Zobor musi byt niecim vynimocny 
, ked ho tak casto navstevujete.
Inak ja s Jozom sme sa uz dohodli, ze toto pohorie navstivime aj
s prespanim pod hviezdami. Potom sa aj ja pochvalim Zoborom 
To mi je luto, ze ste pre chorobu nikam nemohli. Pocasie bolo totizto na turistiku ako stvorene.
Co sa tyka menu nemam ziadne vytky. Polievka zeleninova, aku som uz dlho
nejedol. A druhe nemalo tiez chyb. Ja davam palec hore za jedlo. A Marian
kludne moze pochvalit svoju sestru za to, ako chutne varia 
Palec hore. My, co sme skoncili v posteli s teplotou, zapalom priedusiek a
atb a nikde sme neboli, mozeme len v tichosti zavidiet. Dufam, ze menucko na
Slamenej bude chutilo, ak nie, treba sa stazovat u Mariana, nech dohovori
sestre 
Tak a mame turku za sebou.
Mali sme nadherne slnecne pocasie bez oblacika, bolo nam prijemne teplo.
Hoci bolo na trase len par ciastocnych vyhladov i tie sme si uzili. Chodniky
boli pekne priechodne, bol na nich iba sniezik pekne presliapany, ziadne bahno,
ako predpovedal Roman.
Pokazilo sa to az prichodom na Kamzik. Tam boli chodniky neprijemne zladovatene
a hodne sa smykalo. Bolo treba chodit po bokoch chodnika. A navyse bolo
chladnejsie, pretoze vsade bola neprijemna hmla.
Na Kamziku sme si dali jedno pivecko a jedlo sme mali az dole v „Slamennej
bude“. Tam sme dokonca stihli aj menicko.
Prijemne unaveni a stastni sme nastupili na vlak, ktory nas doviezol domov.
P.S.: natocil som aj videjko, ktore zajtra vlozim na stranku
Ano Ivana. Tvoja ospravedlnenka z tejto akcie je dostatocna
Neviem, ci ju niekto niekedy prekona 
Snad si Jozef nemyslis, ze sa tejto akcii vyhnes. To teda nie 
To snad nie je pravda. Dosli mi vyhovorky. A preto sa musim zucastnit akcie. Musim sa nad sebou zamysliet.
Bolo chladno a „mlhovno“. Vyhlady neboli ziadne. Ale zato zimna krajinka
na pohladanie. Cesticky, chodnicky zasnezene a pod nohami vrzgajuci sniezik,
proste krasna zimna idylka. Na vetvickach stromov zamrznuta inovat ako
v rozpravke Mrazik, uz iba Nastenka chybala
Najvacsie stupanie nas cakalo na Bradlo no to sme v pohode zvladli. Mohyla nas
privitala zahmlena no i tak nam poskytla perfektne fotografie. Ked sme potom
zostupili do Brezovej chceli sme sa najest, do restauracie sme ale prisli
neskoro, vsetko bolo zozra… Boli sme nuteni ist az na zaciatok Brezovej
(asi 2 km) do jedinej restauracie (oproti zel. stanice), v ktorej podavali
pochutiny. Spolocne s Jozom sme si dali pizzu a „zlaty mok“ na obcerstvenie
a doplnenie stratenych sil. Autobusom spred restauracie sme sa potom vratili do
Vrboveho. Toto pise v kratkosti „muj dennicek“
Ani sme doteraz o tom nevedeli, ale cast tury prechadzala aj cez Myjavsku pahorkatinu. Najvyssim vrchom Myjavskej pahorkatiny je Bradlo (543), na ktorom stoji mohyla generala Stefanika.
Zamrznuty Hornad som ja nevidel. Dufam, ze sa toho este dozijem a
navstivim prielom v tomto stave niekedy nabuduce. Pravdu povediac tak trochu
vam zavidim, no zasiahla vyssia moc. Ale ja verim…
Fotografie: 1 – 2 Cestou necestou, 3 – 4 Buchlov, 5 Cestne slovo, neobciahneme, 6 No toto, 7 Bacha cencule, 8 Zarnov, 9 Tam sme boli, 10 Tu sme vecerali a chutilo!
Tato akcia sa takmer neuskutocnila. Nastastie si ucastnici vstupili do
svedomia, zamysleli sa a … islo sa.
Vynikajuca turka. Pekna zimna krajina.
Hoci nam na zaciatku bola zima, teda mne, pretoze bolo –13°C, neskor sa to
zlepsilo, ked sa oteplilo.
Chodniky boli aj vyslapane aj nie, ale presli sme. Tesne pod vrcholom Ostrej sme
stretli troch turistov (dvaja chlapi a jedna zena). Jeden bol zraneny, pretoze
na retaziach padol. Chceli sme mu ponuknut pomoc, ale odvetil, ze nepotrebuje a
tak sme isli hore.
Na vrchole sa nam naskytol nadherny pohlad – vyhlad.
Musim hodnotit za seba – vynikajuca turistika. Oplatilo sa ist. A kto
zostal doma moze banovat 
Zacali sme skoro rano, este sa ani slniecko nezobudilo a mi sme uz sliapali
„vstric krajsim zajtrajskom“ Po ceste sme stretli dve dievciny, ktore
prisli tym istym vlakom do Smolenic. Tie sa nas asi zlakli, lebo pri prvej
odbocke vyrazili inym smerom a tak sme isli sami bez „vizualnej
podpory“.
Jesenne Male Karpaty su nadherne, hra farieb je proste uchvatna a my sme si
ju uzili naplno. Krasny dojem z akcie nam pokazil na chvilu intenzivny, husty
dazd, ale ani ten nas neodradil od prezivania jedinecnej chvile. Pocasie sa
umudrilo a prichod na Dobru Vodu nam uz nic neskazilo. V miestnom senku sme si
dali polievocku a „polievocku“ Do odchodu busu sme mali dost casu a tak
sme si vypoculi „nazory“ miestnych stamgastov.
Tuto trasu sme mali do najmensich detailov naplanovanu , ako stvrty den
tatranskej magistraly. Ale priroda bola mocnejsia a zauradovala dazdom. Nam
velil zdravy rozum, nepokracovat dalej do Zdiaru, lebo zle pocasie malo trvat
este aj dalsi den.
Organizatorske vlohy naplno ukazali Marian s Ivkou. Vymysleli nahradny plan v Slovenskom Raji a zabezpecili aj ubytovanie. Proste na nich je vzdy spolah. My spolubojovnici sme suhlasili a tak sme mohli naplno vyuzit vsetok cas, ktory sme mali k dispozicii.
Za mna musim a chcem povedat, ze to boli styri fantasticke dni prezite
s uzasnymi kamaratmi
Skoda, ze nasu stvordnovu akciu „Tatranska magistrala“ sme museli
prerusit pre dazd, ktory nas zastihol na Skalnatom plese.
Lanovkou sme sa zviezli dolu do Tatranskej Lomnice a odtial vlacikom cez Stary
Smokovec do Popradu. Potom sme sa presunuli autom do Hrabusic, kde sme mali
zabezpecene ubytovanie.
Rano sme vyrazili do Slovenskeho raja.
Musel som na stit vyslapat sam , lebo sa nikomu inemu nechcelo
ist 