Komentáre k turistickým akciám

Maros A., myslim, ze sme fucali vsetci. Vdaka Bohu za ten vietor, aspon tie nase plucne piskoty a vrzoty nebolo az tak pocut. Tura sa neda inak hodnotit ako pozitivne- opat. Vyhlady boli tiez miestami na jednicku. Mne sa teda najviac pozdaval vyhlad na Javorinu… ako sme sa dozvedeli z diskusie, niektori tam chodili pozerat perzeidy, niektori tam boli v „osemdesatom devatom“ ked bolo a teraz ten vyraz, ci dobre napisem " sexoidne" , ci??? vincent, za akej ery to bolo?  

No tato skoro jarna previerka dopadla pre mna podla ocakavani, cize kondicne mam po zime co dobiehat ako som zistil na spominanom 200 metrovom stupani kde som skoro zemrev. . Ale akcia tradicne super, bohata ucast potesila. 

Ked sme s Jozom planovali tuto akciu mysleli sme si, ze ako obvykle pojdeme iba dvaja. No ja som bol milo prekvapeny, ked sa zacali postupne prihlasovat turisti s abstakom A moje prekvapenie vyvrcholilo az v den turistiky. Jozef ku mne dorazil vozidlom a priviezol aj dvoch hosti. Jednym bol jeho otec a druhym bol moj byvaly kolega z prace. A treti host bol tiez moj kolega z prace. Takze islo nas devat a to je uz slusna navsteva.

Zacali sme v Sipkovom pri senku ako pravi slovaci. Bolo pekne slnecne ale veterne pocasie, no nam to nevadilo. Vietor sme naplno pocitili, az ked sme dorazili na Velky Plesivec. Tu sme si trochu oddychli (v zavetri) a pofotili par zaberov. Cuduj sa svete neboli sme sami, co prevetravali turisticku obuv. Po trase sme stretali vela ludi, co obdivuju krasy Malych Karpat. Pretrvavajuce slnecne pocasie nas priviedlo az na nasu druhu zastavku – Cachticky hrad. Aj tu sme chvilu pobudli. Odjedli sme z nasich zasob, aby sme mali lahsie ruksaky Na tomto mieste sa s nami rozlucili dvaja clenovia vypravy (Jozef st. a Miro).

Dalsie putovanie nam sprijemnil na trase zurciaci potocik, no neprezradil nam, ze nas caka 200 metrovy stupacik. Ten sme ale zvladli a po kratkej prestavke na vrchole nas cakalo uz iba klesanie do Noveho Mesta. Turu sme zakoncili polievockou a roznymi tekutinami v „Kaca bare“ na okraji mesta. Ked sme sa rozlucili ja s Jozom sme pokracovali k vlaku na stanicu a ostatni odisli Marosovym vozidlo do domovov.

Bola to paradna akcia s celkom slusnou ucastou. Dufam, ze ich bude tohto roku viac. Uz teraz sa na ne tesim 

A uz je turisticko – spolocenska akcia za nami. Prijemnym prekvapenim bola bohata ucast. Trochu fukalo, ale nevadi. Asi dlho v pamati mi zostane situacia, ked pri nas Maros pribrzdil autom a opytal sa nas, ci stihame vlak na stanici. My s Vincom sme ani brvou nepohli a bez zavahania sme odpovedali „istotne“. Ked nam auto mizlo z obzoru, pre istotu sme pozreli na hodinky a kde tu zrazu zistujeme, ze sice vlak odchadzajuci o 16:45 hod. teoreticky stihame, ale budeme sa musiet jemne viac namahat. Zrazu zaznel povel „Pobehneme po najblizsiu krizovatku“. Nuz co uz, tak sme pobehli. Nestacilo to, a preto od dalsej krizovatky znovu teraz uz znamy povel „Pobehnime“. Ked treti raz zaznel povel „pobehnime“ uz islo vlastne o zazitu tradiciu, ktoru sme si nedovolili porusit. Na stanicu sme prisli o 16:40 a pri kupovani listkov pred nami nikto nestal. Proste na paradu. Lenze pani predavajucej listky vlak odchadzajuci o 16:45 hod. nic nehovoril. S prekvapenim sme zistili, ze vlak odchadza o 16:54 hod. a pravdepodobne sme vobec nemuseli bezat. Nevadi, Romanovi nepovieme, ze sme este boli na konci akcie nechtiac schopni chvilu bezat. Celkovy dojem z akcie nam to nepokazilo, a to je dolezite.

Som rad, ked to vyjde a Katka bude moct ist s nami. Katku som naposledy videl v july 2015, takze je to uz poriadne davno. Rad sa s nou opat uvidim 

Male prekvapenie.. na 99,9% sa pridava aj Katka

To si pis Iva, ze sa ide.
S Jozefom sme si dali zavazok, ze tohto roku musime ist na turu aspon raz kazdy mesiac. Avsak nebranime sa ani zvyseniu poctu akcii Ocakavam, ze v lete budu aktivity pocetnejsie 

S bacilom, alebo bez neho- co sa da robit,abstak treba zahnat , ide sa 

Zobor musi byt niecim vynimocny , ked ho tak casto navstevujete.

Inak ja s Jozom sme sa uz dohodli, ze toto pohorie navstivime aj s prespanim pod hviezdami. Potom sa aj ja pochvalim Zoborom

To mi je luto, ze ste pre chorobu nikam nemohli. Pocasie bolo totizto na turistiku ako stvorene.

Co sa tyka menu nemam ziadne vytky. Polievka zeleninova, aku som uz dlho nejedol. A druhe nemalo tiez chyb. Ja davam palec hore za jedlo. A Marian kludne moze pochvalit svoju sestru za to, ako chutne varia 

Palec hore. My, co sme skoncili v posteli s teplotou, zapalom priedusiek a atb a nikde sme neboli, mozeme len v tichosti zavidiet. Dufam, ze menucko na Slamenej bude chutilo, ak nie, treba sa stazovat u Mariana, nech dohovori sestre 

Tak a mame turku za sebou.
Mali sme nadherne slnecne pocasie bez oblacika, bolo nam prijemne teplo.
Hoci bolo na trase len par ciastocnych vyhladov i tie sme si uzili. Chodniky boli pekne priechodne, bol na nich iba sniezik pekne presliapany, ziadne bahno, ako predpovedal Roman.
Pokazilo sa to az prichodom na Kamzik. Tam boli chodniky neprijemne zladovatene a hodne sa smykalo. Bolo treba chodit po bokoch chodnika. A navyse bolo chladnejsie, pretoze vsade bola neprijemna hmla.
Na Kamziku sme si dali jedno pivecko a jedlo sme mali az dole v „Slamennej bude“. Tam sme dokonca stihli aj menicko.
Prijemne unaveni a stastni sme nastupili na vlak, ktory nas doviezol domov.

P.S.: natocil som aj videjko, ktore zajtra vlozim na stranku

Ano Ivana. Tvoja ospravedlnenka z tejto akcie je dostatocna
Neviem, ci ju niekto niekedy prekona 

Snad si Jozef nemyslis, ze sa tejto akcii vyhnes. To teda nie

To snad nie je pravda. Dosli mi vyhovorky. A preto sa musim zucastnit akcie. Musim sa nad sebou zamysliet.

Bolo chladno a „mlhovno“. Vyhlady neboli ziadne. Ale zato zimna krajinka na pohladanie. Cesticky, chodnicky zasnezene a pod nohami vrzgajuci sniezik, proste krasna zimna idylka. Na vetvickach stromov zamrznuta inovat ako v rozpravke Mrazik, uz iba Nastenka chybala
Najvacsie stupanie nas cakalo na Bradlo no to sme v pohode zvladli. Mohyla nas privitala zahmlena no i tak nam poskytla perfektne fotografie. Ked sme potom zostupili do Brezovej chceli sme sa najest, do restauracie sme ale prisli neskoro, vsetko bolo zozra… Boli sme nuteni ist az na zaciatok Brezovej (asi 2 km) do jedinej restauracie (oproti zel. stanice), v ktorej podavali pochutiny. Spolocne s Jozom sme si dali pizzu a „zlaty mok“ na obcerstvenie a doplnenie stratenych sil. Autobusom spred restauracie sme sa potom vratili do Vrboveho. Toto pise v kratkosti „muj dennicek“ 

Ani sme doteraz o tom nevedeli, ale cast tury prechadzala aj cez Myjavsku pahorkatinu. Najvyssim vrchom Myjavskej pahorkatiny je Bradlo (543), na ktorom stoji mohyla generala Stefanika.

Zamrznuty Hornad som ja nevidel. Dufam, ze sa toho este dozijem a navstivim prielom v tomto stave niekedy nabuduce. Pravdu povediac tak trochu vam zavidim, no zasiahla vyssia moc. Ale ja verim…

Fotografie: 1 – 2 Cestou necestou, 3 – 4 Buchlov, 5 Cestne slovo, neobciahneme, 6 No toto, 7 Bacha cencule, 8 Zarnov, 9 Tam sme boli, 10 Tu sme vecerali a chutilo!

Tato akcia sa takmer neuskutocnila. Nastastie si ucastnici vstupili do svedomia, zamysleli sa a … islo sa. 

Vynikajuca turka. Pekna zimna krajina.
Hoci nam na zaciatku bola zima, teda mne, pretoze bolo –13°C, neskor sa to zlepsilo, ked sa oteplilo.
Chodniky boli aj vyslapane aj nie, ale presli sme. Tesne pod vrcholom Ostrej sme stretli troch turistov (dvaja chlapi a jedna zena). Jeden bol zraneny, pretoze na retaziach padol. Chceli sme mu ponuknut pomoc, ale odvetil, ze nepotrebuje a tak sme isli hore.

Na vrchole sa nam naskytol nadherny pohlad – vyhlad.

Musim hodnotit za seba – vynikajuca turistika. Oplatilo sa ist. A kto zostal doma moze banovat

Zacali sme skoro rano, este sa ani slniecko nezobudilo a mi sme uz sliapali „vstric krajsim zajtrajskom“ Po ceste sme stretli dve dievciny, ktore prisli tym istym vlakom do Smolenic. Tie sa nas asi zlakli, lebo pri prvej odbocke vyrazili inym smerom a tak sme isli sami bez „vizualnej podpory“.

Jesenne Male Karpaty su nadherne, hra farieb je proste uchvatna a my sme si ju uzili naplno. Krasny dojem z akcie nam pokazil na chvilu intenzivny, husty dazd, ale ani ten nas neodradil od prezivania jedinecnej chvile. Pocasie sa umudrilo a prichod na Dobru Vodu nam uz nic neskazilo. V miestnom senku sme si dali polievocku a „polievocku“ Do odchodu busu sme mali dost casu a tak sme si vypoculi „nazory“ miestnych stamgastov.

Tuto trasu sme mali do najmensich detailov naplanovanu , ako stvrty den tatranskej magistraly. Ale priroda bola mocnejsia a zauradovala dazdom. Nam velil zdravy rozum, nepokracovat dalej do Zdiaru, lebo zle pocasie malo trvat este aj dalsi den.

Organizatorske vlohy naplno ukazali Marian s Ivkou. Vymysleli nahradny plan v Slovenskom Raji a zabezpecili aj ubytovanie. Proste na nich je vzdy spolah. My spolubojovnici sme suhlasili a tak sme mohli naplno vyuzit vsetok cas, ktory sme mali k dispozicii.

Za mna musim a chcem povedat, ze to boli styri fantasticke dni prezite s uzasnymi kamaratmi 

Skoda, ze nasu stvordnovu akciu „Tatranska magistrala“ sme museli prerusit pre dazd, ktory nas zastihol na Skalnatom plese.
Lanovkou sme sa zviezli dolu do Tatranskej Lomnice a odtial vlacikom cez Stary Smokovec do Popradu. Potom sme sa presunuli autom do Hrabusic, kde sme mali zabezpecene ubytovanie.
Rano sme vyrazili do Slovenskeho raja.