Detail akcie Rysy z Popradského

Hmm, ako sa hovorí „Iný kraj, iný mrav“. Tu by sa dalo povedať „Iná partia, iné tradície“. Z úzkeho významu slova „štartovné“ (tekuté), to sme ráčili stihnúť už večer predtým pri pokri. Pre istotu viac krát.

Zo širšieho významu slova „štartovné“ sme sa ráno navzájom slovne štartovali pri turistickom rázcestí „Nad Popradským plesom“. Tu totiž ležali pokušenia rôznej hmotnosti, ktoré mohol ktokoľvek, kto sa na to cítil, vyniesť na chatu pod Rysmi.

„Vrcholovku“ už neukecám, na to som zabudol. Á, ukecám! Kto sa prihlásil na akciu? Nejaký Vincent! Kedy nám dal vedieť že nepríde? Až cez SMS keď sme sa ho pýtali v deň akcie, či mu máme objednať na chate pod Rysmi pivo! Čo keď som teoreticky podvedome počítal s tým, že vrcholovku tradične obstará Vincent?! Možno by bol zo mňa dobrý právnik.

Svojim spôsobom bola aj vrcholovka, ale nie v tradičnom fidorkovom formáte, ale v podobe tabličiek obľúbenej študentskej pečate. Keď sa môže meniť doba, prečo by sa nemohol meniť vzhľad i dôvod vrcholovky? Tentoraz členovia spolku vedeli, čo ich čaká na vrchole. Študentská pečať mala zabezpečiť, aby nik nezaváhal a ani ho nenapadlo, že na vrchol nevystúpi. Takže 2 v 1, šampón i kondicionér, pardon, motivácia i odmena.

PS: Tuším, prečo ma na chvíľu dala trochu dole choroba, ale iba trochu.

PS2: Rád by som mal po dlhej dobe na vlastných fotkách aj nejakého Vincenta. Keby sme sa spolu občas nevídali v práci, by som si začal myslieť, že tá Mirova choroba je nákazlivá a začína si vyberať svoju daň aj na iných členoch PATa a MATa.

Jozef, tuším si nespomenul ani štartovné a ani vrcholové Zdá sa, že si nedodržal tradíciu a tak ma napadá, či práve toto nebolo príčinou indispozície Tvojho zdravotného stavu 

Inak túto túrku vám tak trochu závidím. Tiež som sa hotoval na Rysy, ale rodina bola teraz prednejšia – ako vždy.
Rysy určite niekedy nabudúce.

My sme si to v Liptovskom Jáne tiež užili. A boli sme aj na takej krátkej vychádzke na rozhľadni (Svätojánska rozhľadňa) nad obcou. Ten výhľad za to stál.

P.S.: tie Tvoje fotografie sú pekné, pri pohľade na Vysoké Tatry som si nostalgicky spomenul na septembrovú magistrálu z roku 2016

P.S2.: prikladám pár mojich fotiek

P.S3.: v pozadí na prvej fotke by mal byť Veľký Choč

Večer, deň pred akciou padá dôležité rozhodnutie. Večierka bude o 22:00 hod., pretože sme odhodlaní ráno vstávať o 05:00 hod.. Ráno v deň akcie vstávame o 05:26 hod. pretože budík máme nadstavený od pondelka do piatku a dnes je práve sobota. Marošovi sa však našťastie ráno zazdalo, že je nejako podozrivo veľa svetla a svoje podozrenie okamžite konzultoval s hodinkami. Vyrážali sme iba o 15 minút neskôr, ako sme plánovali.

Tým zachránil akciu, aspoň sme si to vtedy mysleli. Na poobedie totiž hlásili búrky a preto okolo 14:00 hod. sme už chceli byť v blízkosti základného tábora. Neskôr sa ukázalo, že meteorológovia mali pravdu iba napoly. Poobedie síce prišlo, ale búrky nie.

Chata pod Rysmi i samotný vrchol prekvapili. Vyteperiť do výšky 2 250 m bicykel, no dobre, proste nečakaná inšpirácia, ktorej sa niekto neubránil, ale klavír? Veď to muselo bolieť!

Pri zostupe začalo niečo na mňa liezť a pekná turistka to veru nebola. Niekde nad Žabími plesami sa dostavila horúčka a bolesť hlavy. Vysporiadal som sa s tým po svojom. Začal som rozmýšľať. Do rany mi padol turistický pozdrav „Ahoj“. Ako vôbec vznikol? Podľa mňa je to skomolenina dvoch slov „Au“ a „Joj“ = „Aujoj“. Pravdepodobne to nechtiac spískali nejakí šušlavý a hluchý turista. To je tak, keď sa stretnú dvaja špecialisti. Zatiaľ pracujem s touto teóriou, je však potrebné ju ešte overiť.

Na chate sa mi polepšilo a tak sme si dali ešte prechádzku okolo Popradského plesa s odbočkou na Symbolický cintorín. Večer sa však choroba vrátila v ešte väčšej sile. Nasledujúce ráno som bol stále nemožný. Ostatní nechceli bezo mňa ísť, takže znovu odkladáme výstup na Kôprovský štít. Možno niekedy nabudúce.