Detail turistickej akcie

Vinco bol to super víkend,super partia parádne počasie výborná pálenka a ako si napísal určite sa tam ešte vrátime dakujeme

Úvod

Je ráno. Narodil sa nový deň. Po včerajšej náročnej túre u niektorých z nás nastala dilema. Spočívala v tom, či dnes ísť na túru hoci je krátka, nenáročná a s malým prevýšením. Ja som ani na chvíľu nezaváhal. Ako by som vyzeral v očiach iných, keď som druhý deň naplánoval a by som nešiel? To že človek a jeho telo zvládne čokoľvek som sa presvedčil už minulý rok, keď som osem dní putoval na Rudnej magistrále a bol schopný každý deň pokračovať ďalej a ďalej napriek únave.

Ja Vám teraz nebudem prezrádzať, kto s účasťou váhal ale jedno je isté, že sme napokon všetci (okrem Dúša, ktorý musel odísť domov) vyrazili na ďalšie dobrodružstvo v Roháčoch a to konkrétne na parádny okruh cez Roháčsky vodopád a Roháčske plesá k Ťatliakovej chate. Každopádne vyslovujem uznanie a dávam všetkým, ktorí na toto ďalšie dobrodružstvo vyrazili.

Budíček bol dnes o 6.30 hod. a začínali sme tak ako včera na parkovisku Spálená. Na parkovisko sme sa dopravili Jožovým autom a po príchode bez zbytočných zdržiavaní vyrazili smer Adamcuľa.

Putovanie

Trasa k – Roháčskemu vodopádu

Prvé kroky putovania viedli príjemným lesom a po mostíku nad Studeným potokom. Keď sme vystúpali po hlinených schodoch k Rázcestiu Šindľovec pokračovali sme po asfalte. Nie. Nedalo sa tomuto asfaltovému utrpeniu vyhnúť. Bolo to nutné zlo, ktoré sme si museli vytrpieť. 1700 metrov asfaltu nás priviedlo k odbočke Adamcuľa. Akonáhle sme prešli opäť ponad Studený potok vnorili sme sa do príjemného a chladivého lesa. Dnes bolo dôležité ísť schovaný v lese, pretože nedeľa mala byť ešte teplejšia, ako včerajší deň. A aj bola

Od teraz nás viedla modrá turistická značka. A poviem Vám, nič nám nedarovala. Okamžite sa zodvihla a nafúkla nám pľúca ako balón. Kto si túto trasu už prešiel vie, že na trase k vodopádu sú doslova schody. Je to taká výživná cesta, ktorá určite rozpáli stehná a zapáli lýtka Radosť z úľavy sa dostavila ihneď po príchode k odbočke k vodopádu. Najprv prechod po drevenom mostíku a potom príjemným terénom sme vo veľkej sláve prišli k majestátnemu Roháčskemu vodopádu. Dnes bol výnimočne výdatný a prekrásny. Inka a Lubo ho navštívili prvý krát a boli veľmi nadšení. Ani sa nečudujem. Taká krása padajúcej vody z výšky ohromí kdekoho. Zvlášť toho, kto miluje prírodné krásy a prírodu. Vodopád bol vďačným spoločníkom pri fotení a natáčaní. Ja viem, že tu vznikajú ikonické zábery. A také sme si my všetci ukryli do našich čarovných krabičiek. Samozrejmosťou bola pred odchodom spoločná fotografia.

Trasa na – Roháčske plesá

Nasledujúce putovanie už nebolo také schované pod stromami, ako to predošlé. Predsa len výškové metre nepustia. Terén sa otvoril, ale s ním aj prvé výhľady na okolité kopce. Do cesty sa nám postavili serpentíny. Vďaka Bohu za ne. No a tie nás priviedli k nášmu prvému oddychovému miestu s názvom Rázcestie pod Predným zeleným. Vybrali sme si voľný piknikový stôl a oddychovali. Aj naše brušká dostali kus svojho „žvance“. A keďže bolo veľmi teplo na rad prišli aj potrebné tekutiny. Je to miesto, z ktorého je vidieť nasledujúca stúpajúca trasa k plesám. Pri pohľade na „mravce“ stúpajúce hore sme tušili, čo nás čaká. Je to ešte hodný kus hore.

Po odchode nás na štvrtom kilometri z celkovej trasy privítalo malé Zelené pliesko. Venovali sme mu pozornosť i pár fotografií. Je zaujímavé, že po toľkých rokoch existencie a pretrvávajúcich teplých obdobiach ešte nevyschlo.

Už za prvým nasledujúcim rohom nás pozvali do putovania šťavnaté serpentíny. Krok sem, krok tam a už sme stáli a chvíľu oddychovali pri Rázcestí pod Troma kopami. Nasledujúcich päť otočiek serpentín (kto neverí, nech si ich zráta) nás konečne priviedlo na vrchol stúpania. To bolo radosti, keď sme uvideli tabuľku s nápisom Roháčske plesá.

Ako prvé sa nám svojou krásou popýšilo Štvrté Roháčske pleso. My sme si ho len pozreli a išli k ďalšiemu plesu. K dvom nasledujúcim plesám sa prichádza z výšky a tak dojem z ich krásy je ešte väčší. Ja som si z minulosti pamätal, že pri niektorom plese sú aj lavičky, len za toho frasa som si nemohol spomenúť pri ktorom Napokon boli pri tom poslednom pri Veľkom Roháčskom plese. No a práve tu na opustenej a smutnej lavičke sme založili druhý oddychový tábor. Studená voda plesa si priam pýtala návštevu našich ubolených nôh Ponožky sa porúčali dole a už sme chladili chodidlá. Bola to neskutočná úľava. Posedeli sme tu tak 15 minút. Po prestávke nás čakala záverečná časť trasy.

Trasa na – Ťatliakovu chatu

Nenáročný chodník nás asi po desiatich minútach priviedol k Rázcestiu Smutná dolina. Tu sme sa stretali s množstvom turistov, ktorí smerovali na Roháčske plesá opačným smerom, alebo prichádzali zo Smutného sedla po modrej turistickej značke. Aj na Roháčskych plesách bolo dnes množstvo návštevníkov. Ani sa nečudujem. Počasie ideálne, teplota znesiteľná, náročnosť nižšia. Kto by sedel doma na gauči. Obzvlášť keď mu v krvi koluje turistická DNA. Tak ako nám.

Táto trasa je veľmi navštevovaná a zvládnu ju aj deti. Je nenáročná. Pri mojej poslednej návšteve v septembri 2018, keď som tu bol s mojou rodinou, potvrdili nenáročnosť tejto trasy aj Česi, ktorý trasu zvládali aj v žabkách

Počas putovania k chate sme už nič zvláštne nezažili, ak opomeniem ikonické výhľady na okolité končiare Roháčov. Tu Plačlivô, tu Ostrý Roháč, tu Volovec. A na každom „mravce“. Veď viete. Na chvíľu sme sa ešte zastavili pri studničke, ktorej vody odchádzajú a vlievajú sa do Ťatliakovho jazera. Jazero je od studničky vidieť a je dokonalým oporným bodom, že cieľ už nie je ďaleko. My sme po príchode k Ťatliakovej chate okamžite obsadili piknikový stôl a objednali si jedlo a pitie. Mali sme asi 130 minút času, kedy k chate pricestuje Roháčsky vláčik.

A teraz Vás prekvapím. Už toľkokrát v minulosti som absolvoval toto „asfaltové utrpenie“ od Šindľovca po Ťatliačku a opačne, že dnes som na záver naplánoval zážitkovú jazdu práve Roháčskym vláčikom do cieľa. Viem že nikto voči tomuto plánu nenamietal, hoc cena za 3500 metrov jazdy dole stála 6€. Boli sme rady, že nemusíme na parkovisko do Spálenej drať podrážky na asfalte.

Záver

Ja si myslím a verím že aj ostatní moji spoločníci mali rovnaký pocit, že i táto kratšia túra mala svoju hodnotu a že si zážitky a pocity z nej budú dlho pamätať. Tak ako na celý víkend spoločne strávený v Zuberci a v nádherných Roháčoch. A naozaj je na mieste, keď počas spiatočnej cesty domov Jožo s Milkou „utrúsili“, že toto práve prežité dobrodružstvo bolo krátke. Majú absolútnu pravdu. Roháče svojou krásou by si určite zaslúžili dlhší pobyt. No není všem dnům konec. My sa do Zuberca i Roháčov určite v budúcnosti ešte vrátime.

Chcem Vám poďakovať Milka, Ivka, Jožo, Lubo i Dúšo za účasť, za skvelú atmosféru, za trpezlivosť, za parádne výkony, za neskutočné spoločné zážitky, za všetko čo sme spolu v Zuberci a Roháčoch prežili. Ďakujem.

Majte sa všetci dobre a hlavne v zdraví. Na ďalšej turistickej akcii spolku dovidenia.