Komentáre k turistickým akciám

Nechce sa mi kresliť celú trasu kvôli kúsku (z liečebného ústavu do sedla pod Zoborom), ktorý sme prešli väčšinou mimo turistického chodníka, preto tu je link:

https://mapy.hiking.sk/?…

Veru, idem sa celý otestovať. Už aj túžby prispôsobujem svojmu terajšiemu stavu.

Fiiiha Jozef ide tusim testoval kolena :D

Takže teraz moje dojmy pre nedočkavých

Na úvod chcem zdôrazniť, že s Marošom ako dvojka sme boli 1. krát, áno slovom prvý krát sami dvaja. Znie to neuveriteľne po piatich rokoch spoločného turistikovania až teraz. Zvažujem, či nezmením partnera  

Tento počin má aj pozitívum a je to pravda. Behom týchto 27 kilometrov sme si pohovorili snáď viac, ako za predchádzajúcich päť rokov dokopy 

Akciu sme zahájili už v aute vo Vrbovom. A to návrhom, že zmeníme pôvodne navrhnutú trasu. Zdalo sa mi rozumné nechať zaparkované auto v Květnej a nie ďaleko od dediny samé napospas. Maroš to zvážil a nakoniec sa tak aj stalo. Zopakovali sme si štart, ale naše kroky smerovali na opačný smer ako minule, keď sme tu boli.

Po úvodnom zahrievacom stupačiku na Novú horu prišla naozajstná previerka našej kondyčky. Bezmála 550 metrov výškových na Veľký Lopeník odporúčam fajnšmekrom Dobre bolo pre nás, že sme ich mali v úvode trasy. Hoci pred vrcholom, ako spomína Maroš, sme sa trochu stratili pre zlé značenie, nakoniec sme rozhľadňu našli Na vrchole to je idylka. Odporúčam to navštíviť v lete. Je to miesto pre plnohodnotný oddych. Veľa lavičiek na sedenie a stolov na jedenie. A kto je duchovne založený, môže vzdať úctu a vďaku sovietskym vojakom pri pomníku. 360 stupňový výhľad z rozhľadne je úchvatný. Naozaj to tam je frekventované. Ale len z trasy, ktorou sme s Marošom pokračovali ďalej.

Z tohto miesta je to už pohodička. Stúpania sú už iba mierné. Prakticky ide turista už len dole, v porovnaní so začiatkom.

Typ od Ivky navštíviť chatu JANA sme zobrali vážne. Neodradil nás ani silný vietor v lopeníckom sedle a ani to, že k chate sa ide správnym smerom a to hore Musím po návšteve chaty potvrdiť, že je pekná a veľmi navštevovaná. Čo sa týka občerstvenia, tak Maroš si dal nejakú moravskú buchtičku a nealko pivo a ja som si dal takú zvláštnu kapustovú polievku s mliekom a pivo „Čierna hora“. Inak tá polievka bola výborná a pivo tiež. Na chate sa dá ubytovať a je tam aj wellness.

Po tom čo sme odišli z chaty sme si užili trochu „asfaltového utrpenia“, kým sme neprišli na červenú značku. Na červenej sú len občasné výhľady pri Holom vrchu a pri rozhľadni u Křížku. Ozaj. Na rozhľadni sme neboli – nechcelo sa nám. Takže nemáme z nej žiadne fotografie. Jednoznačne sme zahlasovali proti návšteve. Ale keď sme sa občerstvovali na lavičke Březová bus. a riadne tam fúkalo, banovali sme, že sme sa nezastavili pri rozhľadni a nenajedli sa tam v závetrí. Toto miesto je asi nejak začarované. Buď tu riadne prší alebo neskutočne fúka vietor. Poslednú časť trasy sme zvládli v pohode, hoci sme už obidvaja pociťovali únavu. Ešte sme zažili menšiu story, keď sme vstupovali na pasienky. Vzbudili sme veľkú pozornosť u kráv, ktoré sa tam pásli. Nakoľko mali kravy pri sebe teliatká a my sme boli k nim nebezpečne blízko boli naše pocity všelijaké. Spoločne sme plánovali, ako rýchlo preskočíme plot, keď sa po nás rozbehnú 

Nakoniec už po známej cestičke sme dorazili k autu a boli sme veru radi, že máme akciu za sebou. Až doma, keď som upravoval trasu som zistil, že mala 8-kovú náročnosť, tak sa niet čomu čudovať.

Ďakujem Marošovi za spoločnosť a to, že sme sa mohli vďaka tomu ešte viac spoznať.

Vstupné bol dobrovoľný príspevok ktorý zabezpečil Vincent. Čo všetko sa tam dá kúpiť sme sa nedozvedeli lebo teta čo sa tam motala nám povedala že kvôli spadnutému stromu zlyhala logistika. O tom sme sa neskor presvedčili asi 500 metrov nižšie po ceste kde bola odparkovaná naložená felicia a cestu jej zatarasoval spadnutý kmeň. Okolo veže je pekná trávnatá lúčka kde by sa dalo pekne piknikovat v lete. Obedový altánok z fotiek je kusok stranou asi 30m. Kým pri výstupe sme nestretli ani nohu, dokonca sme pre lístie aj stratili na kúsku cestu, tak hore už bolo celkom živo a aj zostup bol celkom frekventovaný. Očividne tam ludia idú hlavne od lopenického sedla, či už z Lopeníka alebo Mikulčinho vrchu. Trasa je pekná, prostredie sa strieda, ale priznám sa že som mal toho na konci dosť. Letná kondička asi pomaly odchádza. :( A ano na chate sa dalo platit aj eurami..inak by sme tam boli zrejme nasucho. Dôležité info hlavne pre Jozefa, čapujú tam nejake české pivo čo sa vola čierne niečo. :D možno si Vincent spomenie, ja som zabudol.

Platilo sa vstupné na rozhľadni Veľký Lopeník? Dalo sa tam kúpiť pivo? Čím ste platili na chate Jana – ČR? Vaše dojmy? Rozprávam a preháňam!

Predpoveď počasia pre Novú Bošácu nie je dostupná.

Tak to je smola To počasie sa s nami všetkými v tomto roku nejak zahráva.

Pôvodne sme mali ísť na inú akciu – slávnu Sobotišskú 50-tku. Tentoraz som sa na nový diaľkový rekord necítil. Keďže vonku zúri krásna jeseň, nechceli sme Vincovu „nedeľu“ nechať len tak. Preto sme si múdro zvolili kratšiu alternatívu s čerešničkou na záver – druhým pokusom o výhľady z vojenskej veže na Jelenci. To sme netušili, že nás čakajú čerešničky dve. Uprostred túry nám totiž Ivana, ktorá nás nenechala na holičkách, sľúbila malé prekvapenie.

Začiatok bol dosť drsný. Asfalt. A nie málo. Tam sme mali evidentne slabé tempo, lebo na tejto časti „hrebeňa“ nás obiehali všetci turisti. Na našu obhajobu poviem, že boli v autách.

Potom sa to zlepšilo a les hral všetkými možnými farbami. Celú cestu až po Veľkú Javorinu boli výhľady dosť zriedkavé aj to značne obmedzené. V toto ročné obdobie to však nevadilo. Zato výhľady z Veľkej Javoriny nám všetko vynahradili.

Času sme mali dosť, tak sme si išli po prvú čerešničku. Neľutujeme. Krásne výhľady. Prekvapivo sme stretávali smerom k vojenskej veži aj cestou späť ľudí. Táto netradičná „rozhľadňa“ býva asi častým cieľom ľudí.

Naspäť k Holubyho chate sme sa dostali práve včas a takmer naraz s Ivanou, ktorá nás mala vyzdvihnúť. Vedľa nej stálo malé prekvapenie – Katka. Bolo to príjemné prekvapenie. To sme nečakali. S Vincom sa Katka dávno nevidela. Zároveň sa nám podarilo dohodnúť ďalšiu akciu. Tentoraz neturistickú v nitrianskom kine. Dávajú Vražda v Orient expres a hrá tam vraj Johny DEEP.

PS: Už len Mira B. tam dostať. Aspoň do kina, keď už ho nedokážeme dostať na turistickú akciu.

Problém s vizdvihnutín nie je. Okolo 17.00 hod. príde pre nás Ivana. Ak by sme to časovo stíhali, som za navštíviť vojenskú rozhľadňu na Jelenci. Inak za odmenu odvozu platím večeru na Holubyho chate 

Ak by sa nám darilo, alebo by bol problém nás vyzdvihnúť, môžeme jemne túru pretiahnuť smerom k Jelencu a skúsiť pokus č. 2 ohľadom výhľadov z bývalej vojenskej veže.

Moje dojmy a postrehy

Opäť som rád, že sa do akcie zapojilo viac turistov. Predovšetkým mi je ľúto, že sa akcie nemohli zúčastniť ďalší skalní turisti Ivana, Marián a Roman. Naopak potešilo ma, že prišla kompletná Radova rodina. Kedže sa Marianna (Radova manželka) zúčastnila už tretej akcie v rámci spolku, dovolil som si ju pridať do nášho spolku. Myslím si, že ju naše akcie zaujali a nebola to posledná akcia, na ktorej sa zúčastnila 

K akcii.

Jožo už čo to k akcii popísal a napísal k nej skoro všetko. Ale aj ja si dovolím pár slov 

Tipéri z YR.no sľubovali počasie bez kvapky dažďa a také som aj očakával. Ale realita bola úplne niekde inde. Úvodné dlhé stúpanie až na Jelenec nám priniesol v jej závere na hrebeni hmlu. Tá sa ešte dala zniesť i keď nám na vojenskej rozhľadni znemožnila výhľady. No vyvíjajúce sa počasie neveštilo nič dobré. Ako písal Jozef, vždy nás dážď dostihol na vyhliadkovej veži. Pozitívum bolo, že sa dážď, mrholenie striedalo s relatívne pekným, slnečným počasím čo nám poskytlo aj celkom pekné výhľady.

Celkovo sa mi túrka páčila. Bola rozmanitá so striedajúcimi sa typmi lesa. Sledovali sme aj hríby, ktorých sme našli nespočet. Očakával som aj, že sa nám podarí uvidieť nejakú zver, ale ja osobne som žiadnu, okrem pernatých dravcov nevidel. Škoda.

Pozitívne hodnotím posedenie s občerstvením v Holubyho chate na Veľkej Javorine a večeru v Pizzerii Bathory v Čachticiach. Obidve zastavenia zdvihli náladu všetkým zúčastneným  

Naopak negatívne hodnotím záver túry, keď nám posledných šesť kilometrov dosť intenzívne pršalo, ale bolo nám to už jedno. Tešili sme sa, že sa blížime do cieľa.

Ja osobne vôbec nebanujem, že som sa akcie zúčastnil. Bola to pre mňa ďalšia hodnotná skúsenosť

Krátke zhrnutie:

Na štart sme sa dostavili plní odhodlania. Postupujeme neohrozene lesom. Hneď na začiatku narážame na prvé vážne stúpanie. Nevadí, s tým sme počítali a i keď fučiac, ideme ďalej. Blížime sa k vrcholu Jelenca. Tu nastáva drobný problém. Pred nami je to nejaké podozrivo všetko biele – asi hmla. Začíname tušiť, že nebudú výhľady. Prichádzame k prvej rozhľadni. Dobrá správa – neprší, ale výhľady nie sú. Nevadí, to vietor rozfúka a slnko sa do toho oprie.

Pokračujeme na vrchol Veľkej Javoriny. Jasné, ako sme predpokladali, vietor to čiastočne rozfúkal a naozaj máme výhľady. Pohľadom smerom na Jelenec zisťujeme, že už aj tam by sme mali výhľady. Len tam vzadu na Moravskej strane je to čiastočne podozrivo tmavé. Nič to, to určite vietor zaveje smerom na Myjavu alebo do Rakúska.

Veselo si vykračujeme smerom k druhému cieľu. Mýlili sme sa. Kúsok pred druhou rozhľadňou nám začalo pršať. Nevadí, len tak vylezieme hore na rozhľadňu, keď už sme tu. Pokračujeme ďalej a po čase sa obzeráme. Vidíme, ako sa za nami ukazuje modré nebo. Zase sme prirýchli. Mali by sme výhľady aj na druhej rozhľadni. Nevadí, základ je, že prestalo pršať.

Blížime sa k tretej rozhľadni. Obzeráme sa, tie tmavé oblaky sa k nám nejako podozrivo rýchlo približujú. Tentoraz stíhame výhľady na tretej rozhľadni bez dažďa, ale potom stíha dážď nás. Posledných 6 kilometrov prekonávame v daždi. Minimálne ja si s láskou spomínam na meteorológov z yr.no. Často sa nestáva, že by im predpoveď nevyšla, ale keď už, tak to stojí za to. Naši chlapi zo SHMÚ boli presnejší, sľubovali 1,6 mm za celý deň. Asi to číslo vydelili desiatimi.

Prichádzame do dediny, kde nás čakajú naše autá. Ďalšia zrada. Most cez potok je v rekonštrukcii. Áno, hádate správne, tesne za mostom máme zaparkované naše autá. No nič sa nedá robiť, musíme naokolo. Pri autách nás čaká posledná skúška. Niektorí už možno uhádli. Správne, prestalo pršať a dokonca sa ukázalo aj slniečko.

Za takýto výkon si zaslúžime odmenu a preto sme sa cestou domov zastavili v Čachticiach na pizzu. Tentoraz zaúradoval môj takzvaný kamarát Vinco a zavolal si čašníčku k stolu, aby v mojom mene pochválil jej vrkoč. Som to aj tušil, že niečo podobné vyvedie. Proste a jednoducho som mal pri stole zopár poznámok o jej vrkoči. Fakt som ešte taký hrubý vrkoč nevidel.

Áno Jozef.
Stará Turá má ten istý problém. Ale ja za to nemôžem, že to páni z Endéer pokafrali v tom súbore.

V dnešnej dobe sa už na nič nemôžeš spoľahnúť.

Výborne môj počítačový guru. Pravdepodobne tá istá chyba bude aj pri Starej Turej. Na tú mi tiež neukazovalo počasie, preto som mal snahu to opraviť na slávne Moravské Lieskové.

No už som to opravil.
Ale chyba bola niekde inde ako u mňa.
V súbore s názvom geonames, ktorý je jednotný pre celý svet a ktorý používa aj YR.no (majú odkaz naň na svojej stránke) je nesprávne uvedený pre Moravské Lieskové kraj Trenčín. Správne má byť Nitra. Páni, ktorí to vkladali do toho súboru netušia pod aký kraj Moravské Lieskové patrí
Alebo páni v YR.no si myslia, že patrí pod kraj Nitra a majú to tak uvedené v počasí pre Moravské Lieskové.

Možno bude takýchto chýb viac. Postupne ich budem opravovať ak sa objavia.

Neráči fungovať počasie, aspoň na tejto akcii nie, netuším prečo, náš počítačový guru asi tiež nie.

3. rozhľadňa u Křížku

13 m vysoká, výhľadová plošina je v 10 m výške. Postavená v roku 2011 spolu s ďalšími 5-timi rozhľadňami.

2. rozhľadňa pri vrchu Obecnice

Je jednou zo šiestich rozhľadní vo východnom Slovácku. Áno, je to Slovácko! No nenavštívme ho! Rozhľadňa je vysoká 13 m a mali by z nej byť výhľady na Vizovické vrchy, Chřiby, Brdo, oba Lopeníky a Uherský Brod.

1. rozhľadňa na vrchu Jelenec (925 m)

Na internete nás doslova lámu a lákajú: „Pre milovníkov rozhľadní. Ak vás už nebavia klasické drevené rozhľadne, prípadne menšie murované rozhľadničky a máte chuť na niečo nové a adrenalínové, ste tu správne.“

Ide o opustený areál vojenského vysielača. „Tento vysielač slúžil v čase socializmu ako cvičný cieľ pre leteckú armádu. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa nedoriešili majetkové vzťahy a tak sa z tohto opusteného vojenského areálu stala neoficiálna turistická rozhľadňa.“

Kovová konštrukcia je 40 m vysoká. Výstup na rozhľadňu Jelenec, ako aj pohyb v jej okolí je na vlastné nebezpečenstvo. Vyliezť sa dá na predposledné poschodie. Veža má 3 rebríky. Na výstup odporúčajú stredový rebrík. Jednotlivé poschodia sú od seba vzdialené 8 m.

Som veľmi rád, že sme na túto akciu nešli iba dvaja (ja a Jožo) ako býva zvykom.

A ako táto túrka vznikla? Nuž.
Keď som zbadal, že bola táto túžba Jožom vložená ihneď ma to aktivovalo. Môj malý mozog začal šrotovať. Kedže mám tento týždeň pracovný a ako termín na absolvovanie pripadali u mňa v úvahu iba streda alebo štvrtok, ihneď som atakoval telefonicky Joža. Vo štvrtok Jozef nemohol a tak som ho zlomil na stredu.
Ale…
…napadlo ma, že zavolám Radovi a Marošovi a čuduj sa svete chytili sa, vyšlo to. Boli sme štyria.

Na začiatok mojich dojmov musím ešte pochváliť aj počasie, presne vyšlo podľa predpovedí. Tipéri sa tentoraz nepomýlili.

Ja osobne som nevedel do čoho idem. No ukázalo sa, že čo do výškových metrov sa túrka dala v pohode zvládnuť. Nebolo to až také strašné. Všehovšudy boli iba dve mierne náročné klesania a dve mierne stúpania, ktoré sa v pohode dali zvládnuť. Hlavným atribútom preverenia našej kondičky bola dĺžka trasy. Pred príchodom do Brezovej (23. km) som začal cítiť miernu bolesť v pravom stehennom svale. Neviem kde vznikla, ale ja si myslím, že na vine bol piatkový futbal, ktorý sme hrali po šesťtýždňovej pauze a tam došlo k presileniu svalu.

Na občerstvenie a prestávku, ktorú sme absolvovali v reštaurácií Belan v Brezovej som sa veľmi tešil. Dali sme si svorne polievku cesnačku a k tomu pivečko. Mne osobne táto prestávka pomohla psychicky aj fyzicky. Čuduj sa svete stehenný sval prestal bolieť. Pri prvom rázcestníku za Brezovou sme sa dozvedeli, že nás čaká už len 2.5 hod. do Dobrej Vody. Myslím si, že táto informácia povzbudila všetkých – mňa určite. Dokonca mi pred príchodom do cieľa ani nevadilo, že ustavične do mňa ostatní búšili s návrhom, aby sme odbočili aj na hrad Dobrá Voda. Tak sa stalo – navštívili sme ho. Keď sme dorazili do úplného cieľa, cítil som už len všeobecnú únavu z prejdených kilometrov, no bol som šťastný, že som to zvládol.
Keď som prišiel domov, okamžite som absolvoval sprchu a potom už šup šup do postele. Ostatným, čo neboli na akcii prezradím, že som akciu odchodil po nočnej smene. Sám sa čudujem, že som to zvládol. Preto bola postel môj najlepší štvornohý kamarát 

Pridám svoje dojmy. Co sa týka trasy Jozef vystihol asi všetko, ešte by som pridal ze jednotvárna teda nebola, prostredie sa zaujímavo striedalo. Co sa mojich pocitov týka, tiež som sa začal trocha trápiť okolo toho 28km ale na rozdiel od Jozefa som už neožil. Ku koncu mi už kondične nestíhali predné stehenné svaly a do auta som doslova padol. Kupodivu som to bol schopný absolvovať bez kolenných bandáží, ale bolo to veľmi na hrane. Moja skúsenosť že minimálne od 20km vyššie si ich už treba dať sa potvrdila. Akciu som bral hlavne ako všeobecnú previerku mojej kondície a tento ciel splnila. Zo zaspávaním som problém nemal, padol som jak drevo a dnes cítim len natiahnuté jedno lýtko z nejakého dôvodu lebo si nepamätám že by som na jednej nohe prešiel viac ako na druhej. Aj ked podla postrehu kolegov som bol dnes ráno „nejaký pokrčený“ 

Krátke zhodnotenie akcie:

Náročky som počkal s hodnotením do druhého dňa, aby som bol schopný zistiť všetky škody, čo som utrpel. Trochu som mal problémy so zaspávaním, ale zaobišlo sa to bez tabletiek. Nie je to zlé, síce mám svalovicu aj tam, kde by som ju nečakal – na riti, ale celkovo je jemná, takmer o nej ani neviem. Schody nepredstavujú výraznejšiu výzvu. Pred akciou som sa obával, že po akcii nebudem chodiť dole schodmi, ale padať dole schodmi, aj to iba za výraznej pomoci zábradlia. Tento predpoklad sa nenaplnil.

Prevýšenie na papieri síce nejako vyzerá, i keď to nie je žiadna drsnosť, ale predsa len je to jemne cez kilometer. Na tej vzdialenosti 35 km sa to našťastie dosť stráca. Iba dve prevýšenia boli výraznejšie, našťastie obe neboli zbytočne dlhé.

Z hľadiska mojich pocitov – okolo 28 kilometra som sa začal pomaly trápiť, ale šlo to. Pred Dobrou Vodou som ožil a cítil som sa ešte na 2 – 2,5 km. Takže ešte sa pokúsim niekedy v budúcnosti v prípade priaznivej konštelácie asi tisíca rôznych faktorov o jemné vylepšenie rekordu.

Toto mám celé pobehané na bicykli, ale pešo??? Môže byť

No vidíš Jozef. Konečne poriadne slovo do bitky

Mne sa to páči. Už len počkať na prijateľné, najlepšie pekné počasie a môžeme ísť.

Info z HZS na dnes 22.9

Vysoké Tatry

Chodníky sú dôsledkom zrážok šmykľavé, v polohách nad 1800 m n. m. je sneh a poľadovica! V najvyšších polohách je 10 – 40 cm snehu, miestami až záveje! Žiadame návštevníkov o zvýšenú opatrnosť pri túrach, neodporúčame prechod cez vysokohorské sedlá. POZOR, po 18:30 hod. sa už stmieva.

Súhlasím. V takom počasí, aké tam má byť cez weekend je nerozumné to siliť. S náhradným programov v Karpatoch súhlasím. Treba sledovať počasie a dať nejaký návrh. Kto to bude?

Počasie sa nelepší. Dostal som návrh na zrušenie ubytovania a akcie. Za týchto podmienok by bolo zbytočné tam ísť. Ubytovanie som preto zrušil. Neplatíme žiadne penále. V horskom hoteli Popradské Pleso boli veľmi ochotní. Škoda, že to nevyšlo. A ja som si stihol už kúpiť aj rukavice.

A to má byť september mesiacom, kedy tam býva pekné počasie. Tento rok je však úplne iný september. Nevadí. Hľadáme oko hurikánu na sobotu alebo nedeľu – alternatívny program. Zatiaľ nádej žije v Malých Karpatoch. Uvidíme.

Nemaľuj čerta na stenu
Ja pevne verím, dúfam, vzývam bohov, že počasie bude vhodné. Ono každú chvíľu sa to mení. Takže uvidíme až na mieste.

Ale áno súhlasím – spoločenské hry zobrať to je fajn 

No ako tak pozeram pocasie, budeme muset zobrat vela spolocenskych hier. :D

Dobrá voľba Maroš. Ja beriem tiež.
V nedeľu má byť na vrchole Rysov –4 ℃

Avšak…

…dnes to zmenili na 1 ℃

Pozri si zdroj

Po poslednej skusenosti asi beriem zimnu vybavu

Ubytovanie máme zabezpečené pre 6 ľudí v turistickej bun­ke.

Získali sme 2 povolenia pre vjazd vozidlom. Vytlačím ich a dodám našim vodičom.

Odchod vozidiel si dohodneme v priebehu týždňa.

Hlásim sa do lôžkovej časti „nechrápajúci“. A to z toho dôvodu, že nechrápem, ale hlavne nedisponujem takým repertoárom „vtipov“ ako Marián  

Dúfam, že lôžka sú rozdelené na „chrápajúci“ a „nechrápajúci“ čo v preklade znamená, že marián má samostatnú izbu A že ďakujeme Jožko.

Doplňujúce informácie:

Ubytovanie máme (5 šťastlivo prihlásených) zabezpečené na 2 noci – z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu. Nahlásil som aj 2 váhajúcich ohľadom ubytovania s patričnou výhovorkou na rôzne povinnosti. Neprezradím aké, proste tajomstvo medzigalaktického významu.

V piatok oslavujeme Vincove narodeniny. V sobotu nás čaká Kôprovský štít, v nedeľu Rysy.

V nedeľu môžeme vybaviť Rysy a zostať parkovať pred hotelom. Autom odísť môžeme po 17:00 hod..

ŠPZ vozidiel a mená šoférov nahlásim približne týždeň pred akciou kvôli vybaveniu priepustiek. Náhodou sa udeje nejaká zmena…

Ak bude zlé počasie, hráme rôzne spoločenské hry vrátane pololegendárnej hry o Tatrách. Pamätníci tušia, ostatní zistia o čo ide. Aspoň si precvičíme inštinkty a tipovanie.

V prípade otázok nie som k dispozícii.

Ja som vám ohľadne bezpečného absolvovania túry prial všetko dobré, môže mi to potvrdiť aj Jozef, keď som s ním telefonoval ale…
…zrejme zasiahla vyššia moc 

Jednak vyššia moc nechcela, aby sa vám v tom počasí niečo zlé stalo a jednak asi vyslyšala aj to, že túry sa chceli zúčastniť aj ďalší členovia spolku (nebudem menovať ). A tak teda bude aspoň dôvod túto Marošovu „túžbu“ zopakovať niekedy nabudúce v kompletnej zostave.

P.S.: mne osobne je ľúto, že ste nemohli trasu absolvovať a dúfam, že som to neprivolal mojim svojráznym ospravedlnením k akcii 

Širák dole za predvedený výkon Amálke skladám veľkú poklonu . Aj keď to dnes úplne nevyšlo, určite bude na vylezenie na Kriváň ešte ďalšia príležitosť.
Ozaj Roman, bol to Amálkin prvovýstup na Kriváň, alebo tam už bola?

Ano dole sme už prišli spolu, ja som ich dobehol niekde v tretine cesty dolu z Krivánskeho žľa­bu.

Maroš,
tak isto klobúk dole, že si to dal aj v takých podmienkach, aké popisuješ.

Ešte otázka. Dole k trom studničkám ste prišli spolu? Roman s Amálkou Ťa počkali?