Vinco
Takže teraz moje dojmy pre nedočkavých 
Na úvod chcem zdôrazniť, že s Marošom ako dvojka sme boli 1. krát,
áno slovom prvý krát sami dvaja. Znie to neuveriteľne po piatich rokoch
spoločného turistikovania až teraz. Zvažujem, či nezmením partnera
Tento počin má aj pozitívum a je to pravda. Behom týchto 27 kilometrov
sme si pohovorili snáď viac, ako za predchádzajúcich päť rokov
dokopy 
Akciu sme zahájili už v aute vo Vrbovom. A to návrhom, že zmeníme pôvodne navrhnutú trasu. Zdalo sa mi rozumné nechať zaparkované auto v Květnej a nie ďaleko od dediny samé napospas. Maroš to zvážil a nakoniec sa tak aj stalo. Zopakovali sme si štart, ale naše kroky smerovali na opačný smer ako minule, keď sme tu boli.
Po úvodnom zahrievacom stupačiku na Novú horu prišla naozajstná
previerka našej kondyčky. Bezmála 550 metrov výškových na Veľký
Lopeník odporúčam fajnšmekrom Dobre bolo pre nás, že sme ich mali
v úvode trasy. Hoci pred vrcholom, ako spomína Maroš, sme sa trochu stratili
pre zlé značenie, nakoniec sme rozhľadňu našli Na vrchole to je idylka.
Odporúčam to navštíviť v lete. Je to miesto pre plnohodnotný oddych.
Veľa lavičiek na sedenie a stolov na jedenie. A kto je duchovne založený,
môže vzdať úctu a vďaku sovietskym vojakom pri pomníku. 360 stupňový
výhľad z rozhľadne je úchvatný. Naozaj to tam je frekventované. Ale len
z trasy, ktorou sme s Marošom pokračovali ďalej.
Z tohto miesta je to už pohodička. Stúpania sú už iba mierné. Prakticky ide turista už len dole, v porovnaní so začiatkom.
Typ od Ivky navštíviť chatu JANA sme zobrali vážne. Neodradil nás ani
silný vietor v lopeníckom sedle a ani to, že k chate sa ide správnym
smerom a to hore Musím po návšteve chaty potvrdiť, že je pekná a
veľmi navštevovaná. Čo sa týka občerstvenia, tak Maroš si dal nejakú
moravskú buchtičku a nealko pivo a ja som si dal takú zvláštnu kapustovú
polievku s mliekom a pivo „Čierna hora“. Inak tá polievka bola výborná
a pivo tiež. Na chate sa dá ubytovať a je tam aj wellness.
Po tom čo sme odišli z chaty sme si užili trochu „asfaltového
utrpenia“, kým sme neprišli na červenú značku. Na červenej sú len
občasné výhľady pri Holom vrchu a pri rozhľadni u Křížku. Ozaj. Na
rozhľadni sme neboli – nechcelo sa nám. Takže nemáme z nej žiadne
fotografie. Jednoznačne sme zahlasovali proti návšteve. Ale keď sme sa
občerstvovali na lavičke Březová bus. a riadne tam fúkalo, banovali sme,
že sme sa nezastavili pri rozhľadni a nenajedli sa tam v závetrí. Toto
miesto je asi nejak začarované. Buď tu riadne prší alebo neskutočne fúka
vietor. Poslednú časť trasy sme zvládli v pohode, hoci sme už obidvaja
pociťovali únavu. Ešte sme zažili menšiu story, keď sme vstupovali na
pasienky. Vzbudili sme veľkú pozornosť u kráv, ktoré sa tam pásli.
Nakoľko mali kravy pri sebe teliatká a my sme boli k nim nebezpečne blízko
boli naše pocity všelijaké. Spoločne sme plánovali, ako rýchlo
preskočíme plot, keď sa po nás rozbehnú
Nakoniec už po známej cestičke sme dorazili k autu a boli sme veru radi, že máme akciu za sebou. Až doma, keď som upravoval trasu som zistil, že mala 8-kovú náročnosť, tak sa niet čomu čudovať.
Ďakujem Marošovi za spoločnosť a to, že sme sa mohli vďaka tomu ešte viac spoznať.