Detail akcie Manínska a Kostolecká tiesňava, Veľký Manína

Ivana, oceňujem nečakaný záujem o priebeh výkonu trestu. Pokúsim sa položené otázky čo najlepšie zodpovedať:

• Nebola vykonaná žiadna foto alebo video dokumentácia z bezpečnostných dôvodov – vážna hrozba rozbitia ciferníka treťou nezainteresovanou osobou. Zároveň vzhľadom na prostredie, v ktorom sa trest vykonával, to nebolo ani možné – výrazné zarosenie objektívu
• Neboli použité žiadne certifikované stopky, ale moje kvalitné vnútorné hodiny, na ktoré si nedám siahať! Zároveň dávam do pozornosti fakt, že po absolvovaní prvého trestu bez prestávky nasledovala okamžitá rekonštrukcia aby sa predišlo nežiaducemu skráteniu trestu.
• Senzor, vďačná to téma. Nie sú mi známe žiadne pozitívne alebo negatívne manipulácie týkajúce sa senzora. Podľa mňa sauna kúrila a parila viac, ako dostatočne.
• Áno, pri výkone trestu bol ďalší člen spolku – Roman, ktorý mal pri tejto príležitosti udelenú dočasnú funkciu hlavného rozhodcu. V prípade akýchkoľvek pochýb ohľadom manipulácie so senzorom, je potrebné sa obrátiť na neho.

V prípade pretrvávajúceho záujmu a neutíchajúcej potreby podrobnejšieho štúdia výkonu 2 minútového hokejového trestu odporúčam v najbližšej dobe spoločnú návštevu sauny. My s Romanom sa len potešíme!

Jozef, ja zdieľam s Tebou podobnú radosť ohľadom pokusu o absolvovanie 2 trestných minút, ale, skôr ako odklepneme trest a budeme ho považovať za splnený, sú tu nezodpovedané otázky predsa: 1.) je foto alebo video dokumentácia? 2.) meral sa čas na certifikovaných stopkách? 3.) bol dostatočne poliaty senzor na vykurovanie v saune pred spustením stopiek? 4.) bol v čase plnenia trestu fyzicky prítomný v saune s tebou aspoň jeden člen z PAT a MAT??? Výkon trestu nemôžeš podceňovať, treba mu prikladať aspoň takú vážnosť akú mu dávajú tí členovia PAT a MAT, ktorých sa trest osobne netýka 

Poslušne hlásim, že dnes som absolvoval 2 minútový hokejový trest, ktorý mi milostivo udelili PAT a MAT za moju neúčasť na slávnej akcii Manín.

Hlavný rozhodca Roman bol charakter a dal mi na výber, v ktorej saune bude vykonaný trest. Pôvodne som chcel navrhnúť, že vypijem o jednu nemenovanú občerstvujúcu tekutinu viac, ale povedzme si otvorene, tento návrh nemal reálnu šancu prejsť.

Môj druhý návrh znel tiež pochybne, strávim o 2 minúty viac na lehátku v odpočívarni, s tým, že ak by som náhodou zaspal, ma Roman zobudí. Ani tento podnetný návrh neprešiel.

Už som sa začal slamky chytať a navrhol som, že strávim o 2 minúty dlhšie vo vírivke s tryskami zapnutými na plný výkon! Žiaľ Roman trval stále na saune. Tak som si vybral menšie zlo – parnú saunu.

Po vyše dvoch trestných minútach (o 2 minúty dlhšie, ako bežne), ma Roman stopol s tým, že nie je isté, či to boli 2 minúty a je nutná rekonštrukcia, čiže ďalšie 2 minúty. Pri konci som už netrpezlivo stál pri dverách a začal som sa až príliš dôverne vciťovať do kože našich hokejistov, keď posledné sekundy od uplynutia trestu na trestnej lavici netrpezlivo poskakovali pri dverách – za predpokladu, že sme nedostali v oslabení gól.

Na úvod spomeniem, že som pôvodnú trasu a parametre zmenil podľa skutočnosti, ktorú sme absolvovali. Z pôvodného Jožovho plánu sme neabsolvovali Kostolecký dóm – Bolo to už na konci túry a nikomu sa nechcelo ísť hore. Každí sa už tešil na 15 stupňový kúpeľ v potoku 

Ako prebiehala akcia?

Pre mňa prvé prekvapenie nastalo už v Piešťanoch. Keď som nastupoval do auta chýbal v posádke Jožo. Po nahlásení dôvodu neúčasti sa predsedovia PAT a MAT a my štyria zúčastnení rozhodli, že Jožovi za neúčasť udelíme personálne pokarhanie 

Keď sme dorazili do Manínskej tiesňavy na jej konci, pred Záskalím sme nechali auto.
Štartovného rituálu sa s profesionalitou zhostil Roman. Prekvapil nás vareným vínkom, ktoré sa veľmi hodilo do počasia, ktoré panovalo na mieste. Bol to nadmieru dôstojný štart, za čo patrí Romanovi veľká vďaka
Po zahájení sme začali túru tradične asfaltkou cez Manínsku tiesňavu. Asi v jej strede sme sa zastavili na pietnom mieste venovanom asi horolezcom, ktorí tu chodia zdolávať miestne skaly. Keď sme odbočili z asfaltky na turistický chodník hneď na začiatku sme natrafili na prameň Záluská kyselka. Po tomto už začala naozajstná turistika. Najprv jemne hore potom prudšie hore a nakoniec hore v serpentínach k Veľkému Manínu – spolu 560 m výškových, to bolo labužo. Na vrchole sme sa stretli s dvomi chlapmi. Iba chvíľu sme tu pobudli a šli sme tou istou cestou dole, kde sme po 90. metroch založili opekací tábor. Kedže sme hore vyniesli drevo a podpalač jednoducho sme si založili ohník. Roman sa prakticky postaral o kompletný servis (varené vínko, drevo, páročky). Žiaľ bonusové body do štatistiky mu udeliť nemôžem . Musí mu stačiť naše poďakovanie Čo vám poviem, proste idylka pri ohníku. Aj sme sa najedli, aj sme sa trocha zohriali. Keď sme zahasili ohník pokračovali sme ďalej. Postupne sme na trase navštívili

• Vápencovú jaskyňu – preskúmal Roman
• Puknutú skalu – tu sme sa odfotili, ale bez výhľadov iba „biele mlieko“
• Skalné okno – aj tu sme spravili pár fotiek – Roman neskúmal, hrozil by pád 
• posledná bola Partizánska jaskyňa – ide sa k nej takým zrázom, pričom je treba sa istiť reťazou. Jaskyňa nie je príliš dlhá. Na jej konci je vyšší priestor, kde sme našli zavesených netopierov. Po návšteve jaskyne sme sa napojili opäť na žltú značku.

Nasledoval zostup do Záskalia a potom pochod Kostoleckou tiesňavou do Kostolca. Posledným bodom našej trasy bolo bralo Skala na Bosmanoch týčiace sa nad Kostolcom. Zdolali sme 150 výškových metrov kým sme dorazili na bralo. Bralo je úzke tak pre jedného človeka, trochu nebezpečné, treba si dávať pozor. Inak prenádherný a impozantný výhľad do Kostoleckej a Manínskej tiesňavy. Nasledoval návrat k autu, no ten sme prerušili návštevou Kostoleckej pivárne. Tekutiny prišli vhod a k tomu príjemné teplo sálajúce z kozuba nás trochu zahrialo. K autu sme sa potom dostali klasicky po asfaltke.
Čakal nás posledný bod programu a to kúpeľ v potôčiku Manínskeho kempu.
Prvým odvážlivcom, bičovaný nespočetnými návštevami sauny bol Roman. My ostatní sme zatiaľ len nemo závideli jeho odvahu. Ako druhý sa odvážil Mišo. Nebolo ho treba ani dlho prehovárať. Tretí a posledný som bol ja. Mňa bolo treba prehovárať dlhšie. Romanov argument, že koľko krát sa mi naskytne takáto možnosť padla na úrodnú pôdu. Maroša sa nám nepodarilo prehovoriť. Ani nevie o čo prišiel Kúpeľ nás príjemne osviežil.

A to je úplný záver môjho románu.
Hoci bolo mlhovno, bez väčších výhľadov, trochu zima, ale bez vetra aj tak bola pre mňa táto akcia príjemná, na ktorú tak ľahko nezabudnem. Už len kvôli tomu kúpeľu

P.S.: natočil som aj videa. Tie onedlho zavesím na našu stránku.

Zúčastním sa, zoberiem si aj plavky a uterák. Po zostupe z Veľkého Manína sa rozhodnem, či absolvujem celú trasu, alebo mi stačí skrátená verzia – približne 12 km a 775 m výškových (s nazretím do Kostoleckej tiesňavy – bez Kostoleckého dómu a Bosmanov – Skalky).