Jozef
Trasa je to zaujímavá. Podľa vzdialenosti a prevýšenia by človek veru nepovedal, že bude taká náročná. Možno za to môže teplo. Podľa teplomera nebolo až tak brutálne veľa, ale aj tých 29 °C bohato stačilo na to, že aj v lese bolo dusno.
Trochu lepšie bolo až na hrebeni, kde najmä v tzv. skalných bránach pofukoval trochu vetrík. Takéto miesta dostali od nás prezývku „chladnička“.
Pod Roháčom išla oproti nám skupinka dôchodcov. Niektorí fučali, nejeden z nich neskrýval radosť, že už končia hrebeňom a už pôjdu iba dole. Hovorím si, čo zbytočne šíria paniku? O čo im ide?
V Roháčskom sedle sme začali tušiť. Do sedla Pacúch to je odtiaľ 2 hodiny a 45 minút a stále hore a dole a hore a dole. Proste ak nepôjdeme dole, nebudeme môcť ísť hore… Nakoniec sme to zvládli, ale cítil som sa viac rozbitý ako z Jakubinej.