Komentáre k turistickým akciám

Rýchla jednodňová akcia úplne super, ale kolená dostali riadne zabrat, asi moj rekord co som kedy naklesal za jeden den. Počasie vyšlo parádne .

Podvod číslo dva. Bicyklista stratil retiazku. Kto vie, či si to všimol. Snáď áno. Mal to už relatívne iba dole kopcom, tak snáď ho až tak nemrzelo, že si musí kúpiť novú retiazku.

Dnes fakt asi výhľady nebudú. Nevadí, aspoň nevidíme, do čoho ideme.

V nedeľu sme už nezaváhali. Prišli sme sem kvôli Jakubinej. Žiadny úhybný manéver naľavo alebo napravo, proste neprípustné. Plní odhodlania a viery popasovať sa so známym aj neznámym sme zahájili turistickú akciu. Vedomí si náročnosti sme akciu zahájili už o 08:00 hod.

Boli sme dobre pripravení. Vďaka patrí aj skupine, ktorá to nevzdala, a v sobotu si trúfla absolvovať Jakubinú. Vďaka ich popisu trasy sme sa dobre psychicky pripravili. V ten deň už asi bolo zbytočné sa kondične pripravovať. Kto si zabudol kondičku doma, proste smola.

Dva dni po sebe. Rovnaká trasa. Napriek tomu také priepastné rozdiely! Naozaj platí „Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš“. Tento víkend to Jakubiná viac ako iba názorne ukázala. V bežnom živote to však vnímame pomenej.

Bol som aj na Bystrej, aj na Baranci a 02.07. som absolvoval aj Jakubinú. Nezdala sa mi až tak extrémne náročnejšia, ako Bystrá či Baranec. Jediné vysvetlenie prečo Vinco hodnotil akciu úplne inak ako ja, je počasie – okolnosti, ktoré panovali v sobotu. V nedeľu boli okolnosti proste priaznivejšie. Cena za to bola tá, že sme nemali výhľady. Nevadí, neboli sme sami, videli sme kamzíky. Na Jakubinú sa kvôli výhľadom ešte minimálne raz vrátim. Dúfam, že kolená sa budú tiež tešiť na „novú“ Jakubinú minimálne rovnako, ako ja.

Nevychádza mi to. Mám problém so škrtaním fotiek do fotogalérie. Preto urobím takýto podvod a šup sem s jednou fotkou navyše.

Aj mne bolo ľúto, že nevystúpime spolu podľa pôvodného plánu na Jakubinú. Na to, že dám prednosť náhradnému programu, som mal svoje dôvody. Síce, radšej by som išiel na Jakubinú, ale život ma naučil, že niekedy nie je dobré „tlačiť na pílu“. To, žiaľ neznamená, že som takýto chápavý a vnímavý neustále. Každý z nás má občas slabšiu alebo silnejšiu chvíľku.

V sobotu ráno pršalo, miestami dosť intenzívne. Dážď však nie je jediný problém. Keď prestane pršať, nie je hneď automaticky po problémoch. Len tak pre ukážku uvediem jeden príbeh z knihy Apokalypsa v Karpatoch – Počas Dukelskej operácie mala jedna jednotka vážny problém odrážať nemecké protiútoky a ubrániť dobité pozície. Preto jej velenie poslalo na pomoc časť vojakov zo susednej jednotky. Predtým niekoľko dní intenzívne pršalo. Presun sa konal v horskom prostredí, kde nechýbali riadne stupáky. Vojaci prekonávali 10 kilometrovú vzdialenosť celý deň. K jednotke, požadujúcej okamžitú pomoc dorazili úplne uštvaní až večer. Čižmy sa im zabárali do blata aj dopoly lýtok, niekedy vraj hlbšie. Po príchode zistili, že daná jednotka situáciu nakoniec nejako zvládla a pozície ubránila. A teraz môžete typovať, čo nastalo. Áno, správne, velenie rozhodlo, že oslabený úsek obrany treba nanovo posilniť chýbajúcimi vojakmi a nariadilo nočný presun na pôvodné pozície.

Samozrejme, v sobotu to nemohlo byť zďaleka tak extrémne, ako v príklade, ktorý som uviedol. Napriek tomu, klobúk dole, že ste to dali. Automaticky som počítal s tým, že výstup bude náročnejší, ako za „normálnych“ podmienok. Zároveň ma odradzoval aj neskorý nástup na tak náročnú akciu. Navyše, keď mi je jasné, že mávam občas problémy s kolenami, neváhal som dlho a vzdal som to na tento deň.

Navštívili sme Ochtínsku aragonitovú jaskyňu a keď sme prechádzali popri južnej časti Slovenského raja, nedalo sa prehliadnuť, že je už nie pekné, ale priam nádherné počasie. Tak sme sa spontánne rozhodli pre krátku turistickú akciu. Keďže sme akciu začínali o 16:00 hod., musela byť kratšia, ako obvykle.

A tu sa dostávame k známemu „všetko zlé je na niečo dobré“. Objavili sme, že keď prší, je logicky viac vody v potokoch. Proste rokliny Slovenského raja sú priam nádherné! Takže poučenie do budúcna – Ak prší a my máme ísť na nejakú turistickú akciu a sme relatívne blízko Slovenského raja, nebojme sa zvoliť náhradný program!

Nech sa páči, náš dočasný základný tábor v plnej kráse! Odtiaľto sme vychádzali v dňoch 01. a 02.07. na naše výpravy.

Ubytovanie priamo s akciou nesúvisí. Neraz nie je priestor zaradiť zaujímavú fotku týkajúcu sa ubytovania medzi fotky z akcie. Proste človek má problém zoškrtať fotky z akcie na povolený počet. Preto by sme sa mohli v slabšej chvíľke zamyslieť, či nevytvoríme aj chlievik na ubytovania.

Nech sa páči – Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jaskyňa je zapísaná do svetového dedičstva a je považovaná za unikát. Viac so mňa nedostanete, pretože som tam síce bol, ale výklad som nevnímal, pretože som sa pokúšal fotografovať.

Mohli by sme sa zamyslieť, či nevytvoríme chlievik „Výlety“. Tam by sme zaraďovali rôzne zaujímavosti, ako napr. jaskyne, kaštiele, parky, hrady…, ktoré nie sú priamou súčasťou nejakej turistickej akcie. Boli by to dobré typy na výlety pre ostatných, ktorí dané miesto ešte nenavštívili. Nechcem to dávať ako samostatnú turistickú akciu, pretože prejsť od parkoviska k vchodu do jaskyne 300 metrov, 1 kilometer alebo podobné číslo, mi pripadá trošku od veci.

Troška oneskorene, ale bola to užasna akcia, ktorá preverila naše sily ďakujem všetkým zúčastneným za skvelú atomosféru a už teraz sa neviem dočkať ďalšej túry

Bolo to fantastické, z počiatku som mal obavu ale nakoniec to dopadlo na jednotku. Bol to zaujímavý zážitok to počasie tomu dodalo takú zvláštnu atmosféru, nebolo to také jednotvárne . Ďakujem aj ja, že som sa mohol zúčastniť, určite to neľutujem bol to super zážitok.

via GIPHY

Predpoveď počasia pred začatím tejto akcie nebola priaznivá. Avšak v deň výšľapu sa predpoveď polepšila. Rozhodli sme sa, že na akciu pôjdeme. Doprava do miesta „trýznenia“ padla na Radovú Hondu. Keď sme z diaľnice odbočili v Pribyline ešte dosť pršalo – reakcie boli všelijaké Rozhodli sme sa, že na chate, kde bola ubytovaná 1. skupina (Ivana, Marián, Maroš a Jožo) počkáme, či neprestane pršať. Na chate bolo veselo. Mne sa hlavne páčila vedomostná hra o našich Tatrách, ktorú sme si zahrali čakaním na lepšie počasie. Dovolím si pochváliť „vitamíny“ od Ivany a Joža, ktoré nám boli zo slušnosti ponúknuté Čakanie od 9.00 hod do 11.00 hod sa vyplatilo. Dážď ustal až na únosnú mieru a tak sme sa rozhodli, že na túru vyrazíme všetci. No pri úvodnom rázcestníku nastalo rozhodovanie, kto pôjde a kto nie. Nakoniec sa skupina č. 1 rozhodla, že nepôjde. Ony boli ubytovaní a teda mali šancu dať Jakubinú na druhý deň. A tak hore išla iba osádka auta.

Áno, začiatok túry sme mali upršaný. Nevedeli sme kedy prestane pršať. Boli sme ale veľmi potešení, keď po 1.5 kilometri dážď skončil. Mohli sme sa naplno venovať stúpaniu k vytúženému cieľu. A poviem vám bolo to únavne. Nástup tu je ihneď od začiatku a neustále, nie tak ako na Bystrú alebo Baranec. Samozrejme, že sme si robili prestávky. Bolo treba dopĺňať tekutiny, pochutiny a samozrejme aj kochať sa Naše morálno vôľové vlastnosti dostali zabrať až nad pásom kosodreviny, kde sa nám otvoril pohľad na to, čo nás ešte čaká. Prudké hore-dole, štyri kopčeky než sme prišli na Jakubinú. Vyjdeš na jeden a zbadáš, že Ťa čaká ešte ďalší a „lepší“. Ale my sme to zvládli – proste sme to dali. Moje veľké uznanie patrí Marošovi, Lenke, Mišovi a Radovi Som rád, že som to zvládol s vami – ďakujem.

Na Jakubine sme chvíľu pobudli. O obede nemôže byť reč, bol to vlastné taký olovrant. Počas neho sa akosi zhoršilo počasie. Prišli tmavé oblaky, ktoré neveštili nič dobré a tak sme sa pobalili a vyrazili ďalej. Keď sme schádzali k Račkovému sedlu zrazu začalo pršať. Jediné pozitívum bolo, že sa nám ukázala dúha, ktorá nás aspoň trochu potešila svojou krásou. Museli sme to ešte chvíľu vydržať. Len čo sme zo sedla trochu zostúpili dážď skončil. Mohli sme sa naplno venovať pochodu predlhou Račkovou dolinou. Za všetkých myslím že môžem povedať, že s vidinou blížiaceho sa cieľa sa išlo oveľa lepšie ako tomu bolo ešte pred Jakubinou. Pozvoľne klesajúci terén lahodil našim unaveným nohám. Ku koncu sme dokonca enormne zrýchlili Možno aj preto, že už cesta nebola taká kamenistá a príjemne sa po nej šliapalo. Do cieľa sme dokráčali pekne spoločne ako team.

Za seba konštatujem, že to bola parádna akcia v spoločnosti vynikajúcich a húževnatých spoločníkov. Bola síce náročná a nesmierne preverila naše sily ale ukázala nám, že sa ešte vieme zaprieť a popasovať sa s náročnými výzvami 

Ďakujem všetkým.

P.S.: tak trochu ma mrzí , že sme na Jakubinú nemohli ísť všetci zúčastnení členovia. No plne chápem rozhodnutie 1. skupiny aj s ohľadom na to, že na akciu mali o deň viac

Neboj Maroš. Veď táto akcia nie sú preteky. Ideme si užívať a kochať sa. Kým to príde už budeme aj v lepšej kondícii. Dačo ešte potrénujeme dovtedy 

Ak ma tych 1560 nezabije, dufam ze ma aspon posilni. :D

Ako Host _1 je predbezne prihlaseny moj kolega z prace Miso G. Sice je to skoro, ale urcite pojde, alebo teda chce ist. Nepojde, iba ak by mu do toho voslo nieco nepredvidatelne.

Tak sa nam to zaplna To som velmi rad. Myslim si, ze to bude zas bombova akcia. Hlavne pre tych, ktori maju vysliapane tie dva predchadzajuce vrsky. Citim to v kostiach A v neposlednom rade, by bola velka skoda toto neabsolvovat.

Viem, mozno ste si pomysleli, preco ten Vinco vklada tuto akciu tak skoro? A ja vravim, ze to nie je tak skoro. Iba som dal dlhsi casovy usek na premyslanie, na naplanovanie inych akcii (nie turistickych) pri zachovani priority tejto akcie. A dalej si myslim, ze bez rozdielu na termin su tu taki, ktori si tuto akciu ujst za ziadnych okolnosti nenechaju 

Moje turisticke srdce plesa

Ivana nám verila. Netrúfli sme si to odfláknuť a jednoznačne sme si naložili i sľúbený prídavok. Akcia vydarená. Počasie prekvapivo dobré – občas pod mrakom, aspoň sme sa nesaunovali.

Na Poludňovom Grúni sme stretli 2 ročné dievčatko, ktoré dokázalo po svojich nožičkách vyliezť hore od chaty dole. Bolo v lepšom stave ako jej staršia sestra. U staršej pomáhala iba nádej na kolotoč pri chate dole, aj to len občas. A to dievčatko pôsobilo dojmom, že za sebou nemá vôbec žiadny výstup cez strmák hore!

Pri chate sme stretli množstvo ľudí. Zistili sme, že mali bežecké preteky Chata – Poludňový Grúň. Prišli sme práve včas. Vyhlasovali výsledky. Trasa trvá turistickým tempom 01:35 hod. Zrazu počujeme „a v kategórii ženy nad 60 rokov…“. Chvíľu som viac od vyhlasovateľa výsledkov nepočul, pretože priestorom zaznelo „Koho táto kategória žien zaujíma?“ Žiaľ znovu bolo počuť vyhlasovateľa – „na druhom mieste s časom 45 minút…“. Ešte že sme ležali na lehátkach, lebo asi by som klesol k zemi. Takýto čas by som nedosiahol ani keby ma naháňal medveď, mal by som sračku, alebo za prvé miesto by udeľovali právomoci prezidenta Zemegule. Najvýkonnejší chlapi to dávali za 33 – 34 minút. Rekord je niečo tesne cez 30 minút.

A teraz zopár slov k sľúbenému prídavku. S Romanom sme naozaj pridali a naložili sme si dvojnásobný čas v polohe ležiaceho strelca na zaslúženom lehátku s občerstvovacími tekutinami v ruke.

Nevadí, akcia sa posunula. Prajem skoré uzdravenie Roman. Ozaj, stojí za úvahu posunúť akciu na neskorú jeseň kvôli porastu všelijakému – časť trasy je mimo turistický chodník. Veď uvidíme, máme dostatok dní na hútanie, dumanie a spol..

Dnes som si začal liečiť pätnú ostrohu a na doporučenie lekárky už do tretice prekladám túru na 25.6.2017.

Ospravedlňujem sa, túru plánovanú na 14.5.2017 som presunul pre chorobu mňa aj Amálky o týždeň neskôr na 21.5.2017. 

Jasné že repete. Ale poprosím už aj so mnou

Veru Vinco, bolo úžasne… Lúky plné rôznych druhov kvetov, pekné výhlady, slniečko, mierny vetrík pofukoval… síce sme mali väčšiu spotrebu opaľovacieho krému, ale povedala by som, taký ideálny stav. Hneď by som dala repete.

Vidím podľa fotogafií, že bola vynikajúca akcia. Zaujala ma nádherná, momentálna Malofatranská príroda.

Palec hore zaľúbenci

Hodnotiť a súdiť počasie je podľa mňa ešte predčasné Ivana. Relevantné to bude 2 alebo 1 deň pred akciou. Počkajme času ako hus klasu 

Ale s tým Otčenášom súhlasím. Ten je povinný pre každého! |:( A každý deň, až do začiatku akcie 

Súkromná ani nie, skôr by som to nazvala spontánnou akciou. Ako väčšina tých našich výjazdov s Mariánom je. Večer niečo vymyslíme a ráno cestujeme. Ani tento krát to nebolo nič, čo by sme dlho plánovali. Len sme zistili, že má byť krásne počasie, v práci sa dalo uvoľniť a ako lepšie osláviť narodeniny ako niekde vysoko, s batohom na pleci a celodenným kochaním?! O pár dní sa dúfam, budeme kochať na Jakubíne už všetci, aj keď vyhliadky počasia sú zatiaľ zlé… až príliš zlé. Takže- večer pred spaním, každý povinne jeden Otče náš a hádam sa počasíčko umúdri 

Ako vždy. Nové a horné Jánošíkové diery sú proste fascinujúce. Tak trochu vám závidím, že ste to mohli pri tak peknom počasí absolvovať. Presviedčam sa, že táto časť Slovenska je v každom ročnom období neskutočná.

Škoda. Nemohol som sa zúčastniť. Mal som prácu okolo prerábky domu. A nakoniec ani ste ma nepozvali 

Asi to bola taká súkromná akcia, že?

Vincent mi naznačoval, aby som ako prvý napísal zopár slov o našej vydarenej akcii. Tým mi zobral moju výhovorku, že už on sám všetko napísal a ja by som si tradične vystačil zopár vetičkami.

Nuž, ako začať? Symbolika nezaberá. Jemné náznaky, proste nič. Hrubé náznaky, ani ťuk. Som proste chlap, šťastne a nevedome imúnny. Až keď mi Vinco do očí povedal, že proste píšem prvý… Dobrá výhovorka stojí groš. Mňa v tej chvíli nič nenapadlo.

Na akciu som sa tešil a zároveň som mal aj obavy. Už v dávnej minulosti som mal v hlave, že prejdem hrebeň Lúčianskej Malej Fatry, okrem ného. Našťastie dlhú dobu nebolo s kým absolvovať túto akciu. To preto, že som neveril, že to s ťažkým batohom na chrbte za dva dni prejdem šťastne do cieľa.

Zažili sme z každého rožku trošku. Aj pekné počasie, aj sme zmokli. Prechádzali sme cez les, lúky aj skaly. Výhľady čarovné. Kto nezažije, neuverí! Na hotely ubytované samé kapacity. Proste paráda. Chvíľu som bol za Rusa. Poliaci v drigoviciach a ja v trenkách a tričku. Veru mi aj bolo zima, ale ostatné veci som ma mokré. Našťastie sa spolu so mnou na Rusa hral aj Vinco. Je to kamarát, nenechal ma v tom samotného.

Asi hodinu cesty pred Kľakom doľahla na mňa ťažká kríza. Ale vďaka mnohým prestávkam som tam nejako vyšiel. Odtiaľ som uvidel náš cieľ a už to bolo dobré. Ďakujem všetkým zúčastneným, že mi robili spoločnosť a obzvlášť Vincovi za zapožičanie paličiek. Bez nich by som odkvacol už prvý deň.

76,2 mm divízne delo (ZSSR) v sedle Okopy

Obsluha: 6, Prepravná hmotnosť: 1 840 kg, Bojová hmotnosť: 1 150 kg, Maximálny dostrel: 13 290 m, Kadencia: 12 – 25 rán/min, Hmotnosť explozívnej strely: 6,2 kg, Vyrobených: 103 000 ks.

Delo bolo používané ako protitankové, ničilo ľahké a stredné tanky nepriateľa a delo priamej podpory. Nemci ho prezývali „Rač – Bum“, pre veľmi krátky čas medzi zvukom výstrelu a dopadom strely pri priamej paľbe.

Delo v sedle Okopy patrilo 1. ČS. armádnemu zboru, ktorý sa v tejto časti Malej Fatry zúčastnil ťažkých bojov. Cieľom bolo obísť strečiansku tiesňavu a oslobodiť Žilinskú kotlinu.

Ťažiskom obrany Nemcov boli vrchy Polom, Minčol, Grúň a kóta 924. K fanatickému odporu Nemcov prispel aj príkaz Himmlera zastreliť každého, kto ustúpi zo svojho miesta. Od Žiliny závisel osud ustupujúcich nemeckých vojsk na Považí a Morave.

Na kopcoch napadol sneh, celé dni vial silný vietor, zásobovanie bolo veľmi ťažké, smädní a hladní vojaci nesmeli plytvať muníciou. Nemci takmer každý deň podnikali výpady proti krídlam útočiacich jednotiek. Velitelia jednotiek hlásili úplné vyčerpanie mužstva z terénu a z hladu.

„Nemci z guľometných hniezd v skalných otvoroch ostreľovali naše jednotky po celom úseku. Bolo treba, aby zasiahli delostrelci a poskytli pešiakom podporu. Spolu so ženistami upravili takmer neschodné horské cesty, aby po nich mohli prejsť aspoň poťahy. Šesť až desať párov volov vyťahovalo kanóny a mínomety do hôr. Aj sami delostrelci si naložili súčiastky mínometov na chrbty a vyniesli ich do postavení na vrchoch. Spolu s civilistami nosili aj míny a strelivo. Naše batérie umlčali guľometné hniezda nepriateľa v skalách. Pechota potom vyrazila k útoku a zmocnila sa dôležitých bodov nepriateľskej obrany.“ Viac informácií na http://zilina-gallery.sk/…C3%ADli_1945

Video, ako fungovalo delo – https://www.youtube.com/watch?…

Hosť 2 je môj kolega z práce Michal G. (ten čo ide s nami aj na Jakubinu). Ide s nami na obidva dni 

Grand hotel PARTYZÁN – podkrovie

Grand hotel PARTYZÁN – prízemie

Grand hotel PARTYZÁN

Hosť 1 je môj kolega z práce Marek M. Ide s nami na obidva dni.

Držíme palce Lenka. Ešte jemne opravím Vinca. To nie je hocijaká bežná útulňa! To je „Grand Hotel Partizán“! Aspoň turisti to tak volajú.

Lenka,
prajem Ti veľa úspechov a vedomostí na skúške. Držím Ti palce, aby si skúšku úspešne spravila a aby Ťa prijali 

Toto je partizánska útulňa na Hornej lúke kde prečkáme noc, aby sme ráno mohli plní energie šliapať do cieľa