tentoraz by som sa tam rád mrkol.

komentár: 489 pridaný: 30.03.2019 - 13:17