Detail akcie Starý dvor, Veľký Kriváň a chata na Grúni

Čo k tejto akcii dodať, kolegovia spoluturisti to zhrnuli asi všetko. . Na tuto akciu som sa prihlasil na poslednú chvíľu z viacerých dovodov:

za prve: Vinco sľuboval že bude pršať. ( )

za druhe: Shmu sľubovalo ze bude pršať.

za tretie: YR sľubovalo ze bude pršať.

za štvrté: nevedel som či budem mať voľno kedže nás čakajú daľšie náročné víkendy, kde bude treba piatkové voľná.

Ked som nadriadenému oznámil že budem tieto tri piatky chciet voľno, hodil na mna pohľad hodný nasratého nosorožca ale spracoval túto informáciu bez zbytočných násilností.

Počas samotnej akcie som nezistil žiadne nedostatky, Vinco znášal naše rýpanie ohľadom počasia zo zdvihnutou hlavou a hrdým vlasteneckým pohľadom. Trasa bola skutočne hore, dole a preverila naše, teda hlavne moje. sily. Náš zástup sa občas roztiahol podľa jednotlivej kondície a chuti, ale to bolo aby sme nepredstavovali taký ľahký cieľ pre nepriateľa. Hlavne blatové stúpanie na Baraniarky bolo fakt o hubu aj s palicami , nieto este bez nich. Preto obdivujem príjemnú českú rodinku s troma deťmi ktorý to dali s prehľadom a bez palíc. Ešte na Veľkom kriváni sme špekulovali poniektorý že to dáme na chatu ďalej na cez poludňový grúň. Osobne možem povedať že by som to asi zvládol, pretože som sa necítil nejak moc zničený. Ale nechceli sme to zbytočne siliť, lebo počasie nás mohlo stále prekvapiť. Pivo a lehátko na chate pod grúňom bolo príjemným zakončením. Teda nie úplne lebo nás samozrejme ešte cakal pochod k autu. za tento piatok dávam 9 z 10 bodov.. jeden bod som dal dole za nesplnenú predpoved počasia.

Začnem tým, že som na tejto akcii použil prvý krát novú nízku turistickú obuv. Sám som bol zvedavý, ako sa osvedčí.

Plánovanie akcie.

Akcia sa nerodila ľahko. Najprv sa malo ísť na oba Rozsutce, ale informácia od Maroša o uzávere zmenila trasu túry. Ešte večer deň pred odchodom na akciu mi volal Jožo, že v mieste akcie má pršať, a že spolu s Romanom navrhujú ísť do Malých Karpát. Ja som sa nedal zlomiť a vehementne som nástojil na pôvodnom pláne ísť do Malej Fatry. Ráno sa išlo do Malej Fatry.

Cestou v aute.

Celú cestu na miesto začiatku túry som od všetkých zúčastnených počúval, že je to riziko tam ísť, že tam bude pršať. Pílili mi s tým uši, až ma z toho rozboleli. Ja som si stále stál za svojim. Proste už sa nedalo uhnúť. Ja som stále veril, že počasie nás nesklame. Nakoniec – poviem vám tak, je veľké riziko vystupovať z auta za jazdy v rýchlosti 130 km/h  

K akcii.

Keď sme začali stúpať k prvej méte (Sokolie) obloha bola plná oblakov. Prezradím, že celú akciu sme mali oblačnosť. Čakali sme (teda ja skalopevne nie), ale ostatní, že z nich spŕchne. Teplota bola tak okolo 15 °C – ideálna pre pohodovú turistiku.
Kým sa človek dostane na hlavný hrebeň pekne si zatrénuje hore-dole. Do sedla Bublen to vychádza 4 krát dole a 5 krát hore. To prevýšenie je treba niekde nabrať. Bonusom bolo stúpanie na Baraniarky rozbahneným chodníkom. Tu som to skoro nezvládol a pred zraneným pravej nohy ma zachránila palica, ktorá sa pod náporom ohla. Bolo to proste náročné. Na Baraniarkach sme si dali gastronomickú prestávku a pokračovali sme ďalej. Vykúpením bol príchod na Chrapáky. Potrebovali sme si pred príchodom na hrebeň trochu „odfúknuť“. Niektorí prestávku využili na doplnenie tekutín z blízkeho prameňa. Onedlho sme dorazili do sedla Bublen a pokračovali hlavným hrebeňom na Pekelník a Veľký Kriváň.
Na najvyšší vrch sme dorazili práve včas, keď ešte boli ako také výhľady. Ani sme sa tu dlho nezdržali. Odvážlivci si dopriali tradičnú vrcholovú tekutú odmenu. Aj medaily sa rozdávali – aj to je tradícia – dovolil som si zastúpiť vedúceho expedície Romana. Po tom, čo sme si spravili pár vrcholových fotografií sme sa ponáhľali do Snilovského sedla k lanovke. Mali sme 15 minút času, a tak sme nepohrdli tekutou odmenou.
Posledná časť našej trasy viedla od spodnej stanice lanovky Vrátna na chatu pod Poludňovým Grúňom. Keď sme dorazili na chatu, najprv sme sa posilnili polievkou a nápojmi. Klincom programu bol oddych na lehátkach. Škoda len, že nesvietilo slnko. Ak áno, boli by sme sa aj opálili. Potom sme už vyrazili smer – auto. V podstate to bol už len pohodový zostup do cieľa. Cestou sme zjedli pár lesných jahôd, ktorých tu bolo dostatok.
Hodnotnou bodkou programu bol kúpeľ – osvieženie v potoku Varínka. Roman preukázal vlohy k tejto činnosti. Nikto iní sa neodvážil – nepodľahol tejto zvrhlosti. Iba Jožo a to len nohy podrobil tejto odvážnej skúške.

Na záver.

Som rád, že sa táto akcia uskutočnila, a že sa mi podarilo ostatných prehovoriť, aby nepodľahli sľubom Nórov a tipérom zo SHMÚ. Ďakujem bohu, že vyslyšal moje modlitby. A nakoniec chcem povedať, že si vážim ostatných, ktorí na konci akcie chlapsky uznali, že som mal pravdu. Preto si vás vážim, lebo sme vynikajúca partia, ktorá vždy berie všetko s humorom.

Ďakujem, že som mohol byť súčasťou tejto akcie.

Znovu sa stretla dobrá partia. Zo začiatku sme sa kvôli predpovedi počasia trochu obuli do Vinca, ktorý trval tvrdohlavo na svojom a nechcel meniť plány. Stihli sme to už cestou autom. Vincent to však dobre znášal, totiž blbo sa z auta vystupuje na diaľnici v 130 kilometrovej rýchlosti.

Trasa to bola zaujímavá. V kuse hore alebo dole, takmer vôbec nič medzi tým. Z diaľky nejeden stupák vyzeral v pohode. Po prvých desiatkach metrov šľapania do kopca sa však takmer vždy ukázalo, že to bol omyl.

Zo začiatku niektorí členovia výpravy frflali na lanovku. Vôbec sa im táto myšlienka nepozdávala. Keďže však trasa bola neskutočne zaujímavá, každý člen výpravy musel spracovať neuveriteľné množstvo dojmov, nakoniec túto myšlienku začali tolerovať. Pri nastupovaní na lanovku neprišlo k žiadnym neželaným incidentom. Nik sa nedržal zubami – nechtami zábradlia, nik nepľuval na lanovku…

Na záver trasy niektorí členovia trochu zdržovali tým, že jedli lesné jahody. Skrytým cieľom bolo oddialiť príchod k autu v márnej nádeji, že bude pršať a Vinco nebude mať pravdu ohľadom počasia. Čo k tomu dodať? Len toľko, že znovu to bolo o SHMÚ vs. Nóri. Jedni tvrdili, že bude pršať trochu, druhí, že bude pršať trochu viac. Nakoniec sa ukázalo, že ani jedna strana nemala pravdu. Tentoraz mal pravdu Vincent. Ale opatrne! Tentoraz neznamená automaticky vždy! Touto cestou sa Vincovi chcem v mene všetkých profesionálnych i amatérskych meteorológov ospravedlniť.

Maroš vďaka za informáciu. Ja som na to vôbec nemyslel, vôbec ma to nenapadlo, že tam bude uzávera. S Jozefom sme sa pozreli na to detailnejšie.
Preto sme pôvodnú trasu zmenili na túto, ktorá je teraz uložená/upravená.

Rozsutce si dáme inokedy.

Vincent bacha na uzaveru na V. Rozsutec. Pisu ze do 15.6 otazka je ci vratane alebo sa uz moze