Detail akcie Buková, hrad Korlátko, rozhľadňa Cerová a späť

Takže čo k tejto akcii?

Predovšetkým som rád, že ten, kto vložil (vymyslel túto akciu) sa akcie aj zúčastnil. Nie tak ako minule, keď sme navštívili Veľký Manín 

To, že som bol rád ale v tento deň prevýšilo moje prekvapenie, keď ráno ku mne dorazil Mišo a nebol v aute sám. Pri pohľade na prihláseného, tajomného Hosťa 1 už dalo čo to tušiť, ale neodvážil som sa to nahlas povedať pri rozhovore s Jozefom. Tušenie sa potvrdilo Mišo doviezol svoju kamarátku Ninu. Možno nádejnú parťačku pre ostatné členky nášho spolku, podotýkam nežného pohlavia.

Vitaj Nina na prvej túrke nášho spolku

Ako začala túra? No tradične so štartovným. Nemôžem povedať, že tekutina vytekajúca z čiernej turistickej, kovovej nádoby od Jozefa bola zlá. Naopak bola vynikajúca, ale svorne sme zaspomínali na posledné dva štartovné rituály, ktoré zabezpečil Roman  

Keď sme opustili Bukovú, mali sme určité očakávania čo sa týka počasia a výhľadov. To, že boli celkom obstojné sme sa presvedčili, až keď sme vystúpili do vyššej nadmorskej výšky. Naplno sa prejavili, keď sme dorazili na vyhliadkovú vežu obce Cerová. Ešte lepšie pohľady boli z hradu Korlátko. Ako pozitívum hodnotím, že sme šliapali skoro celú túru v snehu a kedže teplota bola okolo nuly sneh sa netopil.

Mne sa páčila obhliadka hradu Korlátko a zlatý klinec programu – tradičné opekanie špekáčikov. Ako obvykle ja som špekáčiky nemal. Týmto chcem poďakovať Marošovi, ktorý nahradil provianťáka Romana a stal sa tak jeho vážnym konkurentom na tento post v našom spolku. Vďaka nemu som nezostal hladný – vlastne mi týmto zachránil život 

Čo sa mi ešte páčilo?
Veterné elektrárne na Vápenkovej skale. Zvlášť vrtuľa číslo 2 mi tak nejak prirástla k srdcu
Ďalej:
Pekná zasnežená krajinka počas celej túry. Alebo.
Výstup na Hrubý Kamenec a následne výhľady do celej doliny s vodnou nádržou Buková.
Ďalej:
poslušne hlásil Romanovi, že v priehrade sa naozaj nedalo kúpať. Za prvé, ľad sa ťažko rozbíjal. Za druhé zabudol som si plavky. Za tretie, nikto ma nechcel podporiť, povzbudiť, aby som skočil do priehrady. Najlepšie presvedčovacie metódy máš práve Ty Roman viď. Manín. Škoda že si teraz chýbal, možno by som sa dal prehovoriť.

Keď sme prešli cez hrádzu priehrady, bolo to už prakticky iba po rovinke a posledných 3.5 kilometra iba po asfaltke až na Bukovú. Posledné spestrenie tejto akcie bolo posedenie v miestnom šenku spojené s dopĺňaním tekutín. Od Hrubého Kamenca mi lietala hlavou túžba po kofole a tá sa mi v tomto pohostinstve splnila.

Čo dodať.
Bola to príjemná, náučná a plodná akcia s prijateľným počasím.
My traja sme sa spoznali s ďalšou nadšenou vyznávačkou pohybu Ninou.

Niekdy nabudúce dovidenia. Horám zdar a turistike zvlášť!

Pred akciou nehlásili ideálne počasie. Našťastie nebolo až také dramatické, ako hlásili. Pred zahájením akcie sa ozval Roman a zaželal nám čo treba. Pri zahájení akcie som to odkázal ostatným zúčastneným, čím som dosiahol iba to, že zrazu im chýbal Roman a jeho varené vínko.

Vznikajúcu vzburu ako tak zažehnalo v zárodku iba moje štartovné, ktoré ale podľa vyjadrenia ostatných nemá na Romanovo varené vínko.

Dnes sme pokračovali v tradícii ľahkej zimnej turistiky. Zimná krajinka všade naokolo, kam sme len pozreli.

Z rozhľadne sa vykľula malá rozhľadnička. Tu sme ešte stihli obmedzené výhľady. Na jednej strane síce niektoré veci pôsobili ako päsť na oko, ale našťastie sa dalo pozerať aj na iné strany.

Hrad Korlátko ma príjemne prekvapil. Neľutujem, že sme ho zaradili do nášho dnešného programu. Uvidieť snehuliaka dnes nebol až taký problém, dokonca dvaja strážili aj prístupovú cestu k hradu. Dnešná akcia by sa dala nazvať aj výpravou za snehuliakmi. A to ma doma čakali dvaja snehuliaci. Ako dôkazový materiál prikladám foto. Ten malý má obzvlášť roztomilý pohľad. Darmo, je vidieť, že istý krátky čas sa dostali v nestráženom okamihu do rúk mojim malým neterkám.

Snáď dnes už nikoho neprekvapí, že sme aj opekali. S pribúdajúcim časom sa nám trochu kazilo počasie a beztak krátke výhľady sa začali ešte viac scvrkávať. Ale nevadí, keby bolo leto, tak prší a zmokneme, ale našťastie dnes je ešte zima.

Rozhľadňa pri obci Cerová – Rozbehy (7 m vysoká)

Vidieť z nej sú Záhorská nížina, Záruby, Veľká Javorina, mohyla generála Štefánika na Bradle i Zobor.

Podľa návštevníkov scenérii na kráse trochu uberá veža mobilného operátora.

Korlátko (455 m. n. m.)

Hrad bol postavený v 13. storočí a jeho úlohou bolo strážiť Českú cestu. Asi jeden rok bol majiteľom hradu aj lúpežný rytier Ján Moravanský, ktorý prepadával blízke i ďaleké okolie.

Panstvo hrad opustilo a presťahovalo sa do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici, Lieskovom a v Trstíne.

V roku 1740 slúžil hrad ako provizórna väznica, kde niekoľko hajdúchov strážilo väzňov v pivniciach. Od polovice 18. storočia hrad postupne pustne.

Jedna z povestí o hrade hovorí, že ukrýva zlatý poklad, ktorý stráži čert.