Detail akcie Javorinka a Kršlenica až po nekonečno

Moje dojmy.

Ráno som sa doma podľa počasia, ktoré malo panovať na akcii rozhodoval, čo si obujem. Nakoniec vyhrali nízke turistické topánky. Neskôr z toho vznikla výborná téma pre podpichovačov Nalodenie som vykonal vo Veľkých Kostoľanoch, kde som sa stretol s ostatnými účastníkmi. Tu som aj nechal zaparkované auto.

Zahájenie v Plaveckom Mikuláši sa mi obzvlášť páčilo. I keď bolo dosť zima Roman sa postaral o úvodné zahriatie. Vytasil varené vínko, ktoré padlo ako riť na šerbeľ. Keďže zahriatie z vínka nevydržalo dlho museli sme sa dať do pohybu. Začala túra.

Po krátkom rovnom úvode sme začali stúpať k nášmu prvému cieľu k Jelenej hore. Zrazu som začal pociťovať akési teplo. Nebolo to však z vínka Keď sme vystúpili na vrchol k zime sa pridal aj „čerstvý vetrík“. Už prvé výhľady i keď neboli doďaleka stály za to, za námahu. Viem si toto miesto predstaviť za priaznivejších podmienok. Možno sa sem niekedy vrátime. Ďalší kopec bola Javorinka, aj tu boli nejaké, nijaké výhľady. Potom sme sa na Kubašovej napojili na červenú, kde sa mi vybavili myšlienky z letnej Trnavskej 100-ky. Išli sme po červenej chvíľu než sme odbočili a po zelenej vrátili sa späť do Plaveckého Mikuláša. Asi v tretine cesty sme navštívili zaujímavé miesto Deravá skala. Je to pekné miesto na odpočinok. Dá sa tu aj opekať, čo sme nevyužili. V pokynoch o akcii nebolo o potrebe mať so sebou špekáčiky ani slovko 

Po asfaltovom, ale krátkom utrpení sa nám postavilo do cesty stúpanie na Kršlenicu. Za mňa to bol najkrajší bod tejto akcie. Ideálne na navštívenie v lete. Ešte raz sa mi vrátili myšlienky z Trnavskej 100-ky, a to keď sme išli znova kúsok po červenej SNP-éčke. Záver už bol pohodový. Po modrej tretí krát do Plaveckého Mikuláša.

Túto akciu sme absolvovali skoro celú v snehu, iba na asfalte bol ujazdený sneh a to doslova od áut. Po celú dobu som počúval nemenovaných podpichovačov, že som prišiel na akciu v teniskách. Ja som sa presvedčil, že „Boulderi X“ po impregnácii zvládnu aj zimu a nízky sneh – napriek podpichovačom 

Tradične, keď sa nachádzame v týchto končinách, zakončíme akciu navštívením reštaurácie v Smoleniciach. Tak bolo aj teraz. Povesť, ktorú sme na našej stránke z minulej návštevy rozprávali o výbornej kapustnici sa potvrdila aj teraz. Výborne ochutená s chlebíkom čistá almázia. Bola to dôstojná bodka tejto akcie.

Na záver spomeniem, že ma Roman s Jožom lámali ísť s nimi do sauny. Návšteve som sa bránil úspešne. Nepomohlo ani keď Roman povedal, že ma do Kostolian k autu dovezie až po saune Vo Veľkých Kostoľanoch sme sa rozlúčili. Spolu sa uvidíme možno až na Silvestrovskej akcii. Zatiaľ dovidenia.

Podarilo sa hneď na prvý raz. Sezóna Ľakých zimných turistík je úspešne zahájená.

Dnešná akcia začína dobre. Nikto si doma nezabudol dobrú náladu. O kondičke sa to síce povedať nedá, ale nevadí. Ako sa neskôr ukázalo, dobrá nálada mala rozhodujúce slovo a aj vďaka nej všetci členovia prišli do cieľa. Prezúvame sa pri odparkovanom aute. Vonku vládne prívetivých – 4 °C. Stačí chvíľka bez pohybu a už je nám zima. Preto Roman nezaváhal a okamžite rozlieva varené víno. Nezaberá ani dvojitá dávka. Preto sa už viac nezdržujeme a vyrážame.

Už kúsok za dedinou sa nám potvrdzuje, že dnes výhľady nebudú úchvatné, ani dobré, dokonca sa nepriblížia ani k priemeru. Nevadí, čakali sme to. Trasu sme truchu upravili a viac ako vyhliadkové miesta nás dnes budú zaujímať blízke jaskyne. Na Jelenej hore sa príliš nezdržujeme. Výhľady sú obmedzené, nie kvôli porastu stromov, ale kvôli viditeľnosti. Navyše fúka štiplavý vietor.

Kúsok za Jelenou horou zbystríme pozornosť. Po pravej strane máme mať našu dnešnú prvú jaskyňu. Za chvíľku narazíme na chodníček. Vedie správnym smerom – ku skalnému masívu. V skalnom masíve objavujeme „okienko“. To je dobré znamenie, takže predsa len tu niečo bude. Na vchod do jaskyne však nie a nie naraziť. Rozhodujeme sa vystúpiť hore. Každý z nás išiel hore inou trasou. Nič sme však neobjavili. Nevadí, jaskýň nás dnes čaká viacero.

Za vrcholom Javorinka, kúsok pred Kubašovou, znovu zbystríme pozornosť. Znovu nás čaká jaskyňa. Tentoraz po našej ľavej strane a má dokonca na rozdiel od predchádzajúcej aj svoje meno – Javorinka. Uvideli sme ju z cesty. Nie je ďaleko, preto sa rozodujeme preskúmať ju. Zisťujeme, že je to taká malá puklinka. Zo stropu trčí zopár cencúľov. Roman z nás preskúmal jaskyňku najdôkladnejšie. Objavil tam niečo, čo pripomínalo čiapku neandrtálca. Trochu ju očistil, a zistil, že má pomerne moderné tvary, preto sa poctivo opýtal „Kto tam stratil čiapku?“. O zopár sekúnd si aj sám odpovedal „To je moja čiapka“. Ešte že sme sa rozhodli puklinku preskúmať, aspoň tam Roman našiel svoju čiapku.

Do dediny zostupujeme Mokrou dolinou. Podľa Freemap je tu jaskýň požehnane. V hornej časti sa nám podarilo objaviť otvory v skale, do ktorých sa človek veru nezmestí. Možno že to bola „Jaskyňa“ Hadíkova. Teraz je nám už jasné, že na Freemap má každá puklinka, či menší otvor znak jaskyne. Preto už nie sme takí dôslední pri hľadaní jaskýň. Napriek tomu nás čaká zlatý kliniec dnešnej akcie – Deravá skala.

Deravá skala sa nachádza vo výške 460 m. n. m. Je to skalný previs dlhý 26 m a vysoký 13 m. Jaskyňa vznikla vďaka podzemným vodám, priesakom a mrazovému zvetrávaniu. Osídlená bola v paleolite, neolite i v stredoveku. Našli sa tu mimo iného pazúrikové nožíky, fragmenty keramiky, kostené šidlá, kamenné sekery, hrob s deskou kostrou…

Rozhodneme sa tu chvíľku pobudnúť. Jaskyňa nás chráni pred vetrom i poletujúcim snehom. Udeľujú sa medaily podľa toho v akom poradí sme do jaskyne dorazili. Padli slová „Tu sa aj najeme.“ Vytiahol som paštétu, chlieb a už som do seba tlačil. Za chvíľku mi Roman hovorí „Ty nerozumieš žartom“. Aspoň som odtiaľ odchádzal s plným bruchom.

Prichádzame k autu, ale nekončíme. Tesne pred autom odbočujeme a pokračujeme v akcii. Sme približne v polovici. Smer Kršlenica. Je to trochu stupáčik, ale tí, čo majú dobrú náladu sa nemajú čoho báť. Z Kršlenice musia byť pekné výhľady. Preto sa sem ešte niekedy vrátime. „Jaskyňu“ zakreslenú na Freemap už ani nehľadáme. Sme dostatočne poučení z krízového vývoja. Niekedy, keď už človek nehľadá, tak mu oči padnú tam, kam treba. Znovu malý otvor.

Postupujeme podľa naplánovanej trasy i keď je nám jasné, že ďalšie jaskyne už nebudú. Susednou dolinou klesáme dole. Objavujeme zopár puklín a otvorov. Dnes sme si čelovky brali zbytočne. Konečne sme v Plaveckom Mikuláši, dnes už po tretí krát.

Upravil som trasu podľa toho ako mi nahralo GPS