Jozef
Dnes ráno sme si mohli pospať trochu dlhšie, pretože autobus nám tentoraz ide až o 09:15 hod. Nevýhodou je, že kvôli tomu začneme turistiku až okolo desiatej. Nevadí, máme na to celý deň. Dnes nás čaká asi 24 kilometrový úsek. Kým včera sme prechádzali cez viacero dedín (Medvedie, Vyšná Písaná, Nižná Písaná, Kapišová a Nižná Jedľová) kým sme sa dostali do Svidníka, dnes budeme prechádzať iba cez jednu dedinu zvanú Kurimka. A buď tam bude šenk, alebo nebude. Čo to bude? Hop alebo trop?
Turistický chodníček sa teší rôznej kondícii ako moje kolená. Raz je pohodový, široký. Inokedy úzky. A práve tam na nás číha žihľava a ďalšie bonusy. Neskôr sa k tomu pridajú popadané stromy. Niečo ide preliezť, väčšie a košatejšie stromy sa dajú iba obísť. Na chvíľku sme uvideli Bardejov, náš zajtrajší cieľ. S výhľadmi sa to zlepšuje až za Kohútovom. A to vďaka lúčke. Definitívne vystupujeme z lesa. Už vidieť dedinku Kurimku. Vincent práve natáča Miša. A záber mu pokazila laň. Stihol to, malo by to byť na videu…
Kurimka je asi v strede dnešnej túry. Žiaden šenk. A je to trop. Hop dnes nebude. Našťastie sa nespolieham na takéto veci a spokojne vyťahujem v Altánku Kurimka pivo z ruksaku. Pomohlo. Už nemám zajačie úmysly. Som sa totiž pohrával s myšlienkou, že ďalej do Svidníka budem pokračovať autobusom. No dobre, trochu tomu napomohol aj pohľad do mapy, kde je vlastne Kurimka a ako je spojená cestami so Svidníkom. To tam pri dnešných spojoch naozaj budem skôr peši ako autobusom.
Niekde pred Lazovou lúkou stretávame starých známych. Manželský pár, ktorý s nami šiel včera autobusom na štátnu hranicu na Dukliansky priesmyk. Nemajú pre nás dobré správy. Vraj smerom na Makovicu je to samý popadaný strom. Vraj katastrofa. My ich upokojujeme, že na druhej strane za Kurimkou katastrofa plynulo pokračuje ďalej…
Aj my pokračujeme ďalej. Už sme zo dva tri stromy prekročili. Toto nazývali tou katastrofou? Veď to je zatiaľ pohoda. Dopadlo to ako s tým šenkom v Kurimke. Už pred Makovickým sedlom sme trochu frfľali, ale čo nás čakalo za ním, no bolo to zaujímavé. Ani neviem, ako som sa dostal na Čiernu horu. Ale už som mal toho dosť a žiadna posila v ruksaku už nebola. Už keď som tu, aspoň vyleziem na tú netradičnú rozhľadňu.
Netradičná veru je. Začína drevenou konštrukciou a hore pokračuje konštrukciou pripomínajúcou lešenie. Pri lezení hore človek pochopí. Drevená časť je príliš nízka na to, aby človek videl ponad stromy. A tá lešenárska? Človek má pocit, že je na stožiari hojdajúcej sa lode. Našťastie iba mierne sa hojdajúcej. A to ani vietor nefúka. No, nebolo to až také drsné. Ja už mám všetky zážitky čo som potreboval. Chalani chcú ešte vybehnúť na rozhľadňu. Lúčim sa s nimi, a pomaly pokračujem. Čaká ma totiž najťažšia časť, klesanie. By som ich príliš zdržoval.
Pomaly klesám. Chalani ma už dobehli. Do Svidníka je to už iba necelé 3 kilometre. Už sa teším na svidnícky kruháč. Doteraz som ešte takú radosť z kruháča nemal. Tam to všetko končí. Na dnes. A zajtra uvidíme. Nepáči sa mi totiž zajtrajší odchod autobusu.