Dnes je: utorok - 21.5.2024, Meniny má: Zina
Aktualizované: 20.05.2024

Fotografie z roku 2015



On-line: 5

Akcie: 824

Foto galérie: 658

Videá: 285

Odkazy: 578

Komentáre: 1471

Login:

Heslo:

Detail akcie Z Trangošky na Ďumbier a Štefáničku

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Ivanka
Dátum:
piatok - 17.08.2018
Pohorie:
Nízke Tatry
Vzdialenosť:
10 km
Čas:
5h
Stúpanie:
981 m
Klesanie:
376 m
Náročnosť trasy:
4
Body do rankingu:
45.3
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Ivanka Ivanka
Št - 10.05.
Marián Marián
Št - 10.05.
Jozef Jozef
Št - 10.05.
Maroš Maroš
Št - 10.05.
Vinco Vinco
Pi - 11.05.

Smola. Nemôžem, lebo mám rannú šichtu.

Fotky a videa Videné: 46

1. akcia2. akcia3. akcia4. akcia5. akcia

Trasa akcie

Trangoška – Chata M.R. Štefánika – Ďumbier – Chata M.R.Štefánika

Poznámka k akcii

Milí spoluturisti, toto je 1. deň z plánovanej trojdňovej akcie 17.8.2018– 19.8.2018. Tento rok sme sa rozhodli prespať na chate M.R.Štefánika, za účelom sledovania PERZEIDOV. Ak Pán Božko dá a vyjde počasie, bude to akcia ako lusk :-)

Pôvodný plán -ubytovať sa na Téryho chate žiaľ nevyšiel /nezhodoval sa náš voľný termín s ich voľným termínom/, rovnako ako nevyšiel ani pokus ubytovať sa na Zbojníckej chate, Chate na Zelenom plese, Chata pri Popradskom plese a mnohých ďalších chatách…/všetko beznádejne obsadené/,tak sme zvolili chatu M.R.Štefánika ako náhradu /1740 m.n.m./ Plán je nasledovný:

  • piatok, 17.8.2018 vyraziť z HC čo najskôr (upresníme dodatočne) a ísť smer Nízke Tatry. Na Srdiečku odparkovať auto, ísť smer Jaskyňa mŕtvych netopierov (tá je aktuálne zatvorená, ale august je ďaleko, dovtedy pevne verím, že ju sprístupnia a my ju budeme môcť preskúmať), odtiaľ sa presunúť na Chatu M.R. Štefánika, kde sa ubytujeme. Navečer ísť smer Ďumbier ( povinná výbava čelovka!!!!!) odtiaľ mrknúť západ slnka a kochať sa padájúcimi perzeidmi do vyčerpania zásob jedla, pitia a síl. Potom presun späť na chatu, pojdeme do drndáloviec aby sme ráno mohli vyštartovať na krásnu hrebeňovku. Za mňa stačí ísť po Chopok a cez Kosodrevinu nazad, pre tých nenásytnejších je tu varianta cez Dereše. Chuti a fantázii sa medze nekladú :-) Večer sedenie na terase, popíjanie Jupíkov a pozeranie hviezd. :-) Na 3.deň sa pobalíme a pojdeme domenkov (trasu smerom dole nebudem zatiaľ plánovať, rozhodneme sa na mieste), popolievať rajčiny, papriku, muškáty, nakŕmiť rybičky, ktoré už trpia hladom a suchom. :-) Trasy a program sa samozrejme doladia na mieste, podľa aktuálneho počasia a chuti.

Aktuálne som rezervovala 5 lôžkovú izbu pre mňa, mariána, maroša, joža a na 80% pre Katku. (túto rezerváciu mám zo strany chatára potvrdenú). Ak by mal ešte niekto záujem, treba si dohodnúť ubytovanie. Zatiaľ sú ešte voľné izby ale rýchlo sa míňajú tak netreba dlho rozmýšľať. Treba zaplatiť dopredu zálohu, tú síce nevracajú, ale v prípade choroby alebo extra zlého počasia sa dá presunúť termín.

Bližšie info ohľadom ubytovania: http://www.chatamrs.sk/ubytovanie.html

Poznámka: Perzeidy sú kometárny meteorický roj súvisiaci s kométou Swift-Tuttle. Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu aj viac než sto meteorov. Ich frekvencia je však variabilná. Perzeidy patria medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum majú okolo 12. až 13. augusta. Sledovať sa však dajú až do konca augusta.

Turistike zdar!

Komentáre:

Jozef

Jozef

3

Výprava za Perzeidami – deň prvý:

Pomaly postupujeme ohnutí pod tiažou batohov hore na chatu M. R. Štefánika. Od parkoviska je to iba cca 600 výškových metrov, ktoré podľa smerovníka máme zvládnuť za cca 1 hodinu a 50 minút. Napokon až tak pomaly nepostupujeme, pretože pomaly, ale isto dobiehame a nakoniec aj predbiehame jedného chlapíka. Chlapík má ešte viac „ohnutý“ chrbát pod ešte väčšou tiažou. Bodaj by nie, má na sebe len tak nahádzaných 75 kg. Je to horský nosič. Pot z neho padá, čo padá, leje sa, ako keby ho niekto oblieval krhlou.

Prehodili sme s ním reč. Áno, bol ešte schopný rozprávať, normálne reagoval. Vraj tých 70 – 75 kg je ideálnych. Keď má menej, takých 60 kg, tak mu to tam lieta a zle sa to nesie. Čo Vám poviem, niektorých členov výpravy inšpiroval. Na začiatku trasy bola výzva v približne takomto znení „Kto má dostatok síl a chce pomôcť, nech vynesie poleno na chatu, odmenou mu bude čaj.“ Mužskí členovia výpravy váhali, ponúkali jeden druhého, ale zatiaľ každý z nás odolal.

Lenže počas cesty boli pozahadzované polená kade tade. Bolo vidieť, že mnohí pred nami výzvu vypočuli, možno mali aj dostatok síl, aspoň na začiatku, ale nakoniec to nezvládli. Prvý podľahol Marián. Uchopil jedno poleno, prehodil si ho cez plece a davaj na chatu. Zápal ho nedržal dlho, ale stihol som ho odfotiť. Asi v polovici trasy – pri odbočke k jaskyni, bola doslova pohodená malá kopa palivového dreva. Tu začal váhať Maroš. Zamýšľal sa, rozhutoval… Od čoho sú takzvaní priatelia? Aby sme mu nedali šancu cúvnuť. Ani sa nenazdal, už mal poleno na batohu a batoh na chrbte. Neviem, ako to robil, ale ani brvou nepohol. Na našu obhajobu uvediem (takzvaných kamarátov), že poleno si mohol vybrať sám.

Ani som to netušil a ocitol som sa uprostred sociologického výskumu. Veru, čo jedno poleno v horách dokáže urobiť! Zistil som, že my Slováci sme národ prajný! Ľudia schádzajúci dole z chaty začali Maroša úprimne povzbudzovať. Jeden chlapík letmo utrúsil „Čaj na chate došiel, už nemajú.“ Keď dole zostupovala rodinka, malé dievčatko zbadalo Marošovi brvno na ruksaku a len letmo utrúsilo „Ten čaj mám ja“. Maroš na to „Ty máš môj čaj?“. Dievčatko sa mu lepšie prizrelo, odpilo si z čaju vo fľaši, spokojne sa zatvárilo a zahlásilo „Je fakt dobrý, tebe nedám!“. No, ale aby sme my Slováci až tak zle nevyzerali, čo Slováci, celkovo turisti majúci radi hory, pretože tam bolo aj veľa Čechov, tak som postrehol aj veľa obdivných pohľadov od oboch pohlaví. Niektorí Marošovi asi naozaj držali palce, pretože to poleno nakoniec k chate vyteperil.

Ubytovali sme sa, trochu odpočinuli a naľahko sme vyrazili smer Ďumbier. Od chaty to nie je ďaleko, iba niečo vyše hodinky. Užili sme si výhľady. Keď už sme boli nasýtení výhľadmi, začali sme venovať pozornosť okolitým ľuďom. Práve sa blížila nejaká žena s chlapčekom či dievčatkom, nedalo sa to identifikovať, malo to šiltovku zarazenú hlboko do čela. To násťročné išlo naboso. Tak slušne to vyzeralo až si to zrazu odpľulo taký chracheľ, ako starý morský vlk. My sme išli do kolien.

Večer sme si zahrali tradičný poker a keď sa zotmelo, vybehli sme von v nádeji, že uvidíme Perzeidy. Tentoraz z toho nebolo nič pretože bola veľká oblačnosť. Nevadí, máme na to ešte jeden večer.

komentár: 410 pridaný: 20.08.2018 - 08:56
Vinco

Vinco

2

Chýbajú mi informácie, či perzeidy padali. Čo mi k tomu poviete Patovci a Matovci? Ak padali, boli aj nejaké želania?

Ja som sedel v práci a myslel som na vás, čo vlastne stvárate v tých Nízkych Tatrách.

komentár: 406 pridaný: 19.08.2018 - 17:37

Reakcie na komentár: 406

Maroš

Maroš

1

Neboj všetky potrebné informácie doplní postupne kolega Jozef smile

komentár: 408 pridaný: 19.08.2018 - 18:16
Ivanka

Ivanka

1

Uvoľnilo sa miesto na Štefáničke, katka sa žiaľ nemôže zúčastniť, ak má niekto záujem, nech sa páči grin

komentár: 388 pridaný: 08.08.2018 - 10:58