Dnes je: utorok - 19.3.2024, Meniny má: Jozef
Aktualizované: 17.03.2024

Fotografie z roku 2015



Akcie: 808

Foto galérie: 645

Videá: 278

Odkazy: 576

Komentáre: 1447

Login:

Heslo:

On-line: 5

Detail akcie Veľký Manín, Manínska a Kostolecká tiesňava

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Jozef
Dátum:
nedeľa - 18.08.2019
Pohorie:
Súľovské vrchy
Vzdialenosť:
15.5 km
Čas:
5h 50m
Stúpanie:
1150 m
Klesanie:
1150 m
Náročnosť trasy:
6
Body do rankingu:
67.6
Mapa:
Turista sa
prih. / ospr.
zúčastnil sa:
Jozef Jozef
So - 17.08.
Dúšo Dúšo
So - 17.08.
Vinco Vinco
So - 17.08.

Opäť nemôžem, pretože som v práci. Prajem vám príjemnú, ničím nerušenú turistiku.

Fotky a videa z akcie

Trasa akcie

Manínska tiesňava, kemp – Veľký Manín (891 m) – Vápencova jaskyňa – Puknutá skala – Skalné okno – Partizánska jaskyňa – pod Veľkým Manínom – Záskalie – Kostolecká tiesňava – Kostolecký dóm – Pivo v motoreste Manín – Kostolec – Skala (659 m – Bosmany) – Kostolec – Kostolecká tiesňava – Záskalie – Manínska tiesňava – Jaskyňa pod Černokňažníkom – Manínska tiesňava, kemp

Poznámka k akcii

Nezabudnite si baterku, tak nám aspoň radia návštevníci partizánskej jaskyne.

Predpokladaný odchod o 07:00 hod. z Leopoldova.

Komentáre:

Jozef

Jozef

3

Manínska tiesňava: Do roku 1933 najužším miestom Manínskej tiesňavy neprešiel ani furmanský voz. Furmani museli na tomto mieste zložiť náklad, rozobrať voz, preniesť ho cez najužšie miesto, zložiť ho a znovu naložiť. V roku 1933 armáda časť skaly odstrelila. Teraz je najužšie miesto široké 3,7 metra. Tiesňava je dlhá 1 kilometer. Výškový rozdiel medzi dnom tiesňavy a vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov. Manínska úžina je najužšou tiesňavou v Strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta.

Malý Manín: Na niektorých terasách sa zistilo osídlenie od mladšej doby bronzovej, staršej a mladšej doby železnej až po dobu rímsku (1 000 rokov pr. n. l – 100 rokov n. l.). Boli tu valy, vstupná brána kliešťového tvaru, prístupová cesta serpentínového tvaru, miestami 3 – 4 metre široká, cisterna na zachytávanie dažďovej vody. Hradisko malo rozlohu 8 ha, dlhé bolo 630 metrov a široké 80 – 120 metrov.

Našli sa tu pozostatky obydlí z mladšej doby bronzovej. Obydlia pozostávali zo zahĺbených kolov do zeme, ktoré boli asi pol metra od seba vzdialené a poprepletané palicami. Palice boli vymazané mazanicou – hlinou zmiešanou s plevami. Mierne zapustený dom bol 5 m dlhý a asi 3,5 m široký. Pokrytý bol slamou alebo trstinou. Dom nemal okná, iba malé otvory pre vzduch. Dvere pravdepodobne tvorila zavesená kožušina. V strede bývalo ohnisko a okolo neho lôžka. Odhadom na Maníne bolo 50 – 60 takýchto domov. Z časti hradiska sú obmedzené výhľady.

komentár: 565 pridaný: 23.08.2019 - 13:47
Jozef

Jozef

2

Je ráno, asi päť minút pred siedmou hodinou. Obaja sme v tom istom mestečku a na tej istej ulici. Na našu dnešnú cestu však vyrážame až niekoľko minút po siedmej hodine. Ako je to možné? Jednoducho. Obaja čakáme pred iným domom a na to, že každý z nás čaká inde prídeme až o pár minút. Nevadí. Hlavné je, že sme sa zorientovali a niekam dnes vôbec ideme.

Ledva som si sadol do auta a Dušo hodil rýchlosť, už sme viedli družnú debatu. Takú družnú, že až vo vedľajšej dedine spozorujem, že nie sme na diaľnici. Nevadí, do Piešťan prejdeme aj po starej ceste. Počas šľapania to snáď bude lepšie a nebudeme robiť takéto drobné chyby.

Parkujeme pred autokempom. Závora je hore, parkovné je 1 € a my to máme zatiaľ zadarmo. To preto, že tam nikto nie je, takže nemáme komu zaplatiť. Teda máme, ale nechceme toho človeka zobudiť. Spí, hubu ani neotvoril a ja tuším, k akej národnosti patrí. Veď kto iný by spal zadarmo pred autokempom v hamake? V autokempe majú asi brutálne ceny. Neskôr zisťujeme, že ani nie – celodenné parkovanie 1 €, vstup na kúpalisko 1 €… No dobre, pivo stálo viac ako 1 €. Možno šetril na pivo.

Zo začiatku sa nám šľape dobre, iba mierne naklonená rovinka, veľká oblačnosť. Za chvíľku sa to však zmení. Kvapká zo mňa ako keby pršalo. A to je pod mrakom! Začínam sa diviť, že mi chalani nevynadali, keď tu boli bezo mňa. Naplánoval som akciu a potom som na ňu nemohol ísť. Oni toľko „šťastia“ nemali.

Počas stupáčiku má Dušo dostatok energie. Doslova ňou srší. Ledva s ním stíham držať krok. On popritom stíha rozprávať o všeličom. Práve v týchto miestach ma zlomil na detoxikáciu pečene. V októbri sa na to vrhnem spolu s ním.

Odbočku na vrchol Veľkého Manína nachádzame bez problémov. Že sme na vrchole nám prezrádza kamenná mohylka s ceduľkou. Vyťahujem fidorku a gratulujem Dušovi k dosiahnutiu najvyššieho bodu dnešnej túry. Zo začiatku na mňa nechápavo pozerá. Preto ho začínam zasväcovať do tradícií nášho spolku. Spomínam aj bodovanie za pády.

Zatiaľ sme nestretli žiadneho turistu. Znovu odbočujeme mimo turistický chodník. Máme na to vážne dôvody – tri vyhliadkové body a jedno skalné okno zvané aj „Oko“. Na prvom vyhliadkovom mieste konečne stretáme prvých turistov. Frflú, nadávajú. Iste sú to naši, Slováci. Aj tak je. Nadávajú na biedne značenie. Napriek tomu sem trafili. Veľmi rýchlo však stíchnu. Krásne výhľady ich umlčali. Prehodíme s nimi zopár slov. Sú od Žiliny. Zanechávame ich tu v podstatne lepšej nálade.

Od skalného okna už stretáme turistov častejšie. Tu niekde Dušo prvý krát spadol. Pôvodne som mu chcel dať menej bodov, nakoniec som mu však udelil až 6 bodov. Mal som na to dva dôvody. Pri páde mu efektne vyletela jedna palička z ruky. A navyše, tradície spolku mu nie sú ľahostajné. Svoj prvý pád absolvuje do pol hodiny od toho, ako sa o tejto tradícii dozvedel.

Vstupujeme do 21 m dlhej Partizánskej jaskyne, ktorú predtým nazývali Hrubá diera. Novší názov „Partizánska“ získala jaskyňa počas SNP, keď slúžila za dočasný úkryt pre partizánov. Čím nižšie klesáme, tým viac turistov stretáme. Nakoniec pozeráme, ako vysoko ten Kostolecký Dóm je. Slnko už dosť páli. Ideme hore, sme hladní, aspoň sa najeme v tieni. Cesta hore je celkom slušný záhul. Smerom dole to bude sila. Tešíme sa na pivo, ale až tak rýchlo nechceme byť dole. Predsa len sa to pivo lepšie pije nedolámanému človeku.

Už sa tak dobre nešľape ako ráno. Slniečko viditeľne páli. A my máme pred sebou akurát tú časť s asfaltom. Nakoniec zdarne trafíme hneď na prvý krát aj na Bosmany. Cestou späť pri vstupe do Manínskej tiesňavy vidíme hore visieť nejakého chlapíka na lane. Pre istotu počkáme, kým to prelezie. Nebol by som veru rád, keby mi niečo padlo za krk.

Na symbolickom cintoríne vidíme na strome značku lákajúcu na návštevu vyhliadkového miesta. Lezieme, lezieme, a zďaleka nie sme sami a vyhliadkový bod nikde. Boli tam síce malé vyhliadkové body a značenie dávno zmizlo, ale nevadí. Aspoň sme našli ďalšiu jaskyňu. Tabuľka hlásala, že sa volá Jaskyňa pod Černokňažníkom. Dnu však bol iba fúrik. Kto a načo vytrepal hore fúrik? Na to sme neprišli a aj tabuľka o tom nič neprezradila.

Konečne prichádzame k autu. Len tak vložím ruku do potoka a zisťujem, že teda nič moc. Rýchlo zavrhnem kúpanie sa v potoku a mysliac si, aký som chytrý, rýchlo navrhujem kúpanie sa v autokempe. Ten bazén vyzerá lákavo. Dušo sa rýchlo nechal ukecať. Keď už máme zo sebou tie plavky… Vstupné 1 € a voda teplá ako za 1 € a to doslova.

Pri bazéne sa hlučne baví skupinka mladých z autokempu. Pijú nejakú starú pokazenú kofolu. Súdim aspoň podľa toho, že je nejaká vyblednutá a na kofolu dosť pení. V náladičke sa vrhnú do bazéna. Zrazu počujeme výkriky „Čo ti J..e!“ Už nemáme pochybnosti o teplote vody. Veru teplejšia od tej v potoku nebude. Lepšie sa obzriem a zisťujem, že slnko sa tej vody za celý deň ani nedotklo. Zabránil mu v tom Veľký Manín a okolité stromy.

No, čo už, v duchu hesla „Keď už sme tu…“ sa pokúšame vrhnúť do vody. Len akosi sa nedarí. Po kolená to síce rýchlo do bazéna, potom to však ide rýchlo z bazéna von. Čo teraz? Pri predstave, že by nás vstupné stálo 5 € na hlavu sa začíname s Dušom smiať. Zlepší nám to náladu a ideme na druhý pokus. Dušovi sa zadarilo. Rýchlo mu zakričím, že idem pre fotoaparát. Zdá sa mu, že som pomalý, pretože na mňa kričí „Rýchlo, lebo druhý krát ma do tohto bazéna nedostaneš.“ Nakoniec sa aj mne podarí vliezť do bazéna a trochu si zaplávať. Síce sa mi plávať nechcelo, ale musel som, inak by som zamrzol. Kúpanie nás osviežilo, takže z dnešného dňa neľutujeme nič.

komentár: 564 pridaný: 19.08.2019 - 12:03
Vinco

Vinco

1

Ááááá. Čo to vidím. Čistokrvné Repete, teda skoro. Iné je iba obdobie. Prajem všetkým účastníkom, aby si to riadne užili. Len ma zarazilo, že neabsolvujete kúpanie v miestnom jazierku, ako sme to urobili my, avšak pod prísnym dohľadom Romana grin grin Dúfam, že budete mať krajšie výhľady, ako sme mali my v januári 2018.

komentár: 561 pridaný: 17.08.2019 - 20:42

Reakcie na komentár: 561

Dúšo

Dúšo

1

Bolo výborne, nakoniec bolo aj kúpanie za 1 Eurón grin

komentár: 562 pridaný: 18.08.2019 - 22:53
Vinco

Vinco

2

Podľa fotiek z bazéna usudzujem, že vy ste mali vodu chladnejšiu ako my. Mala aspoň 15 °C ? Keď nie tak sme vás tromfli grin

Výhľady ste mali parádne a počasie tiež. To je dobré, že ste si to užili.

komentár: 563 pridaný: 18.08.2019 - 23:26