Komentáre k turistickým akciám

Tuto trasu sme mali do najmensich detailov naplanovanu , ako stvrty den tatranskej magistraly. Ale priroda bola mocnejsia a zauradovala dazdom. Nam velil zdravy rozum, nepokracovat dalej do Zdiaru, lebo zle pocasie malo trvat este aj dalsi den.

Organizatorske vlohy naplno ukazali Marian s Ivkou. Vymysleli nahradny plan v Slovenskom Raji a zabezpecili aj ubytovanie. Proste na nich je vzdy spolah. My spolubojovnici sme suhlasili a tak sme mohli naplno vyuzit vsetok cas, ktory sme mali k dispozicii.

Za mna musim a chcem povedat, ze to boli styri fantasticke dni prezite s uzasnymi kamaratmi 

Skoda, ze nasu stvordnovu akciu „Tatranska magistrala“ sme museli prerusit pre dazd, ktory nas zastihol na Skalnatom plese.
Lanovkou sme sa zviezli dolu do Tatranskej Lomnice a odtial vlacikom cez Stary Smokovec do Popradu. Potom sme sa presunuli autom do Hrabusic, kde sme mali zabezpecene ubytovanie.
Rano sme vyrazili do Slovenskeho raja.

Musel som na stit vyslapat sam , lebo sa nikomu inemu nechcelo ist 

Na tuto akciu som sa velmi tesil. A tiez ma velmi potesilo, ze s nami isla aj Lenka. Aspon jedno krehke stvorenie medzi kamzikmi
Priroda nam pripravila ohromny zazitok – pekne teple pocasie a krasne vyhlady, ked sme vystupili nad kosodrevinu.

Partia bola neskutocna. Uzili sme si kopec srandy s prijemnym posedenim na vrchole Baranca. Pre Mira by bol snad este lepsi zazitok, keby si mohol zalietat, pretoze ako sam poznamenal bolo „letovo“ .

Na ziarskej chate sme sa posilnili polievockou a tekutinami. Zlatym klincom programu bola jazda na kolobezkach dole Ziarskou dolinou.

Domov sme vsetci isli prijemne unaveni, ale plni peknych zazitkov.

Povodne sme na turu isli dvaja. V Pribiline ma Jozef donutil zastavit stoparke S potesenim som zistil, ze to je skoro suseda Lenka z Vrboveho. Tak som jej navrhol nech ide na Bystru s nami. A ona isla. Myslim si, ze vobec nebanovala, i ked to bola celkom narocna trasa.

Pivo a kofola po ture padli ako serbel na ritku. Lenku sme vysadili po ceste v Pribiline a my sme spokojni a mierne unaveni pokracovali domov.

Takto sme nasli prosim pekne dalsiu spriaznenu turisticku dusu – Lenku 

Po druhom dni sme konecne dorazili do malebnej obce Kordiky! Netusim, ako dedinka vyzerala, ale odvtedy je to moja oblubena destinacia. Malebnejsieho miesta niet! Kto o tom pochybuje, nech si to miesto ide pozriet, najlepsie pesi z Donovalov!

Ako získala svoje meno „Kráľova studňa“? Podľa povesti vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi. Tu vraj kráľ zbavil zúfalého baču medveďa, ktorý žral jeho ovce. BAča z vďaky pozval kráľa na obed do jamy, otvoru pre budúcu studňu, pretože vonku fúkal silný vietor. Kráľovi sa piknik v jame páčil a bačovské špeciality mu chutili. Odvtedy toto miesto ľudia volajú Kráľova studňa.

Na tuto akciu som sa velmi tesil. Velku cast cesty som celkom dobre zvladal, az som sa divil. Ked sme liezli od salasa na Kriznu, zacala sa so mnou lucit kondicka. Na kriznej sa so mnou pre istotu rozlucili aj moje kolena. K horskemu hotelu som uz len dokrivkal a netusil som co bude zajtra, pretoze nase auto bolo este daleko. Nasli sme si miestecko na prespanie a uz aj som pilil drevo, celkom dobra ochrana proti medvedom, aspon dufam. Nastastie som sa z unavy a bolesti kolien prekvapivo vyspal a na druhy den bol schopny pokracovat, i ked som nevedel, ako daleko budem schopny ist.

Zopar slov k fotografiam: 1. – 6. Osada Janosikovci, 7. – 8. Cestou na Pupov (blizi sa dazd, my vsak dufame, ze budeme mat stastie), 9. Po narocnej turistike nam vyhladlo, 10. Tazko raneny.

A kedy mal Miro pud sebazachovy? Polozme si otazku takto 

Doobeda sme na Terchovej vypratavali chatu. Kym sme sa rozhybali, bolo uz vela hodin. Miro velmi chcel aj nejaku turistiku. Rozhodli sme sa, ze aspon navstivime rodisko Janosika. Napokon sme vysli aj na Pupov, z ktoreho su velmi obmedzene vyhlady. Na Pupove sme stretli dvoch chlapov, ktori nam tvrdili, ze su to turistky. Zacalo prsat. Dali nam sacik, do ktoreho sme vlozili fotoaparat a mobily aby aspon tie nezmokli. Dole sme doslova utekali. Samozrejme Miro bol prvy dole – nema problemy s kolenami ani pud sebazachovy. 

Aby historia nikdy nezabudla.
Hostom na tejto akcii bola vila Amalka . Klobuk dole co to dievcatko preslo. Ked sa pozriete na jej otecka – ma v nom neskutocny a pozitivny vzor 

Ked sme navstivili Vrsatecke brala, nebola prave idealna viditelnost. Preto v pripade zaujmu radi akciu zopakujeme.

Fotografovi sa podarilo zachytit na jednotlivych fotografiach: 1. Cesta na hrad, 2. Spokojnost na Vrsateckom hrade, 3. Dospely permonik, 4., 5. a 6. Strazcovia hradu na balvane, 7. a 9. Prichadza jar, 8. Pohlad z Chmelovej na Vrsatecky hrad.

Udaje o narocnosti su orientacne, pretoze na hrad Vrsatec nevedie znackovany chodnik a cestu sme trosku upravili tzv. Romanovou skratkou. Verte, ci neverte, naozaj to bola skratka.