Detail akcie Cesta hrdinov SNP v Nízkych Tatrách #2 / Chata M.R. Štefánika - Útulňa Ďurková

Deň II.

Pre tých, čo nemajú radi dlhé príspevky zhrnutie dňa: „striedavo, oblačno, občas nevidíme nič okrem „bieleho mlieka“ , neskôr „biele mlieko“ zmizne ako šibnutím čarovného prútika… Ale nezmokli sme. Členovia tejto výpravy versus SHMÚ 1:0.

Raňajky máme objednané na 07:00 hod., chceme totiž vyraziť čo najskôr. V ponuke bola ešte ôsma hodina, ale nezaujala. Niektorí SNP-čkári si raňajky neobjednali a vyrážali už o 06:00 hod.. Vtedy sa totiž odomyká chata. My však plánujeme na rozdiel od nich doraziť „iba“ na Ďurkovú.

Prvý úsek je nám zo začiatku známy. Včera sme ho absolvovali bez ruksakov, keď sme šli naľahko na Ďumbier. Vidíme, ako sa o vrchol Chopku začína obtierať mrak. A veru že tam vydrží dlho. Až keď budeme za Derešmi sa začne zdvíhať. To však zatiaľ nevieme.

Keď sa blížime k vrcholu Chopku, stretávame oproti idúcich prvých lanovkárov. Mnohí na nás čudne pozerajú. Napokon jedno dieťa nevydrží a Vinca sa opýta: „Ujo a Vám nie je zima?“ My na rozdiel od nich máme krátke tričká. Veď on zistí, keď pôjde tak ako my hore kopcom. Určite sa zapotí viac, ako v lanovke. Inak zlatí boli, zdravili. Na horných staniciach lanovky a v ich tesnej blízkosti to nebýva zvykom.

Dali sme si nevyhnutnú pivnú pomoc. Zrazu si pri vedľajšom stole všimneme starého známeho. Tentoraz je na cestách – necestách už desiaty deň. Stihol už aj Ďumbier a Chopok a dokonca i väčšinu svojho piva zvládol. Už nevyzeral taký odpočinutý ako včera na chate Generála Štefánika. Pôsobil tak trochu…, ako to opísať…, ako keby mu niekto vypil pivo.

„Naľahko“ absolvujeme výstup na vrchol Chopku. Všade navôkol vidíme iba mlieko. Naša cesta ďalej vedie popri výstupe z lanovky. Jeden z českých turistov sa nás zrazu pýta „Kudy vede cesta na Chopok?“ Prekvapil. Na jeho ospravedlnenie môžeme uviesť, že biela „hmla“ naokolo bola impozantná. Zároveň dúfame, že ďalej nešiel.

Konečne sa blížime k chatke. Už ju je vidieť zhora z hrebeňa. Ale čo to? Je nejako dolu, hodne dolu. Ešte k tomu aj to značenie, nejaké nedostatočné… Po chvíli zistíme, že nie sme tam, kde si myslíme, že sme. Stáva sa. V skutočnosti nie sme na Chabenci, ale to oproti nám je Chabenec. Tak nás to nas…, nasrdilo, že sme za chvíľku boli aj tam hore oproti. Zároveň nás potešilo, že tá búdka hlboko dole nie je náš dnešný nocľah. Všetko sa vysvetlilo. Radosť bolo pozerať, ako je chata Ďurková blízko pod hrebeňom!

Kto by si o našom Vincovi myslel, že je to len taký obyčajný chalanisko, kruto by sa prepočítal. Náš Vincent je iný káder. Dokázal to na chate Ďurková poriadne roztočiť a to s iba deviatimi eurami vo vačku! A aby toho nebolo málo, tak ubytovanie stálo sedem eur. Neskôr našťastie vysvitlo, že sme členovia toho správneho turistického spolku a dostali sme zľavu na 4 eurá na osobu. Pravdepodobne to Vinca zachránilo.

Už len taká poznámočka: vstupujete do chaty, ale nejako sa vám to na prvý pokus nedarí. Pokúsite sa so svojim telom zahrať si tetris a zrazu ste dnu. To je tak, keď si nejaké indivíduum sadne do dverí do chaty a varí si v ešuse sáčkovú polievku. Môžete hádať akej národnosti bolo dané indivíduum. A to na chate varia polievku! Proste niektorí jedinci dokážu pokaziť meno svojim súkmeňovcom. Národnosť Vám neprezradím, pretože verím, že v každom národe žijú dobrí i zlí, všímaví i ignoranti, majúci aspoň trochu chochmesu alebo proste a jednoducho ani ťuk…

Tuesday 30/07/2019

08:00–14:00 Heavy rain. 9.3 mm 17°

14:00–20:00 Heavy rain. 8.4 mm 20°

Tak, a je to tu. Mnohí to tušili. Rady tých, čo dúfali, boli veľmi riedke. Stál tam vôbec niekto?

Miro nemôže ísť. Stál pred ťažkým rozhodnutím. Buď nebude jesť a pôjde s nami, alebo bude jesť a nepôjde s nami. Keďže mu od prírody veľmi chutí, vybral si. Je mu to však ľúto.

Má v ústach dieru ako svet. Zubárka mu tam dala dočasnú vložku, ktorá vydrží tak týždeň. Snaží sa mu zub liečiť. No a ďalší termín mu dala na utorok. Aj to len tak – tak, pretože má plno.

Tentoraz som na Mirovi postrehol prudké zlepšenie. Akciu mal zapísanú v kalendári a sám mi volal, že nemôže ísť. Lenže je to náš Miro a zase stratil heslo na našu stránku. Takže ma požiadal, aby som ho ospravedlnil. Napriek tomu je to zlepšenie.

No, ale ja sa tak ľahko nedám. Takže pondelok a utorok sú stratené. Ale je tu ešte streda! Prečo by Miro nemohol v utorok večer vyliezť k nám a prespať s nami na Ďurkovej? V stredu by potom s nami pokračoval smer ďaleké Donovaly. Nalomil som ho a teraz je to na ňom. Uvidíme!

PS1: Dal som to sem ako komentár, pretože do ospravedlnenia turistu sa to síce zmestilo, ale čitateľné to kvôli rozsahu textu nebolo.

PS2: Vinco, ďalšia chyba – síce ospravedlním iného turistu, ale už nedokážem ospravedlnenku opraviť. Chcel som ju skrátiť. Malo by platiť pravidlo „Čo si napíšem, to si dokážem upraviť“.

PS3: Do tretice, reku skúsim odstrániť ospravedlnenku a napíšem novú. Ani to nedokážem. Dnes som nejaký slabý… Malo by platiť pravidlo „Čo si napíšem, dokážem odstrániť.“ Môže sa to hodiť, čo keď sa niekomu stane, že sa ospravedlní a stále je v tom, že nemôže ísť na akciu a potom zrazu v deň akcie sa mu podarí nenápadne zmiznúť cez malé úzke záchodové okienko? Nepovažoval by som to za nemožné, pretože policajtom (a nielen našim) sa to už zopárkrát stalo. U nás sa zatiaľ udialo sedem takýchto incidentov. Najznámejšie sú prípady vydierača Pavla Egreckého a bankového lupiča Romana Červenku. Možno preto, že ich na rozdiel od ostatných polícia nezaistila do pár hodín po úteku. A to vám poviem, niektorí z nich boli borci – z piateho poschodia po hromozvode, ďalší spútaný, iný pripútaný o železnú úchytku v miestnosti so zamrežovaným oknom… Mreža evidentne nebola v najlepšej kondícii.