Jozef
Výprava za Perzeidami – deň druhý:
A už to vypuklo. Dole v reštaurácii zúria raňajky. Raňajky sú totiž v cene ubytovania. Ako jediný mám na raňajky krupicovú kašu s čučoriedkami. Grankom nešetrili. Jedna drobná rada. Na záchod sa vyberte v pravý čas, alebo dúfajte v šťastie, vytvárajú sa tam totiž rady.
Konečne vyrážame. Na hlavnom hrebeni je národa. Že by bol niekde blízko výpredaj? Turistický národ sa medzi sebou zdraví. Keď sme sa s jednou partiou navzájom obiehali už asi štvrtý krát, jeden nemenovaný skúsený člen Pata a Mata ich pri pozdrave predbehol a poučil všetkých zúčastnených slovami „Kašlite na to, to nemá význam“.
Cestička na hlavnom hrebeni miestami úzka, ale miestami doslova štvorprúdovka. Zato niektoré vedľajšie turistické chodníčky skôr pripomínali zbojnícke chodníčky. Miestami sme hútali, je toto ešte turistický chodníček, alebo už je to plnohodnotná húština?
Cestička na Rovnú hoľu je smutná, neveselá. Nie je to pre nedostatok síl, aspoň nie u všetkých členov výpravy, ale kvôli umierajúcej kosodrevine. Celé časti kosodreviny vyschýnajú. Dokonca miestami aj tráva a čučoriedky schnú. V asi polovici cesty na Rovnú hoľu doľahla smutná atmosféra na Ivanu a Mariána až tak, že si povedali, že už ďalej nejdú. My s Marošom sme váhali, ale nakoniec sme si povedali, že keď už sme tu… A šli sme ďalej. Chodníček je to miestami veľmi zarastený, preto musíme počítať, že chodníčky na mnohých bočných hrebeňoch nebudú v lepšom stave.
Áno, správne, večer znovu tradičný poker. A výsledky? Ako dopadli jednotliví členovia? Mali sme dobré počasie, pivo ideálne, jedlo sme zvládli… Áno, a konečne sa dostávame k zlatému klincu večera – tentoraz bola oblačnosť podstatne nižšia a videli sme! Želania však neprezradíme!