Dnes je: pondelok - 27.5.2024, Meniny má: Iveta
Aktualizované: 27.05.2024

Fotografie z roku 2014



On-line: 4

Akcie: 825

Foto galérie: 659

Videá: 286

Odkazy: 579

Komentáre: 1474

Login:

Heslo:

Detail akcie Cesta hrdinov SNP v Nízkych Tatrách #1 / Telgárt - Kolesárová

Detail uskutočnenej akcie

Vložil:
Vinco
Dátum:
sobota - 28.07.2018
Pohorie:
Nízke Tatry
Vzdialenosť:
25.06 km
Čas:
9h 15m
Stúpanie:
1883 m
Klesanie:
1329 m
Náročnosť trasy:
9
Body do rankingu:
101
Mapa:
Turista
prih. / ospr.
účasť
Rado Rado
Pi - 02.03.
Vinco Vinco
Pi - 02.03.
Jozef Jozef
St - 06.06.
Mišo Mišo
St - 27.06.
Marek Marek
Po - 23.07.
Roman Roman
Po - 23.07.
Hosť 1 Hosť 1
So - 28.07.

Fotky a videa Videné: 106

prehrať videoprehrať video prehrať videoprehrať video
1. akcia2. akcia

Trasa akcie

penzión Zubrovica – Telgárt nám. – Prm. Zubrovice – Kráľova hoľa (1946 m) – Orlová (1840 m) – Ždiarske s. – Andrejcová útulňa – Priehybka – S. Priehyba – poľovnícka chata pod Kolesárovou

Poznámka k akcii

Prvá trasa dvojdňovej akcie v Nízkych Tatrách.

Doprava:
27.7.2018 v pi­atok sa autami z Leopoldova dopravíme na Čertovicu a tam necháme aj autá. Táto trasa aj s rezervou trvá 3 hodiny. Odchod autobusov z Čertovice do Telgártu je:

  1. o 14.26 hod. – to znamená, že z Hlohovca je potrebné vyraziť o 11.26 hod.
  2. o 17.25 hod. – to znamená, že z Hlohovca je potrebné vyraziť o 14.25 hod.

Ubytovanie na jednú noc si zabezpečíme v Penzióne Hanka v Telgárte. Ráno 28.7.2018 v so­botu vyrazíme na túto trasu. Prespíme v sedle Priehyba, na ktorom je vhodné miesto pod prístreškom.

Druhý deň 29.7.2018 v ne­deľu vyrazíme na druhú trasu tento dvojdňovej akcie.


Dnes 1.7.2018 som volal do penziónu Hanka a bolo my povedané, že majú na piatok 27.7.2018 obsadené všetky izby. Zabezpečil som náhradné ubytovanie pre 5 (päť) osôb v penzióne Zubrovica – v päť lôžkovej izbe.


Pozrite si nové info k doprave na túto akciu


Trasa od penziónu Zubrovica (ubytovanie) po začiatok túry Telgárt nám.: https://mapy.hiking.sk/?…
Trasa zo S. Priehyba po poľovnícku chatu: https://mapy.hiking.sk/?…

Komentáre:

Vinco

Vinco

2
zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto zobraziť foto

Úvod

Znovu sa zopakovala situácia z poslednej mojej akcie v Malej Fatre. A to, že počasie štyri dni pred začiatkom bolo katastrofálne. Piatok až nedeľu malo pršať. Dokonca v prvý deň túry (sobotu) sľubovali až 32 mm zrážok. Zahájil som intenzívne modlitby k bohu za pekné počasie. Dokonca som nabádal aj ostatných členov výpravy k tomu istému. Poprosil som ich minimálne o jeden Otčenáš než príde deň D. Vo štvrtok večer, keď sa záväzne rozhodovalo či pôjdeme alebo ne-pôjdeme sa predpoveď zmenila v náš prospech. Rozhodli sme sa, že akciu absolvujeme.

Nultý deň

Na Čertovicu sme dorazili Radovým autom v dostatočnom predstihu, tak aby sme stihli autobus do Brezna. Počasie nás privítalo dažďom. Prezradím, že to bol prvý a posledný dážď počas celej akcie. Prípoj v Brezne, ktorý smeroval do Telgártu sme o cca tri minútky nestihli. A tak sme si museli počkať hodinu na ďalší spoj. Keď sme dorazili do Telgártu ubytovali sme sa v penzióne Zubrovica. A kedže sme boli už hladní nezaváhali sme a navštívili Horehronskú kúriu. Každí si dal to, na čo mal chuť, ale pivom nikto nepohrdol. Po návrate do penziónu sme stanovili budíček na 5.15 hod. s odchodom na akciu o 6.00 hod. Čas do večierky sme strávili v spoločnej kuchynke hraním kariet (Faraón) a striedmym popíjaním.

1. deň

Pekne nabalení sme vyrazili. Na začiatku sa nezdal ruksak taký ťažký, čo sa rapídne zmenilo neskôr. Kráľova hoľa z Telgártu, to je naozajstná výzva pre tých, ktorí túžia po trýzneni a brutálnej námahe. Naozaj. Bola to riadna fuška prísť na vrchol. Kto nezažil – nepochopí. Náročné bolo stúpanie pod vedením vysokého napätia, kde sme vplyvom vysokej trávy po pás premokli od rosy. Neskôr sa to polepšilo, ale naklonená rovina sa naďalej nevzdávala. Samozrejme, že sme si na vrchole dali prestávku. Bolo treba si oddýchnuť a riadne sa pokochať. Akurát výhľady neboli až také dokonalé ako v septembri 2014. Vtedy boli nádherné výhľady na Vysoké Tatry.
Po tom čo sme si oddýchli pokračovali sme ďalej. Kým sme prišli po Andrejcovú útulňu, našu ďalšiu prestávku, nám najviac dalo zabrať klesanie z Bartkovej do Ždiarského sedla. Na tomto úseku Marek pocítil bolesť v krížnom väze ľavej nohy a musel si nohu obviazať elastickým obväzom.
Vykúpenie pre nás bola prestávka na Andrejcovej útulni. Boli sme milo prekvapení pohostinnosťou personálu tejto celkom slušnej útulne. Podáva sa tu pivo Tetrov (iba tu nikde inde), čaj, káva, voda so sirupom. Za dobrovoľný príspevok (v prospech opravy strechy) tu podávajú aj šošovicovú polievku s klobáskou. Ďalej rôzne sladkosti (horalky atď…). A je možné si zakúpiť aj suveníry (odznak, mapu a pod.). Po hodinovom oddychu sme vyrazili ďalej. Než sme vyrazili všimli sme si, že v blízkosti útulne pobehuje nejaký pes (Bavorský farbiar). Ja som len tak z prče zapískal na píšťalu. Pes pribehol k nám a odvtedy išiel s nami skoro až po Čertovicu. Našim cieľom bola poľovnícka chata pod Kolesárovou, kde nám Roman doporučil prespať namiesto sedla Priehyba. Bombónikom na tomto úseku bol výstup na Veľkú Vápenicu, ale hlavne aj zostup do sedla Priehyba, ktorý robil problémy nielen Marekovi ale aj nám ostatným. Rozhodnutie prespať v poľovníckej chate malo výhodu aj v tom, že ráno na druhý deň nás už nečakal dlhý výstup na Kolesárovu.

Večer a noc

Poľovnícku chatu sme chvíľu hľadali. Mne sa ju ale nakoniec podarilo nájsť aj vďaka tomu, že som si cestu k nej uložil do mobilu. Na miesto nocľahu sme dorazili za svetla. Asi po hodine nášho príchodu na miesto dorazil šiesty člen výpravy – Roman. Do tmy zostávali približne tri hodiny. Tento čas sme využili na rozloženie ohňa, jedlo a prípravu nocľahov na spánok. V blízkosti chaty je latrína a neďaleko je aj prameň, ktorý nám poslúžil aj ako chladnička pre naše pivo. Takže žiadny problém. Noc sme prežili bez ujmy a bezpečne – psíček nás príkladne strážil.

2. deň

Tento deň nás už nečakali také brutálnosti ako predchádzajúci deň. Ráno, keď sme vstali, čakalo nás slnečné bezoblačné počasie. Po raňajkách a zbalení sa sme vyrazili. Samozrejme psík išiel s nami. Najviac si obľúbil Miša. On bol jeho najlepší kamarát grin Poslednú dlhšiu prestávku sme si dali na útulni Ramža. V blízkosti je aj prameň a pre otužilých je možnosť aj okúpať sa. Roman tejto brutalite nepodľahol, aspoň čo ja viem, lebo ja som pri prameni nebol. Ak to nie je pravda opravte ma prosím. Po oddychu sme vyrazili na poslednú časť trasy. Čakal nás už len nenáročný terén a dve sedielka. S približujúcim sa cieľom stúpala v kolektíve aj dobrá nálada, hoc sme boli dosť unavení. Najväčšie problémy robili ubolené ramená po ťažkých ruksakoch. No najväčšie uznanie musím vysloviť najmä Marekovi a aj Romanovi, ktorí boli tak trochu handicapovaní. Chlapi – klobúk dole za to, čo ste dokázali.
A chcem vysloviť veľkú pochvalu a uznanie aj ostatným členom, vlastne nám všetkým, lebo prejsť z Telgártu na Čertovicu je drina – žiadne lízanie medu.

Záver

Na Čertovici sme svorne podľahli kofole. Romana sme zviezli k autu do Podbrezovej. Po ceste domov sme sa ešte spoločne zastavili na jedlo pri Budči v Čertovskej Kolibe.

Podľa môjho hodnotenia to bola vydarená akcia, na ktorú ja osobne budem dlho spomínať.

Ďakujem ostatným za skvelú spoločnosť.

komentár: 384 pridaný: 04.08.2018 - 00:05
Jozef

Jozef

1

Je ráno, vyrážame z Telgártu. Miestami tušíme, kadiaľ ísť. Miestami nám trčia z porastu iba hlavy. A to ideme po medzinárodnej turistickej trase! Mokrí sme až po uši. Pred niekoľkými rokmi som tadiaľto išiel na Kráľovu holu. Vtedy tu bol polom. Ten medzitým zmizol, ale chodník odvtedy značne zarástol.

Tentoraz z Kráľovej hole neboli očarujúce výhľady na Tatry kvôli oblačnosti. Môžeme byť radi aj za také výhľady, aké boli. Pretože malo pršať a nezmokli sme. Trochu sme si na vrchole odpočinuli a pokračujeme ďalej.

Pred sebou máme stále dlhú cestu. Miestami nám oblačnosť zabraňuje vo výhľadoch. Napriek tomu však máme šťastie. Raz prší za nami, potom pred nami, nakoniec pod nami. Kúsok pred útulňou Andrejcová pridávame do kroku, aby sme nezmokli. Máme šťastie, nepršalo.

Na útulni nás čakalo prekvapenie – pivo a polievka. Dobrovoľníci tam čapujú už 3 roky. Zbierajú tak peniaze na opravu strechy, zväčšenie útulne… Dohovoril som, aby aj ostatní mali čo povedať…

komentár: 380 pridaný: 31.07.2018 - 06:11