Jozef
Ráno u nás doma dole bol sneh! To bolo radosti. S Marošom sme mali veľké očakávania! Škoda, že som ráno doma nevytiahol fotoaparát, bola by to dobrá prvá fotka dnešnej začínajúcej akcie. Ako sa totiž neskôr ukázalo, išli sme dnes na sever za teplom!
Manín a okolité kopce majú svoj pôvab. Náš hlavný cieľ sa však volal Ostrá Malenica a veru tým smerom, ktorým sme kráčali my sme nevideli nič ostrého. Dlho sme sa čudovali, kde my naberieme tých 750 výškových metrov, ale nakoniec sme na to prišli.
Cestička ku druhej vyhliadke mimo chodníka (za Rohatou) bola ako v rozprávke, doslova – Za siedmimi kopcami… . Fakt, veľa krát predtým sme si mysleli, že už sme tam a stále nič. Keď sme dorazili na miesto, neverili sme, že už sme tam.
Naozaj sa sem oplatí ísť, keď stromy nemajú listy. Pomedzi stromy na nás často vykúkali rôzne obmedzené výhľady. Výhľadové miesta umožňovali pohľad na Strážovské vrchy, Kľak, Martinské hole a dokonca aj na Krivánsku časť Malej Fatry – ďalekohľadom sme uvideli aj Veľký Rozsutec. Veľký Manín príliš nespomínam, pretože ma to môže o dva týždne veľmi mrzieť. Fakt vyzerá veľmi ostro.
Keď sme schádzali z Ostrej Malenice dolu, váhali sme, či máme zapáliť oheň a opekať si, alebo hľadať jaskyňu, ktorá sa mala nachádzať v našej blízkosti. Čo k tomu dodať? Keď sme uvažovali o hlasovaní škŕkalo nám v bruchách, oheň príjemne praskal a nad ným sa čneli narezané špekačky. K hlasovaniu sme sa ani nedostali.
Určite sa sem ešte niekedy vrátime. Je tu veľa jaskýň, i keď nejedna je verejnosti neprístupná, možno prídeme práve ku takej, ktorá je verejnosti prístupná.
