Detail akcie Zo Sološnice na Vápennú

Keď sme sa ráno autom presúvali do Sološnice, tak nás niekde medzi Plaveckým Petrom a Mikulášom prekvapil intenzívny dážď. Sám som začal pochybovať o počasí, ktoré predpovedali Nóri. Už som myslel, že dnešnú akciu budeme musieť zrušiť. Avšak Roman neprestal veriť mojim „zázračným schopnostiam“ vybaviť (vymodliť) pekné počasie. Veril im o to viac, keď sa už niekoľkokrát presvedčil pri akciách minulých Áno – je dobré a zásadné páni, že ste ma mali so sebou Počasie sa nakoniec tak parádne upravilo, že vydržalo celú akciu. Mrzí ma len to, že moje modlitby nezafungovali na silný vietor, ktorý nás sprevádzal celú akciu. Nám to však až tak nevadilo.

Prvý náš cieľ bol Veľký Petrklín. Je to taká chuťovka. Ihneď po odbočke na modrú, ktorá vedie na Petrklín sa do nás obula riadne naklonená rovina. Vďaka tomu, že sme boli ešte čerství sme to ale zvládli. Na jeho vrchole je vojenský stožiar s plošinou slúžiacou na kochanie sa. V tento deň bol vietor natoľko intenzívny, že húpanie sa stožiara bolo citeľné. Ja osobne som na plošine dlho nevydržal. Trochu som sa bál. Bol som ochotný vyfotografovať iba pár fotiek a trielil som dolu. Pred odchodom som spravil spoločnú fotku, aby boli dôkazy Neskôr, keď sme boli na ceste na Sklený vrch má napadlo, že som na stožiari zabudol natočiť video, ale odvahu povedať chlapcom, aby sme sa vrátili, som už nenašiel 

Cesta na Sklený vrch bola pre mňa príliš zdĺhavá a navyše viedla asfaltom. Už som myslel, že tam ani nedôjdem. Zbadal som, že akosi začínam byť alergický na asfalt. Nakoniec som to zvládol. Útechou bol odpočinok na lavičke, ktorá sa na ňom nachádza. Po prestávke sme pokračovali na Mesačnú lúku po už príjemnejšom teréne. Asfalt zmizol a už sa neukázal – až na úplnom konci, keď sme sa vracali do Sološnice.

Keď sme prechádzali Mesačnou lúkou a zamierili po červenej na náš najvyšší bod akcie, spomenul som si na chvíle, keď som tadeto prechádzal v júni v rámci „Trnavskej stovky“. Spomienky boli naozaj veľmi živé Onedlho sme dorazili na Vápennú. V tento pekný deň sme tu neboli sami. Bolo tu viac ľudí s rovnakým „postihnutím“ ako máme my členovia PATa a MATa. Zabudol som spomenúť, že tu i na Veľkom Petrklíne bol dodržaný „vrcholový pitný režim“, ktorý tentoraz obstaral Jožo. A samozrejme odovzdávali sa aj vrcholové medaile. Príchod ako aj pobyt sme zdokumentovali na videu i fotkách. Samozrejmosťou bola spoločná fotografia, hoc bolo náročné nemať v zábere cudzieho turistu.

Cestou späť do Sološnice sme sa ešte pobavili staviteľským umením Miša a navštívili vŕšok Malej Vápennej. Bodkou za touto vydarenou akciou bolo občerstvenie v Smolenickej reštaurácii Dvor u Sedliaka plus. Kapustová polievka a pivečko iba znásobili moje pozitívne dojmy z tejto bombovej akcie.

P.S.: Romanovi ďakujem v mene ostatných za dopravu

Dnes som podľahol čaru prírody, žiaľ iba myšlienkami. Všimol som si, že jeseň sa už blíži. Niektoré stromy sú už jesenné. Dorazil ma západ slnka. 0 čo mi vlastne ide?

Dnešný deň – krásy naokolo na mňa pôsobili, pôsobili a pôsobili, až som si uvedomil, že tento sen je veľmi vhodný ako jesenná akcia! Keď budú listnaté stromy krásne žlté a červené, chcel by som navštíviť Veľký Petrklín i Vápennú. Vôbec nevadí, ak bude ráno hmla. Len aby boli výhľady a rukavice – skúsenosti z Jelenca.

My na to, že je to naozaj vhodný termín, ktorý zneužijeme na turistiku! Len žiaľ asi každý na inej akcii. Skupinka od Hlohovca ráči ísť na celú Veľkú noc do Ždiaru a tam podľa síl, chuti a počasia postvárať veci nevídané.

Podľa môjho pracovného harmonogramu vychádza pre mňa ako najvhodnejší termín 30.3.2018 na Veľký piatok – pred mojou prvou nočnou zmenou.
Čo vy na to?

Áno, navštívime aj Veľký Petrklín. Žiadne obchádzanie! Tu je zopár informácií prečo – http://www.planetslovakia.sk/…lky-petrklin