Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Východoslovenská pahorkatina
Najvyšší vrch: Dúbravka (397 m)
Rozloha: 735 km2
Východoslovenská pahorkatina predstavuje hornatejšiu časť Východoslovenskej nížiny. Ide o 114 km dlhé a 2 – 25 km široké pohorie ohraničujúce zo západu a zo severu Východoslovenskú rovinu. Podložie tvoria predovšetkým naplavené sedimentálne horniny (íly, piesky, štrky…).
Východoslovenská pahorkatina sa delí na tieto podcelky:
- Podslanská pahorkatina
- Toplianska niva
- Vranovská pahorkatina
- Ondavská niva
- Pozdišovský chrbát
- Laborecká niva
- Podvihorlatská pahorkatina
- Zalužická pahorkatina
- Petrovské podhorie
Pohorie má pahorkatinový reliéf so širokými plochými chrbtami. Prevláda nížinná pahorkatina, ale značné plochy zaberá aj rovinný reliéf, najmä pozdĺž vodných tokov Tople, Ondavy, Laborca a Olše. Lesy boli z veľkej časti už v minulosti vyrúbané. Územie dnes pokrývajú lúky, obrábaná pôda a vinice. Väčšina vrchov sa pohybuje v nadmorskej výške medzi 200 – 300 m.
Zdroje:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.