Pohoria:
Myjavská pahorkatina, Malé Karpaty
Jozef
Ivanka
Ja sa nezúčastním z dôvodu operácie. Užite si to aj za mňa 
Vinco
Myjava – Polianka – Jandova dolina – Mohyla M. R. ŠTEFÁNIKA – Bradlo chrbát – Dlhý vŕšok – Šndelovci – Mosnákovci – Pamätník SNP – Prašník Lajdovci
Prašník Lajdovci – Prašník OcÚ
Doprava sa dohodla takto:
Vinco vsetko popisal tak detailne, ze mne neostava nic ine, len doplnit jeden detail. Videli sme partizana! Asi sa tam zabudol a nik z navstevnikov mu nepovedal, ze vojna uz skoncila. Normalne vykukal s dalekohladom z bunkra von.
Tradicne sme boli na akcii dvaja. Ano uvedomujeme si, ze to bolo cez tyzden a
pre niekoho to je neriesitelny rebus, ale pre Joza nie. Ten je ochotny obetovat
aj dovolenku 
, za co mu dakujem.
Rano na Myjave bolo este oblacno no postupne, ako sme putovali kopanicami sa
ovecky na oblohe roztracali. Nez sme dorazili na Bradlo do kroku nam uz hral
vtaci orchester, proste lahoda vstupujuca do usi. Videli sme aj par zvieratiek
(zivych i mrtvych), ktore vobec nemali chut zahryznut sa do nasich lytok 
Tesne pred prichodom na Mohylu sme navstivili chatu pod Bradlom. Museli sme byt
asi sympaticki turisti, ked nam prijemna chatarka ponukla „tekuty chlebik“
aj mimo otvaracich hodin. Stvrtok sa tak stal pre nas weekendovym dnom. Vidite,
mohli ste ist s nami Na Mohyle bolo tentoraz uplne inak, ako ked sme tu
boli v januari. Chvilu sme tu pobudli, len aby sme spravili par zaberov a
pokracovali sme dalej.
Druha cast tury, uz mimo cervenej znacky bola narocnejsia, ale aj
prijemnejsia, pretoze sme uz stretli aj par ludi, s ktorymi sme prehodili
niekolko zmysluplnych viet. Dokonca sa nam dostalo pocty v podobe psieho
spolocnika. Psik, ktory patril jednej babke s nami sliapal aj dva kilometre, az
sme sa s Jozom bali, ci trafi domov. Nakoniec si to rozmyslel, povedal zbohom a
bezal spat.
Po tomto prijemnom spestreni putovania nas cakalo preverenie nasich
moralno-fyzickych vlastnosti. Tie asfaltky, ktore sme si museli vytrpiet cestou
za vytuzenym cielom ma naozaj dostali. Zmiernenie „asfaltoveho utrpenia“
nastalo az navstevou pamatnika SNP na Pustej Vsi a predovsetkym partizanskeho
bunkra. Svoje dielo vsak asfaltka dokonala az na samom konci putovania.
A navyse dostali zabrat aj moje usi, ked mi Jozo neustale opakoval cestou po
nekonecnom Prasniku, ze toto predsa nie su iba tri kilometre k autu, to musi
byt viac
Krasnou bodkou dna bola pizza a kofolka v jednej z miestnych Vrbovskych
restauracii. Obaja sme odchadzali domov mierne unaveni a s krasnymi
a nezabudnutelnymi zazitkami, ze Jozo?
Ivka,
z celeho srdca Ti prajem, aby sa operacia stastne podarila s vysledkom, ktory
ocakavas. Drzim palce.
