Ubytovani sme boli v Telgarte, pretoze na druhy den nasim cielom bola Kralova hola.
Po ceste sme v Slovenskom raji narazili na jedneho turistu z Rumunska tak
sme ho zobrali so sebou 
Na Klastorisku v bufete sme ho pohostili slovenskou
polievkou – chutilo mu
Zatial najpocetnejsie druzina, ktorej sucastou som bol aj ja – dodnes
nebanujem. Znova – ubytko bombove – neviem, kto ho zajednaval ale patri mu
velka vdaka.
Pozitivum bolo, ze prisiel aj Mirec.
Co sa tyka vybranej trasy – vyborna. Mne sa to neskutocne pacilo. Aj navstevy
„chatiek“ na jednotku. Teryho chata vyhrala v mojom hodnoteni. Priecne
sedlo uchvatne. Nevedel som, ze je take uzke – tak pre dvoch ludi. A ten
vystup k nemu po retiazkach – take horolezecke. Mna pri tom vyliezani
k nemu natocil do televiznych sprav Kubani. A naozaj vecer som sa videl
v telke Renatka mi to natocila
Pekna a zaujimava bola aj Zbojnicka chata. Len nechapem, preco od nej
nepremava autobus, ked tam je zastavka 
, s tym som nejak tak ratal
Zaverecny zostup dole bol sice dlhy ale pekny, nenarocny – dalo sa. Ked
sme prisli do ciela bol som prijemne unaveny a spokojny 
Dakujem tomu, kto to vymyslel. Bolo to vyborne – davam palec hore.
Akcia zacala pocetnou druzinou. Vrsok Rakon bol pre niektorych vrcholom
Z Volovca sa vracali turisti, s informaciami, ze hore je silny vietor. A tak
sa cast vypravy rozhodla, ze sa vrati.
Zostali sme traja statocni. Isli sme dalej. Ja osobne v duchu som si povedal,
ze ked sa nebude dat spravit cela trasa tak vystupim aspon na Volovec. Mali
pravdu vracajuci sa. Na chrbte k Volovcu bol riadny vietor. Obliekli sme si
vsetko co sme mali. No stal sa zazrak. Po Volovci sa pocasie umudrilo, vyslo
slniecko – dalo sa ist dalej. V povodnom vetre by bol Ostry Rohac
o hubu – ja by som nesiel – neriskoval by som. Ale ako som pisal pocasie
sa vylepsilo a tak sa dalo ist dalej.
Presli sme Ostry Rohac (pre mna silny zazitok) potom Placlivo az sme dosli do
Smutneho sedla. Jozo s Marianom pozerali do mapy, neviem co chceli – snad
nie ist dalej? Ja uz som toho mal dost. Na jeden den toho stacilo. Ved bude este
prilezitost sa sem vratit. a naozaj, neskor sme sa sem vratili.
Vodenie novacika turistu „teda mna“ po krasach Slovenska pokracuje.
Ostrielani turisti mi tentoraz ukazali Kvaciansku a Prosiecku dolinu.
Samozrejme, ze som tu bol prvy krat – ako inak „Kotuhovci“ mi ukazuju
iba tie najkrajsie miesta
Na tejto akcii sa mi pacilo, ze nas bolo hafo. Ja mam vseobecne rad take turky kde nas je vela. Tu som sa prvy krat zoznamil s Katkou.
Vyborna turka Suchou Belou. Pamatam si, ze Katka padla do vody a namocila si
pravu nohu. Aj to, ze jemne poprchalo a bol som cely mokry. Celkovo to nebola
„Sucha“ ale „Mokra“ Bela
Ja – prvy krat v Sokolej doline. Neskutocne nadherne. Rebriky, vodopady
proste parada. A ten vystup po rebrikoch pri Zavojovom vodopade 
to
je neopakovatelne.
Mne pri tomto vystupe odisiel fotak do vecnych lovist 
Takze nemam
nafoteny treti den pobytu v Slovenskom raji.
Ubytovani sme boli v sukromi na Masi. Za mna – vynikajuce ubytko. Dodnes nan spominam.
Prvy den tejto trojdnovej navstevy Slovenskeho raja sme absolvovali prielom Hornadu a Tomasovsky vyhlad.
Nieco vam prezradim.
Ja mam rodinu v nedalekej Spisskej Novej Vsi. Casto som chodieval na
navstevy alebo prazdniny. No nikdy ma nenapadlo ist do Slovenskeho raja 
a
pritom je to tak blizko. Trochu sa hanbim.
Tieto tri dni boli vlastne moje prve navstevy v Slovenskom raji. Priznavam, ze je to nadherny, jedinecny, nezabudnutelny kus prirody. Do ktoreho sa vzdy oplati vratit.
Druhy den akcie.
Hned rano, bez zataze (ruksakov) sme sa styria vydali hore na Borisov.
K tomuto vrsku mam citovy vztah Tri krat som isiel okolo neho a nikdy mi
nezostali sily, aby som vysiel nan
Ale dnes to bolo ine. Plni sil sme postupovali az na vrchol. Az sme nakoniec
dorazili. Hore bol tiez sneh a tak sme postavili takeho maleho snehuliacika.
S Jozom sme si dali jednu fotografiu konecne na Borisove
Pocas tejto trasy sme este zazili mnoho peknych chvil. Napriklad borenie sa
snehom pri vyslape na Suchy.
Po Suchom to islo uz ako po masle. V pohode sme dorazili cez Ostredok na
Kriznu, kde sme si spravili gurmansku pauzicku.
Po tom to bolo pre mna uz len utrpenie. Nohy ma nechceli posluchat. Ledva som
dorazil do Tureckej. Dojst na Stare hory? Na to som uz nemal
Obetavi Roman a Marian isli pre auto. Hlavne pre mna to bolo vykupenie.
Z Tureckej sme uz isli autom. Dakujem chlapci – zachranili ste
ma 
Tak tuto akciu si velmi dobre pamatam.
Uz na zaciatku sme prezili zazitok, ked sme sa Marianovym auto stverali
k Smrekovici. Museli sme na letne pneumatiky nasadit zimne retaze 
, inak
by sme sa hore nedostali.
Hore sme zazili krasnu zimnu krajinu. Vsade sneh skoro po kolena. Pochod bol skvely s krasnym pocasim a peknymi vyhladmi. Podvecer sme dorazili na chatu pod Borisovom, kde sme mali zjednane ubytovanie.
Pri zaspavani chrlil Roman jeden vtip za druhym. Avsak najlepsi vtip vyriekol
Marian „chrrrrrrr, chrrrrrrr, chrrrrrrr“
My, co sme zaspavali neskor sme mali s Marianovymi vtipmi maly problem ,
nie a nie vtipy ukoncit.
To je partia. Celkom pocetna. Viete mi prosim povedat, kde som bol ja. Preco
som tu nebol. Ved ja som za kazdu hovadinu To ma mrzi. Musim sa opytat Joza
kde som bol.