Dnes je: sobota - 27.4.2024, Meniny má: Jaroslav
Aktualizované: 26.04.2024
Návštevy: 121530
Úvod

Fotografie z roku 2016

On-line: 14

Akcie: 815

Foto galérie: 649

Videá: 282

Odkazy: 576

Komentáre: 1457

Login:

Heslo:

Informácia o geomorfologickom celku Západné Tatry

vznik pohorí členitosť územia geomorfologické pojmy zoznam geomorfologických celkov geomorfologické členenie SK geomorfologické členenie CZ geomorfologické členenie AT

Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.

Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.

K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.

Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.

Geomorfologické členenie Slovenska Created by Vinco Bratislava Nitra Trnava Žilina Trenčín Banská Bystrica Prešov Košice

Západné Tatry

Najvyšší vrch: Bystrá (2248 m)

Rozloha: 400 km2

Západné Tatry boli hraničným pohorím už v stredoveku, približne 2/3 patria Slovensku a 1/3 Poľsku. Poliaci svoju časť pohoria nazývajú „Tatry Zachodnie“ (Tatry Západné). Najvyšším vrchom ich časti pohoria (v skutočnosti leží priamo na hranici) je Starorobociański Wierch (2 176 m). My Slováci poznáme tento vrch skôr pod názvom „Klin“.

V skutočnosti Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry tvoria spolu geomorfologický celok – Tatry. My sme sa ich výnimočne rozhodli kvôli ich veľkej odlišnosti a množstvu vrcholov rozdeliť.

Západné Tatry sa delia na tieto časti:

  • Osobitá
  • Sivý vrch
  • Liptovské Tatry
  • Roháče
  • Červené vrchy
  • Liptovské kopy

Západné Tatry sú podobné Východným Tatrám, ale majú na rozdiel od Vysokých Tatier často hladko modelovaný reliéf (oblé chrbty s hôľnym reliéfom), pretože boli menej zaľadnené. Vo Vysokých Tatrách prevláda žulová vyvrenina, ale tu prevládajú bridlice. Dolomity a Vápence hrajú vo Východných Tatrách okrajovú úlohu, ale tu sa s nimi stretneme častejšie.

Posledné 2 milióny rokov vďaka tektonickým pohybom a ľadovcom získali Západné Tatry dnešnú príťažlivosť. Ľadovec mal miestami hrúbku 200 m. Vyššie sú iba Vysoké Tatry, ktoré prekonávajú Západné Tatry asi o 400 m. Hlavný hrebeň má 37 km a je na ňom 27 vrcholov s priemernou výškou 2 035 m. Z hlavného hrebeňa vychádza južným smerom viacero bočných hrebeňov. Na jednom z nich sa nachádza najvyšší vrch Bystrá.

Pre Západné Tatry je typická veľká premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu a veterných pomerov. Letá sú tu chladné a daždivé s priemernou júlovou teplotou 16 °C. V letných mesiacoch sa tu často vyskytujú búrky a náhle zmeny počasia. Najstabilnejšie počasie býva počas tzv. babieho leta – koniec septembra a začiatok októbra.

Zdroj: Blažej Kováč – S batohom po Slovensku 7 – Západné Tatry

Zoznam vrchov pohoria:

1. Bystrá (2248 m)
2. Jakubina (2194 m)
3. Baranec (2185 m)
4. Baníkov (2178 m)
5. Klin (2173 m)
6. Pachoľa (2167 m)
7. Hrubá kopa (2166 m)
8. Nižná Bystrá (2162 m)
9. Blyšť (2155 m)
10. Príslop (2142 m)
11. Hrubý vrch (2137 m)
12. Tri kopy (2136 m)
13. Veľká Kamenistá (2127 m)
14. Plačlivé (2125 m)
15. Kresanica (2122 m)
16. Malolučniak (2105 m)
17. Temniak (2096 m)
18. Vyšná Magura (2095 m)
19. Ostrý Roháč (2088 m)
20. Spálená (2083 m)
21. Smrek (2072 m)
22. Smrečiny (2068 m)
23. Volovec (2063 m)
24. Veľká kopa (2052 m)
25. Ostredok (2050 m)
26. Salatín (2048 m)
27. Nohavica (2047 m)
28. Malý Baranec (2044 m)
29. Ježová (2043 m)
30. Krížna (2039 m)
31. Kondratova kopa (2005 m)
32. Končistá (1993 m)
33. Kasprov vrch (Kasprový vrch) (1985 m)
34. Kotlová (1985 m)
35. Predný Holý vrch (1984 m)
36. Zadný Holý vrch (1979 m)
37. Poľská Tomanová (1977 m)
38. Veľká Garajova kopa (Veľká kopa Gavajová) (1969 m)
39. Sivá veža (1960 m)
40. Deravá (1955 m)
41. Ráztoka (1948 m)
42. Tichý kopec (1948 m)
43. Mládky* (1947 m)
44. Stoly (1947 m)
45. Jalovecká kopa (Jalovská kopa) (1938 m)
46. Teľačiarky (Brestová) (1936 m)
47. Nižná Magura (1920 m)
48. Goričková (1912 m)
49. Brestová (Malá Brestová) (1902 m)
50. Magura (1902 m)
51. Suchá kopa (1893 m)
52. Široká* (1890 m)
53. Rákoň (1879 m)
54. Holý vrch* (1863 m)
55. Veľká Brdárova grapa (1859 m)
56. Liptovská Tomanová (1839 m)
57. Lysec (1830 m)
58. Krajný Holý vrch (1822 m)
59. Prostredný grúň (1820 m)
60. Malá Brdárova Grapa (1812 m)
61. Sivý vrch (1806 m)
62. Všiváky (1806 m)
63. Zuberec* (1806 m)
64. Predná Spálená* (1789 m)
65. Zadný Salatín (1768 m)
66. Ostrá (1764 m)
67. Pálenica* (1753 m)
68. Holý vrch (1723 m)
69. Nižný Ostredok (1714 m)
70. Brdárova zvonica (1712 m)
71. Vráta (1705 m)
72. Jalovská hora* (1697 m)
73. Osobitá (1687 m)
74. Trnác* (1680 m)
75. Bobrovec (1658 m)
76. Štrky (1657 m)
77. Lúčna (1653 m)
78. Veľká Kopa (1648 m)
79. Malá Kopa (1637 m)
80. Predný Salatín* (1624 m)
81. Javorina* (1581 m)
82. Predná Zábrať (1577 m)
83. Roh (1573 m)
84. Babky (1566 m)
85. Veľký Klin (1553 m)
86. Kasne (1541 m)
87. Solisko* (1530 m)
88. Smrekovec* (1527 m)
89. Hlina (1505 m)
90. Veľká Furkaska (1490 m)
91. Kečka (1489 m)
92. Suchý vrch (1477 m)
93. Kozinec (1462 m)
94. Mních (1460 m)
95. Štíty (1448 m)
96. Fatrová* (1446 m)
97. Malý Klin (1426 m)
98. Nižná Roveň* (1399 m)
99. Kýčer (1386 m)
100. Žerucha* (1381 m)
101. Lysec (1337 m)
102. Hrubý vrch (1329 m)
103. Okolík (1328 m)
104. Biela skala (1316 m)
105. Sokol* (1316 m)
106. Štít (1310 m)
107. Opálenica (1274 m)
108. Kremenná (1272 m)
109. Roveň* (1268 m)
110. Mihulčie (1233 m)
111. Zadná Kremenná (1219 m)
112. Ostrý grúň (Kozinec) (1216 m)
113. Turek (1186 m)
114. Mačacie diery* (1180 m)
115. Skala (1132 m)
116. Kamenné mlieko (1127 m)
117. Zámčisko* (1099 m)
118. Huňava* (1095 m)
119. Ježov vrch (Ježový vrch) (1086 m)
120. Kopa* (1076 m)
121. Pálenica (1047 m)
122. Umrlá* (1044 m)
123. Kamenné (1018 m)
124. Prieves (945 m)
125. Ivanov (870 m)
126. Meštrová (869 m)

Poznámka:

  • červeným písmom sú vyznačené vrchy, ktoré sme navštívili
  • ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
    Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.