Vinco
Úvod
Je ráno. Narodil sa posledný deň na našej SNP-éčke. Aj dnes to
s dopravou na štart vymyslel Mišo parádne. Možno sa táto dobrá myšlienka
zrodila už večer pri pohodovom hraní kariet a popíjaní parádneho rumu 
Definitívne tak zabil Jožove zajačie úmysly, nezúčastniť sa poslednej
túry na Ceste hrdinov SNP. Do Bardejova sme pricestovali Jožovým autom a
zaparkovali pri malom cintoríne. Odtiaľ nás na štart do Andrejovej dopravil
taxík, ktorý privolal náš organizátor celého tripu Michal. Ja mu musím
dať 
a plne si to zaslúži za celé organizovanie nášho
výjazdu na východ krajiny.
Putovanie
K štartovaciemu rázcestníku Andrejová sme opäť, ako
včera, museli pricupitať od školy v obci Andrejová. Tu nás totižto
vysadil taxík. My sme sa proste potrebovali rozcvičiť
Naše prvé oficiálne kroky po červenej viedli cez Andrejov potok. Následne sme už otvárali elektrický ohradník a vstupovali tak do kráľovstva kráv. Parádne sa išlo po trávnatých pasienkoch. Na konci lúky naše telá pohltil tienistý les.
Dilema nastala po príchode k rázcestníku Sedlo pod Hradským. Na tomto mieste Jozef umne zhodnotil svoje kolenné možnosti a tak návštevu hradu Zborov oželel. Ako písal vo svojom komentári, on na hrad pôjde niekedy v budúcnosti. My s Mišom sme kopli do vrtule, aby sme po prehliadke hradu nemuseli dlho naháňať Jozefa. Na hrad Zborov sme dorazili za dvadsať minút a detailne si ho pozreli. Musím spomenúť, že hrad je v peknom stave. Je vidieť, že sa ustavične pracuje na jeho obnove. Aj pri našej návšteve tu bolo cca desať pracovníkov. Návšteva a prehliadka hradu by zabrala aj dve, možno tri hodiny. No my sme toľko času nemali a tak sme po prehliadke išli „naháňať“ Jozefa.
Malé dobrodružstvo nás čakalo po príchode do obce Zborov. Prvé naše kroky viedli osadou cigáňov s príznačným názvom Zákutie. Hneď po vstupe do osady po nás vyštartovali voľne pobehujúce psy. Mišo bol ale na túto skutočnosť pripravený a tak po prvom útoku psa sa z pošvy porúčal jeho parádny nôž. Mal úspech, pretože ihneď po tasení noža útoky skončili. Nasledujúce putovanie po obci i mimo nej viedlo ako inak, po asfaltke. Než sme prišli po odbočku Zborov, podhradie nahlas sme s Mišom rozmýšľali, prečo SNP-éčka z hradu Zborov nevedie po žltej značke, mimo túto nezáživnú obec. Nad týmto by sa organizátori/značkári Cesty hrdinov SNP mali zamyslieť. Kto by sa chcel v obci „posilniť“, alebo si nakúpiť, tak tých pár sto metrov by sa vrátil. Sú to len dva kilometre, čo je to proti dĺžke SNP-éčky?
Od rázcestníka Zborov, podhradie nás čakal výstup na náš najvyšší bod trasy. Stebnícka Magura je vidno naďaleko, tá sa nedá prehliadnuť navyše, keď na jej vrchole sa tyčí televízny stožiar. Tu sú parametre výstupu: 5.2 km a 580 m výškových. Prvé štyri kilometre sú pohodové, postupné a zhltnú 360 metrov výškových. My s Mišom sme si spravili krátku (jednu) prestávku pri rázcestníku Pod Magurou. Posledných 1200 metrov vedie po serpentínach a dajú sa v pohode a dokonca aj bez zastavenia zvládnuť. Pri putovaní je treba myslieť na dobré veci, ktoré turistu čakajú na vrchole stúpania. A poviem Vám, že stoja za tú námahu.
Na vrchole po našom príchode bolo pár turistov i cyklistov. A bol tu aj náš Jozef. Sedel pri piknikovom stole, čakal na nás a sušil upotené tričko. Na Stebníckej Magure je okrem televízneho stožiaru postavená aj parádna Berzewiczová vyhliadková veža. Informácie o výstavbe sú tu: vyhliadková veža. Prvá, pôvodná vyhliadková veža bola postavená v roku 1905. Počas prvej svetovej vojny v roku 1918 bola zničená. Táto moderná vyhliadková veža (jej výška je 30 metrov) bola postavená presne podľa vzoru pôvodnej veže. Na to, aby ste sa pokochali jej nádhernými 360° výhľadmi do širokého okolia, musíte vyšliapať 104 schodov. Ísť hore na vyhliadku sa naozaj oplatí, je to naozaj pekný zážitok.
Parádne oddychové miesto sme opúšťali posilnení a dostatočne
oddýchnutí. Charakter prudko klesajúceho terénu nám na chvíľu narušila
Kamenná hora. Ale veď vieme, že na „horu“ sa musí
šliapať hore a nie dole No a to bol posledný úsek po Bardejovské
kúpele, ktorý bolo treba stúpať hore. Následný prudší klesák povolil
až s príchodom do Sedla Čerešňa. Tu už išiel Jozef
prevažne na konci našej kolóny. Ale i tak mu patrí poklona, že zvládol aj
túto tretiu časť SNP-éčky. Môžem to už tu na tomto mieste vysloviť,
lebo nasledujúce putovanie malo jemne klesajúci charakter. Onedlho už naše
nohy hltali asfalt Bardejovských kúpeľov. Kávu, ktorú sme
si vychutnali v jednej z otvorených kaviarní Grand Coffee,
bola povinnosťou pri návšteve kúpeľov. Robia to tak všetci návštevníci.
A my sme neboli výnimkou.
Po odchode z kúpeľov nás na poslednej trase do Bardejova najprv privinul pod svoje krídla príjemný chladivý les, ktorý nás priviedol na Hrebeň kamennej hory. Vyšli sme na lúku a uvideli Bardejov ako na dlani. Za našimi chrbtami sa týčila nevysoká rozhľadňa Kamenná hora. Musela sa obísť bez našej návštevy. Nič už nemohlo narušiť pohodový zostup s parádnym výhľadom na približujúci sa Bardejov. Putovanie po uliciach Bardejova bola také nezáživné, povinné k parkovisku so zaparkovaným autom. Len pri prechode po moste nad riekou Topľa naše zmysli na chvíľu ožili. Počas celého putovania až z Dukly sme sa presviedčali o fakte, že Slovensko vysychá. Všetky vodné toky sú s vodou na tom biedne a to je alarmujúci stav. To len taká malá vsuvka.
Záver
Je podstatné, že sme ako partia JA, JOŽO a MIŠO v zdraví prešli naše
ďalšie trasy na Ceste hrdinov SNP. Ja som si tieto tri dni na východe našej
krajiny naplno užil, uvidel som nové miesta, načerpal nové informácie a
získal nové skúsenosti. Myslím si, že aj Jozef a Mišo mali podobné ak nie
rovnaké pocity a zážitky a navyše, čo ja nikdy nebudem mať, zažili
nezabudnuteľné chvíle s Vincom 
Už teraz sa teším na našu poslednú trojdňovú edíciu na Ceste hrdinov SNP na východe našej krajiny, ktorá nám chýba na dokončenie celej trasy SNP. Ďakujem Jozefovi a Mišovi za prežité skvelé tri dni vo Svidníku. Mišovi zvlášť ďakujem za excelentné zorganizovanie tripu a Jozefovi zvlášť ďakujem za nezištnú a pri ceste domov obetavú dopravu.
Ďakujem a uvidíme sa pri poslednej edícii na trase SNP.