Detail turistickej akcie

Úvod

Mnohí z nášho spolku si možno kladú otázku, kde ten Vinco chodí na takéto nápady na túry. Tak ja Vám to teda prezradím Mnohé a nielen táto vznikne tak, že si na YouTube pozriem turistické video so zaujímavou trasou a buď ju celú „ukradnem“ , alebo si ju väčšinou upravím. Je tam toho neúrekom a kto chce, ten si tú správnu pre neho vždy nájde. Druhý spôsob je taký, že si proste sadnem k mape.cz a kreslím trasy až sa mi nejaká zapáči. Ale u Sidorova to bolo inak. Sú totižto kopce, či miesta pri ktorých som už v minulosti bol, ale nenavštívil. A tak sa stalo aj so Sidorovom. My (ja, Jozef, Marián a Miro) sme už v minulosti – v septembri 2012 – práve prechádzali cez Sedlo pod Sidorovom počas nášho dvojdňového putovania Veľkou Fatrou z Ružomberka na Smrekovicu s prespaním pod holým nebom. Vtedy nebol čas a ani chuť štverať sa hore na Sidorovo. A tak stačila iba malá pripomienka tohto nádherného kopca v nejakom videu a akcia bola na svete.

Túto akciu obohatenú o atraktívny Vlkolínec a Malinô Brdo som vložil už v pondelok, aby som záujemcom poskytol čas na premýšľanie, čo s voľným víkendom. Akcie s Vincom bývajú vždy nezabudnuteľné, na to treba vždy pamätať To nehovorím ja, ale iní členovia spolku Napokon som bol veľmi rád, že sa prihlásili ďalší záujemcovia. I keď som zvyknutý chodiť aj sám, prítomnosť ďalších je lepšia voľba.

Nakoniec chcem poďakovať Inke a Lubovi, že si vzali na starosť bezpečne nás dopraviť na i z akcie. Vo Sverepci sme tradične stáli na rannú kávu. Áno. Benzínka vo Sverepci sa stáva tradičnou zastávkou, keď cestujeme na turistiku dve a viac hodín týmto smerom. Pre tých, ktorí by chceli túto akciu absolvovať spomeniem, že parkovanie pri Vodnej nádrži Hrabovo je pohodlné a bezplatné.

Putovanie

Prvý zaujímavý bod – Sidorovo (1099 m)

Prvých 1500 metrov putovania bolo príjemných a trasa viedla okolo pekných drevených chatiek. Pred pripojením na červenú značku sme si ako prvé vychutnali Vyhliadku na Kalvárii. Vstup do ozajstného a chladného lesa viedol okolo kontrolného stanovišťa s mladými usporiadateľmi behu. My sme totižto dnes vbehli do bežeckej edície Behaj lesmi. Tým, že sme vstúpili na červenú turistickú značku a išli na hrebeň sme sa tomuto podujatiu dočasne vyhli. Ale o tom ešte neskôr.

Viete prečo máme červené turistické značky? No aby nás ich profil dobre vyžmýkal. Táto červená na hrebeň nás nemilosrdne viedla prudko hore. Po sedemsto metroch nám nechala vydýchnuť prvá vyhliadka. Je situovaná na vhodnom mieste bez stromov a ponúkla nám pohľad na celý areál Vodnej nádrže Hrabovo.

Ďalšiu stopku nám nevystavila nesledujúca Veľká skala, ale opodiaľ vypínajúci sa Vlčí zub. Je to parádne výhľadové skalnaté miesto. Strávili sme tu pár minút aj vďaka mne Všetky naše nasledujúce ciele boli ako na dlani. Nemohli sme si nevšimnúť, aký stúpačik nás čaká na Sidorovo Návštevu Vlčieho zubu Vám priatelia vrelo odporúčam. Ak si to spojíte so Sidorovom, bez Vlkolínca a Malinného, budete spokojní.

Na Sidorovo nás viedla 1500 metrov dlhá cestička. No ani náhodou nebola rovná, ba naopak. Hore-dole, hore-dole to je jej profil. Ale musím povedať, že po jej absolvovaní prišla sladká odmena. Na Sidorove bolo pár návštevníkov. A boli tu aj rodičia s malými deťmi. Takže ak si myslíte, že výstup na Sidorovo nezvládnete, ste na veľkom omyle 

Highlitom Sidorova je jeho vyhliadka, ktorá je vyhlásená ako 8. chránený výhľad UNESCO. A teda výhľad ponúka impozantný. Navyše na tomto kopci bolo v staršej dobe kamennej opevnenie. Takže Sidorovo dýcha zaujímavou minulosťou. My sme si tu nezabudli oddýchnuť, najesť sa a pokochať sa nádhernou vyhliadkou, mimochodom aj na Vlkolínec čupiaci pod týmto vrcholom. Samozrejmosťou bola pred odchodom spoločná fotografia.

Druhý zaujímavý bod – obec Vlkolínec

Zostup zo Sidorova dolu do Sedla pod Sidorovom je teda riadne prudký. A miestami tu ide doslova o hubu. Som zvedavý, ako išli dole tí spomínaní rodičia s deťmi. Dúfam, že zišli dole v poriadku. My sme si dávali maximálny pozor. Chodník bol miestami prašný a hodne sa „šmýkal“. Asi na pól ceste dole netreba minúť ďalšiu nádhernú vyhliadku s názvom Skala Hodiny. Aj toto je impozantné miesto na trase. Ak sem pôjdete, neopovážte sa ju vynechať A napokon asi 100 metrov pred výstupom z lesa je posledná vyhliadka s názvom Gerecká skala. Aj ona ponúka pekný výhľad.

K rázcestníku Sedlo pod Sidorovom nás priviedla lúčna cestička a slnko sa na nej do nás riadne oprelo. Na tomto mieste spoločne putujú dve značky – zelená a žltá. My sme si vybrali sympatickú zelenú, lebo len ona nás mohla priviesť k ďalšiemu zaujímavému bodu a to ku Krkavej skale. Putovanie k nej je pohodové, rovné až mi to bolo divnô. Ale aspoň si naše nohy na chvíľu oddýchli. Tu na tejto zelenej nás iné postihlo. Medzičasom na Malinom Brde odštartovali spomínané preteky Behaj lesmi a tak tesne pred príchodom ku spomínanej skale sme sa už uhýbali davu bežcov. Z pretlaku na cestičke nás oslobodil až zostup na širokú štrkovú cestu vedúcu do Vlkolínca, po ktorej sme pokračovali.

Už pred príchodom do Vlkolínca sme ustavične čelili nájazdom bežcov, ale vďaka širokej ceste to nebol problém. Vlkolínec dnes „trpel“ pretlakom ľudí. My sme nelenili a zapadli ihneď do Reštaurácie Vlkolínec. Pivko a kofola sa stala našim blahodarným nápojom a k tomu tak potrebný oddych v jedinečnom prostredí. Sedeli sme v tieni a hoveli si. Čo ja viem tak asi 15–20 minút sme tu pobudli. Stala sa aj nepríjemné udalosť, Inka niekde počas putovania stratila zlatý náramok Po prestávke sme sa vrátili znova do Sedla pod Sidorovom a počas stúpania sme práve míňali posledných bežcov s poradovým číslom už 21000 a viac.

Tretí zaujímavý bod – Malinné (1209 m)

Od sedla nás viedla 3000 metrov dlhá a 340 metrov vysoká zelená kamarátka a priviedla nás po širokej ceste tesne pod Malinné. Výšľap naň už bol hračkou. Psychológia posledného kopca na trase a potom iba klesanie dole má magické schopnosti. V hornej stanici sedačkovej lanovky, ktorá je práve na spomínanom kopci, sme uskutočnili poslednú regulárnu oddychovú prestávku. Pohodlné sedenie na terase si priam pýtalo naše zadky. Stôl sme zapratali poživňou, pitím a kto mohol, ja a Inka, dorazil posledné „vitamíny“ K tomu pekné výhľady prispeli k parádnemu zážitku počas prestávky. Hoci nám pred odchodom nad hlavami premávali sedačky, nik našťastie nepodľahol tomuto pokušeniu. Dole do Malinô Brda sme išli pekne po svojich mäkučkou lúčnou cestičkou. A nevadilo nám ani to, že sa občas akosi prudšie cestička naklonila dole. Počas putovania sme počúvali z reproduktorov hlasné vyhlasovanie výsledkov práve skončenej bežeckej súťaže. Pri znejúcej muzike som si počas zostupu aj rezko zatancoval a to celkom zadarmo.

Do cieľa

Od lyžiarskeho strediska Malinô Brdo viedli naše kroky ešte zaujímavou Medveďou cestou. A na úplnom konci sme putovali popri Vodnej nádrži Hrabovo a pozorovali množstvo kúpajúcich sa a oddychujúcich ľudí. Až sa núkalo obliecť si plavky a skočiť do vody. Príjemne unavení, ale plní nezabudnuteľných zážitkov (s Vincom ich vždy zažijete) sme doputovali do cieľa k autu.

Záver

Cestou späť do Piešťan naše hladné brušká odbočili na Salaš Krajinka. Dnes nám stačila na zasýtenie iba fazuľová a kapustová polievka a k tomu pivko a limonáda. Pre Vás iba súťažná otázka: Kto akú polievku mal? Skúste uhádnuť.

Priatelia Inka, Lubo a Mišo na záver Vám ďakujem, že ste sa ku mne pridali a podstúpili so mnou túto terapiu prírodou a nádherným prostredím Veľkej Fatry. Za chvíle strávené s Vami a spoločné pekné zážitky – VEĽKÉ ĎAKUJEM. Mám opäť naplno nabité baterky.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.

Zajtra som zase obsadená na inú turistiku, ale sledujem poctivo akonáhle budem sa môcť pridať sa budem poslušne hlásiť . 

Samé výborné akcie, chlapci, aj táto, rada by som sa pridala, možno sa mi podarí … Kratšia verzia… Že by..