Detail akcie Jahňací štít

Pekné, pekné
Naši najaktívnejší chlapci opäť nezaháľali. V poslednom čase ukazujete obdivuhodné výkony. Klobúk dole.
Avšak musím spomenúť, že príroda so svojim počasím vám nieje príliš naklonená. To je tak trochu smola Ale ja si myslím, že to nebude len tak. Ona určite tuší, že na tie túry, na ktorých ste boli, mohla a chcela byť aj väčšia účasť. A tak to proste zariadila, aby bolo možné akcie zopakovať s väčším počtom akcie-chtivých nemenovaných turistov Myslím si, že vy dvaja týmto repete tiež nepohrdnete. Alebo sa mýlim?

Na parkovisku Kežmarská Biela voda vyberal parkovné chlapisko ako hora. Povedal sumu a hneď sa opýtal „Vy idete na Jahňací štít, však?“ Už som si začínal myslieť, že tak dobre vyzeráme, ale neskôr môj mylný úsudok poopravil Maroš poznámkou „tipol si správne, pretože sme skoro ráno parkovali“.

Chlapík sa s nami dal do reči a hovorí „Mohli ste si vybrať aj krajší deň, ako je dnes. Dnes tam výhľady nebudú“. Ako sa neskôr ukázalo, mal pravdu. Hovoril, že včera tam vyšli iba štyria z mnohých, vraj bolo ešte horšie počasie.

Aj sme sa mu pochválili, že minule sme boli na Východnej Vysokej. Ten chlap bol snáď všade vylezený. Len utrúsil „Jahňací štít je náročnejší“. Znovu sa ukázalo, že mal pravdu. Nakoniec vyhlásil, že najkrajšie štíty sú tie neznačkované. Dal nám aj typy – Ľadový štít a Pyšný štít.

Celkom pekná akcia. Na vrchole sme už boli zmiernení s tým, že dnes výhľady nebudú. Len tak pre istotu som zdržoval a vytiahol som slaninu. Reku po tej paštéte si dám ďalší chod. Zrazu ma Maroš okríkol, že je tu okno v oblakoch. Trvalo to iba chvíľku, ale stihli sme to zdokumentovať. My sme stihli, ale ten Čech vedľa nás nie. Ten práve telefonoval a len postrehol, že niečo bolo.

Keď sme schádzali dole, stretli sme domácich, ako odhodlane kráčajú hore. Sme sa im pochválili s našim oknom a oni vyhlásili „Keď je takéto počasie, výhľady z Jahňacieho štítu nie sú. My tiež dúfame v také okno“.

Keď sme schádzali dole, pridala sa k nám jemná distingvovaná dáma. Klesala spolu s nami. Keď už mala úspešne za sebou úsek reťazí, vypadlo z nej „Oproti tomuto sú Rysy hovno“. Asi jej tie reťaze trochu pošramotili jej psychické zdravie.

Nakoniec na Chate pri Zelenom plese sa nám prihodilo to, čo posledné akcie zažívame často. Mali sme trochu času, nakukli sme do mapy a za pochodu sme trochu upravili trasu. Dobre sme spravili, aspoň sme na vlastné oči videli, aké rozdielne sú Vysoké a Belianske Tatry. Napriek obmedzeným výhľadom si trúfam povedať, že sa akcia vydarila.

PS: Pôjdeme tam niekedy nabudúce ešte raz aj s Vincom.

Obrázok: Aj zo starých vecí sa dá urobiť zaujímavá výzdoba.