Geomorfologický celok je pre nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi Mazúr a Lukniš. Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich máme požehnane! Celkovo ich na našom území je 7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam vrchov je k dispozícii tu: zdroj. Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria (geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj. Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na 0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Stolické vrchy
Najvyšší vrch: Stolica (1476 m)
Rozloha: 607 km2
Stolické vrchy sú najvyššou časťou Slovenského rudohoria (dávnejšie nazývané Slovenské Krušnohorie), ktoré je plochou najväčšie pohorie Slovenska (4 000 km2, dĺžka 140 km a šírka 40 km). Stolické vrchy ležia v „záujmovom tieni“ našich známejších hôr.
Stolické vrchy sú brázdami rozdelené na 4 podcelky:
- Stolica
- Tŕstie:
- Muránska brázda
- Klenovské vrchy:
- Kokavská brázda
- Málinské vrchy:
- Ipeľská brázda
Najvyššie časti pohoria zasahujú do chladnej vlhkej klimatickej oblasti, ostatné časti majú mierne chladnú a mierne vlhkú klímu.
Pohorie je najmä v nižších častiach odlesnené, ma charakter sústredených a roztratených sídiel, pasienkov a polí. Väčšie sídla vznikli na dnách brázd. Lesy sú tvorené hrabinami a bučinami, na najvyšších masívoch prevažujú smrečiny s primiešaním buka.
Najvyšší vrch Stolica je zároveň najvyšším vrchom košického kraja. Vrchol je zarastený a výhľady treba hľadať na neďalekých lúkach. Vidieť Muránsku planinu, Kráľovú hoľu i kúsok Vysokých Tatier.
Zdroj:
Zoznam vrchov pohoria:
Poznámka:
- ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že:
Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.