Dúfam,
že to neodfáknete a dáte aj avizovaný PRÍDAVOK!!!!! 
Jozef
Ivana nám verila. Netrúfli sme si to odfláknuť a jednoznačne sme si naložili i sľúbený prídavok. Akcia vydarená. Počasie prekvapivo dobré – občas pod mrakom, aspoň sme sa nesaunovali.
Na Poludňovom Grúni sme stretli 2 ročné dievčatko, ktoré dokázalo po svojich nožičkách vyliezť hore od chaty dole. Bolo v lepšom stave ako jej staršia sestra. U staršej pomáhala iba nádej na kolotoč pri chate dole, aj to len občas. A to dievčatko pôsobilo dojmom, že za sebou nemá vôbec žiadny výstup cez strmák hore!
Pri chate sme stretli množstvo ľudí. Zistili sme, že mali bežecké preteky Chata – Poludňový Grúň. Prišli sme práve včas. Vyhlasovali výsledky. Trasa trvá turistickým tempom 01:35 hod. Zrazu počujeme „a v kategórii ženy nad 60 rokov…“. Chvíľu som viac od vyhlasovateľa výsledkov nepočul, pretože priestorom zaznelo „Koho táto kategória žien zaujíma?“ Žiaľ znovu bolo počuť vyhlasovateľa – „na druhom mieste s časom 45 minút…“. Ešte že sme ležali na lehátkach, lebo asi by som klesol k zemi. Takýto čas by som nedosiahol ani keby ma naháňal medveď, mal by som sračku, alebo za prvé miesto by udeľovali právomoci prezidenta Zemegule. Najvýkonnejší chlapi to dávali za 33 – 34 minút. Rekord je niečo tesne cez 30 minút.
A teraz zopár slov k sľúbenému prídavku. S Romanom sme naozaj pridali a naložili sme si dvojnásobný čas v polohe ležiaceho strelca na zaslúženom lehátku s občerstvovacími tekutinami v ruke.