Detail akcie Trnavská stovka - 45. ročník - po Bukovú

Bulletin z roku 1978 – na titulke Vinco aj s otlakom 

http://www.tt100.cunder.sk/…-z-roku-1978

zopár historických fotiek: http://www.tt100.cunder.sk/g/1/historicke

To boli inakší borci keď to dali v takej výstroji

Ďakujem všetkým srdečne za pochvalu. Veľmi si to vážim.

Vincent co dodat, velka gratulacia a mas veru aj moj obdiv.. 

Tak ja ešte raz zopakujem to čo aj na STRAVE, gratulujem Vincent výborný výkon aj napriek tým otlakom, klobúk dole aj za tých necelých 70km, máš môj obdiv.

Vinco, dobrý výkon. Ja som počítal že prídeš až na Bukovú. Mal som na pláne, že tam prídem a odtial pojdem nočný pochod na Brezovú. Spolu by sme to dali ako štafetu.

Gratulujem nášmu malému skrytému talentu – Vincovi. Slušné, veľmi slušné. Stal sa z neho čerstvý 60-tnik, teda, aspoň čo sa prejdených kilometrov na jednu šupu týka.

Na začiatok: nedal som celú Trnavskú 100-ku. Došiel som iba po Bukovú.

Začiatok – Bratislava hl.st. (0 km) – 6.15 hod

Po zaregistrovaní som začal šliapať. Turistov bolo okolo mňa neúrekom. Ráno ešte bolo z hľadiska teploty príjemne. Bolo síce pod mrakom, ale zima nebola. Modlil som sa, aby podmienky vydržali čo najdlhšie. Šliapalo sa mi vynikajúco. Proste som si išiel svoje tempo a zrejme bolo rýchlejšie ako tempo iných. Čudoval som sa, že ja občas aj niekoho predbehnem.

K1 – Biely kríž (13.2 km) – 8.27 hod.

Prišiel som na Biely kríž. Turistami sa to tu len hemžilo. Ihneď som išiel do „Včelína“. Veľká a malá kofola bola veľmi žiadúca. Malú som vypil hneď. Tá len tak zmizla v mojich útrobách. K veľkej kofče som si dal horalku a prvú dávku magnézia. Podľa Romanových hodnotných rád som si prvý krát natrel nohy vazelínou a vymenil ponožky. Dlho som sa nezdržiaval a vyrazil som vpred. Okolo mňa ešte stále dosť turistov. Kopčeky dole som ešte plný síl zbiehal. Stále sa mi išlo fajn – nohy poslúchali.

K2 – Pezinská Baba (28.7 km) – 11.35 hod.

Prišiel som sem ešte plný síl. Aj tu bolo ešte dosť turistov. Navštívil som miestny bufet. Pol hodiny som si vystál na veľkú a malú kofolu. Proste typická „rýchla“ slovenská obsluha. Pri odpočinku som atakoval pašteku a chleba. Znova som si fukol magnézium. Druhý krát som si natrel nohy vazelínou a vymenil ponožky. Bez ďalšieho zdržiavania som pokračoval ďalej. Turistov akosi poriedlo, ale ešte stále som mal vizuálny kontakt s niekym. Občas som aj prehodil pár slov.

K3 – Čermáková lúka (36.4 km) – 13.55 hod.

Než som prišiel na tento kontrólny bod som absolvoval parádny klesák zo Skalnatej. Prvý krát som začal pociťovať otlačené nohy. No nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Na Čermákovej lúke bol zriadený tábor, kde bolo mnoho ľudí. Boli tu turisti a asi aj rodinný členovia, ktorí prišli podporiť „šialencov“. Keď som sa zaregistroval išiel som pozrieť zdroj vody – prameň, že si naberiem vodu. Šóra na vodu však bola príliš dlhá a tak som pokračoval ďalej. Čakala ma čerešnička na torte – Vápenná. Po absolvovaní tohto úseku musím potvrdiť, že je to riadna previerka fyzických a morálnych síl. Je pravda, že to je o hlave. Počas tohto úseku som išiel v kontakte s viacerými turistami. Ťahali sa hore tak ako ja – pomaly a rozvážne s prestávkami. Neviete si predstaviť tú úľavu, keď dorazíte na vrchol. Proste je to náročná previerka. Na vrchole bolo veľa turistov, ktorí tu odpočívali. Ja som si tu tretí krát mastil nohy a menil ponožky. Posilnil som sa Marskou a hroznovým cukrom. Zostalo mi pol litra vody a tak som nutne potreboval doplniť zásoby. Oprávnenosť doplniť vodu na Čermákovej lúke je pravdivá. Z Vápennej som zostupoval v spoločnosti troch chalanov, ktorí tiež básnili o doplnení vody.

K4 – Vápenná – Mesačná lúka (50.6 km) – 17.52 hod.

Pre mňa to bol bolestivý zostup. Začal som silnejšie pociťovať tvorbu otlakov. Áno – boli to už otlaky a snažil som sa na to nemyslieť. Zatiaľ ma to až tak neobmedzovalo. Na uvedenej kontrole bol chvalabohu prameň a tak som si doplnil zásoby. Tu som sa nezdržal dlho a už sám som pokračoval ďalej. Za Amonovou lúkou ma dobehla mladá žena, s ktorou som sa zoznámil na Pezinskej Babe pri čakaní v rade na kofolu. Najprv sme išli nemo za sebou, ale keď sa priblížila ku mne tak som ju oslovil. Išli sme spolu asi dve hodiny a debatovali o veciach turistických. Tiež patrí do nejakého turistického oddielu a tak sme mali o čom hovoriť. Išla mojím tempom, lebo si tiež potrebovala oddýchnuť a prišla jej vhod nejaká spoločnosť. Pod Čiernou skalou sme sa rozlúčili a ona pridala do kroku. Ja som už silne pociťoval otlaky a tak som spomalil. Po Brezinky sa to ešte dalo zniesť, ale potom tá asfaltka do Bukovej má už odrovnala. Rozhodol som sa, že na Bukovej končím. Pred Brezinkami som volal Romanovi, či nepríde pre mňa. Už predtým mi volal a keď som mu spomenul, že na Bukovej asi skončím pre otlaky tak sa mi priateľsky ponúkol, že príde pre mňa. Asfaltku som silou vôle úspešne zdolal.

K5 – Buková (66 km) – 21.15 hod.

Toto je môj cieľ. Roman ma už čakal na kontrolnom bode v reštaurácii. Keď sme sa zvítali išiel som si kúpiť niečo pod zub a kofolu. Pri stole sme družne debatovali. Obidvaja sme hovorili o svojich pocitoch z tejto akcie. Ja z tejto a Roman o svojich minulých. Roman mal snahu lámať ma, aby som išiel ďalej ale ja som už na to nemal. Poviem vám tak. Hlava chcela neochvejne ďalej, ale nohy hovorili stačí. Tie otlaky sa proste zdolať nedali. Áno musím priznať, že som zlyhal. Chodidlá nemám ešte pripravené na takúto dlhú túru. Kondička bola v pohode a hlava ani nehovorím – tá proste ťahala ďalej. Nechápem, že nepomohli ani výmeny ponožiek. Čo už. Asi potrebujem experimentovať z ponožkami, alebo s obuvou.

Aj keď som to nedal celé som so sebou spokojný. Zistil som, že môj limit nateraz je do 70 km.
Je to veľká výzva a kto sa chce otestovať vrelo odporúčam túto akciu.

To by bolo všetko k tejto akcii.

P.S.: v prílohe prikladám dôkaz, že som aspoň niečo dokázal.

Jeden z našich členov dal veľmi zaujímavý návrh do pľacu. Ak naši najlepší znovu budú vymýšľať a pôjdu znovu na Malokarpatskú 100-ku, tak ich prídeme do Bukovej podporiť. Neprídeme s prázdnymi rukami a len tak, ale s čelovkami na hlavách a spolu svorne vykročíme na nočný pochod a posledný úsek absolvujeme s nimi až do Brezovej pod Bradlom. No nič, Romanovi sa musí dať noha do poriadku.

Ja sa neobávam, že by som to nedal. Po Sobotišskej 50-tke mám v tom úplne jasno. 

Zúčastneným budem z gauča držať palce!

Posledné dni zvažujem či sa zúčastním, na jednej strane ma to naoazj veľmi, veľmi láka, je tu však jedno veľké ALE a síce, že skuškové ma vyčerpalo po psychickej stránke viac ako som čakala a obávam, sa že by som to nedala. je to dilemam ale nechcem sa celkom odrovnať

Ivka, s tým „preťahovaním“ to nebude až také drsné
V žiadnom prípade sa nebudem dávať „preťahovať“. Ja si pôjdem svojim tempom a uvidí sa kam až dôjdem. Motivácie aj bez Romana mám dosť, nemusí ma nikde popoháňať alebo povzbudzovať. Dokázať sám sebe na čo mám, je dostatočná motivácia Ja som sa už poučil z chýb iných a nespravím rovnakú chybu ako jeden nemenovaný člen Na Romana alebo Sama proste nemám a nemienim klamať sám seba

Ja si to zatiaľ iba myslím, ale počítam, že Lenka bude rovnakého názoru a keď naozaj na akciu pôjde, tak budeme tvoriť pri tejto akcii turistický pár Ak sa mýlim, nech ma Lenka sama poopraví.

Musím napísať, že som plný očakávaní ako to dopadne. Na akciu sa teším.

P.S.: Ivka, inak ďakujem za upozornenie (teplý bonz)  

Juuj, ale sa Vás prihlásilo… držím palce odvážlivci. Vincent, ty sa maj extra na pozore, práve sa Roman tuto v slabej neuváženej chvíľke po obede priznal, že sa na Teba chystá… citujem Romana: " pojdem večer od Bukovej a pretiahnem Vinca… ďalej"… neskôr dodal že ťa má v pláne preťahovať až po Bradlo