Dnes je: nedeľa - 5.7.2020, Dnes je: Sviatok sv. Cyrila a Metoda

Úvod

Aktualizované: 04.07.2020

Návštevy: 40693

Fotografie z rokov 2012



On-line: 10

Počet odkazov: 408 Počet komentárov: 755

Login:

Heslo:

Detail uskutočnenej akcie

Vložil: Jozef
Dátum: pondelok - 07.10.2019
Pohorie: Javorníky
Vzdialenosť: 21 km
Čas: 6h 50m
Stúpanie: 1084 m
Klesanie: 1073 m
Náročnosť trasy: 7
Body do rankingu: 73.9
Mapa: zobraziť mapu
Turista sa prih. / ospr. zúčastnil
Jozef Jozef Pi - 04.10.2019
Vinco Vinco Pi - 04.10.2019
Miso Miso So - 05.10.2019
Rado Rado Ne - 06.10.2019

Fotky a videa z akcie:

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video

Trasa akcie

Nosice, vlak – Nimnica, kúpele – Holíš (533 m) – Zábavy – Udiča – Klapy (654 m) – Sedlo Klapy – Lopatina – Považský hrad – Lopatina – Považská Bystrica, vlak

Poznámka k akcii

Ďalší z hradov v Strednom Považí:

Odchod z Piešťan o 06:00 hod. Cesta po diaľnici trvá cca okolo 52 minút. Vlak nám z Považskej Bystrice odchádza o 07:15 hod.. Ak chceme absolvovať tradičnú kávu (podľa prejaveného záujmu), musíme vyraziť ešte skôr.

Čo nás čaká a neminie:

  • Pohľady z viacerých strán na Vodnú nádrž Nosice, starší ju poznajú ako Priehrada mládeže
  • Vrch Klapy (Cigánka), výhľady na priehradu Nosice, Považskú Bystricu, Súľovské skaly, Strážovské vrchy a Malú Fatru
  • Považský hrad, chodievame po diaľnici a čumíme naň, ale ani raz sme tam neboli

Tu je odbočka k hradu: https://mapy.hiking.sk/?… (kto nebude mať záujem, nemusí absolvovať, trasu mu to skráti o 2,8 km a 214 m výškových).

Komentáre:

Jozef Jozef 1
zobraziť foto zobraziť foto

Všetko malo byť inak

Jak inak? No inak. Úplne inak. Napríklad táto akcia sa mala uskutočniť vo štvrtok a nie v pondelok. Prečo vo štvrtok? Lebo mi to viac vyhovovalo. Vincent bol za pondelok. Zvíťazil, pretože sa na jeho stranu priklonilo počasie. Tak sa aspoň tvárilo, keď sme sa rozhodovali medzi pondelkom a štvrtkom. Jedni mohli v pondelok, druhí vo štvrtok a najšťastnejší v oba dni. Áno, v tomto prípade patrím spolu s Vincentom k tým šťastnejším, I keď ten štvrtok… je už pasé.

Máme rezervu, žiadna panika. Dokedy nám naša rezerva vydržala? Veľmi dlho. Až do samotnej Považskej Bystrice. Čo sa tam takého svetoborného udialo? Dokopy nič a zároveň všetko. Rezervu máme dobrú. Dvadsať minút. To musí stačiť. Aj stačilo. Našťastie. Ale tá prerábka cesty a prenosné semafóry na križovatke nám dali zabrať. Sme sa spotili ešte pred tým, než sme vystúpili z auta.

Tak, a teraz si sa vyčerpal. Už bolo všetko ako má byť. Ani omylom! Plynulo pokračujeme ďalej. Len taká maličkosť – parkovanie. Mali sme v pohode zaparkovať, pretože v blízkosti železničnej stanice v Považskej Bystrici sa nachádzajú až štyri parkoviská. Pre tých, čo majú problém s pojmom “blízko” upresním, že sa bavíme o vzdialenosti do 100 metrov od vchodu do stanice. Cez google maps a spol. To vyzerá veľmi nádejne. Lenže realita je trochu iná. Asi taký rozdiel ako medzi teóriou a praxou kdekoľvek inde. Čiže, úplne iné svety.

Prvé parkovisko je najbližšie a dokonca je neplatené. Proste ideálne miesto, len keby tam bolo voľné čo I len jedno miesto na zaparkovanie. Druhé parkovisko má závoru. Nie takú hocijakú, obyčajnú. Táto funguje! Raz je hore, raz je dole. Nevadí, pohoda, ešte máme dve parkoviská. Tretie stojí na súkromnom pozemku, na čo upozorňuje aj tabuľka. Druhá v poradí dáva na známosť “na vlastné nebezpečie.” Odtiahnu nás? Neodtiahnu? Nakoniec parkujeme na štvrtom parkovisku. Si vravíte “Tak nakoniec ste to zvládli.” To sme však dopredu nemohli vedieť, pretože toto parkovisko síce nemalo závoru, zato bolo platené. A automat na lístky? V nedohľadne. Proste ho tu niet. Po zdržaní na semafóroch v zápche sme už ďalej nevymýšľali a aby sme stihli vlak, tak sme to proste riskli.

Takže všetko v poriadku. Vlak ste stihli. No stihli. Ale na stanici sme mrzli o 5 minút dlhšie, pretože ráčil meškať. Päť minút hore dole, to nič nie je. No nie je. Ale vlak sa nejako zo stanice nehýbal. O koľko minút neskôr vyrazil? Netuším, radšej som sa v mene svojho psychického zdravia na hodinky nepozeral. Našťastie to nebolo dôležité. Malo to však aj neželaný vedľajší účinok. Vincent vďaka tomu celkom v pohode zjedol bagetu.

Dnes sme takmer nedodržali jednu z občasných tradícií. Tou je káva niekde po ceste. Začalo to optimisticky. Načo by sme posúvali čas odchodu na skôr? To stíhame! Už v Piešťanoch sme zistili, že asi nestíhame. Tak sme valili, ale slušne! Aby sme príliš nedráždili! Trochu sa to zlepšilo a vyzeralo to natesno. Možno stihneme kávu v Zadarmovciach. Odbáčame z diaľnice na pumpu. Nádej žije. Naozaj žila. Síce mala krátky život, v sekundách, ale žila. Našu dilemu či ísť na kávu, alebo nie, vyriešila kaviarnička, ktorá je súčasťou pumpy. Bola tam tma a bolo zamknuté.

Nevadí, máme ďalší pokus. Naša cesta vedie cez kúpele Nimnica. To by bol v tom čert aby nebola káva. Asi aj bol, ale iba zo začiatku. Druhý pokus. Zase tma a zamknuté. Chalani už v kúpeľoch raz boli, tak zahlásili “Ideme rovno do hotela Salvator. Káva bude." Aj bola, ale nie v hoteli Salvator, pretože tam otvárali kaviarničku až o 10-tej. Už sme to vzdávali a lúčili sa s kávou, keď tu zrazu, posledné želiezko v ohni… Samotná budova kúpeľov v Nimnici. A teraz buď alebo… A tak sme vyslali prieskumníka. Dobrovoľne sa prihlásil Vinco. No, možno nie až tak dobrovoľne, ale stál najbližšie a sršal aktivitou. Škoda to bolo nezneužiť… A tentoraz káva bola.

A teraz sa dostávam k Pivu. Išli sme cez 5 obcí alebo miest a celkovo sme mali až 6 príležitostí. Vravíte si „to je dosť príležitostí“. Možno je, možno nie je. Prvým miestom je Považská Bystrica. Keďže potrebujeme stihnúť vlak ani nevymýšľame. Proste máme svoje priority. Ďalší vlak ide až o asi dve hodiny. Druhým miestom sú Nosice. Zatiaľ nepotrebujeme dopĺňať žiadne tekutiny. Tretím miestom sú kúpele Nimnica. Toto miesto sme zneužili na kávu. Štvrtým miestom je obec Upohlav. Vraj také nič neexistuje? Aj my sme si to mysleli. Nájdite si to na mape. Pivo sme si nedali, nie preto, že by tam nemali krčmu. My sme tam boli okolo 9-tej a otvárali až o 10-tej. Nám sa nechcelo čakať. Mohli sme si to dovoliť. Na ceste máme ešte jednu obec. Do Udiče sme dorazili po 10-tej hodine. Už len nájsť nejaké výčapné miesto. Aj sme našli, ale ako na potvoru ho otvárali až o 11-tej. Takže sme si dali to isté, čo v Upohlave. Poslednou možnosťou bola opäť Považská Bystrica. Slávnostne sme dorazili k autu, ale už nik akosi nemal chuť. No dobre, aby sme si zachovali svoje chlapské tváre – nechceli sme dráždiť šoféra!

Už sa radšej odmlčím, aby sa mohli prejaviť aj iní účastníci úspešného zájazdu a napísať zopár slov… Takže Vincent, ideš… Minimálne aspoň ty niečo napíšeš… Svedomie ti nedá.

komentár 594 pridaný: 07.10.2019 - 19:58