Jozef
Pôvodne sme mali ísť na inú akciu – slávnu Sobotišskú 50-tku. Tentoraz som sa na nový diaľkový rekord necítil. Keďže vonku zúri krásna jeseň, nechceli sme Vincovu „nedeľu“ nechať len tak. Preto sme si múdro zvolili kratšiu alternatívu s čerešničkou na záver – druhým pokusom o výhľady z vojenskej veže na Jelenci. To sme netušili, že nás čakajú čerešničky dve. Uprostred túry nám totiž Ivana, ktorá nás nenechala na holičkách, sľúbila malé prekvapenie.
Začiatok bol dosť drsný. Asfalt. A nie málo. Tam sme mali evidentne slabé tempo, lebo na tejto časti „hrebeňa“ nás obiehali všetci turisti. Na našu obhajobu poviem, že boli v autách.
Potom sa to zlepšilo a les hral všetkými možnými farbami. Celú cestu až po Veľkú Javorinu boli výhľady dosť zriedkavé aj to značne obmedzené. V toto ročné obdobie to však nevadilo. Zato výhľady z Veľkej Javoriny nám všetko vynahradili.
Času sme mali dosť, tak sme si išli po prvú čerešničku. Neľutujeme. Krásne výhľady. Prekvapivo sme stretávali smerom k vojenskej veži aj cestou späť ľudí. Táto netradičná „rozhľadňa“ býva asi častým cieľom ľudí.
Naspäť k Holubyho chate sme sa dostali práve včas a takmer naraz s Ivanou, ktorá nás mala vyzdvihnúť. Vedľa nej stálo malé prekvapenie – Katka. Bolo to príjemné prekvapenie. To sme nečakali. S Vincom sa Katka dávno nevidela. Zároveň sa nám podarilo dohodnúť ďalšiu akciu. Tentoraz neturistickú v nitrianskom kine. Dávajú Vražda v Orient expres a hrá tam vraj Johny DEEP.
PS: Už len Mira B. tam dostať. Aspoň do kina, keď už ho nedokážeme dostať na turistickú akciu.
